Kompetencie k podnikavosti a iniciatívnosti podporujú schopnosť človeka nielen prinášať zmeny, ale aj sa im aktívne prispôsobovať. Tieto kompetencie v sebe kombinujú oblasti tvorivosti, riešenia problémov, schopnosti využívať rôzne zdroje, finančné a technologické vedomosti. Podnikavosť možno charakterizovať ako konanie podľa príležitostí a myšlienok, ktoré sa premieňajú na hodnotu (ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu) pre druhých.1 Súvisí aj s iniciatívnosťou a s tvorivosťou. Staršie poňatia pojmu podnikavosť2 mali predovšetkým ekonomický rozmer: (1) také aktivity, ktoré smerujú k vytvoreniu, organizovaniu a riadeniu nových firiem, pričom nemusí ísť o žiadny inovatívny prvok alebo sú to (2) aktivity smerujúce k podnikavým ideám založeným na inovatívnych myšlienkach (teda transformujú inovatívne myšlienky do ekonomicky životaschopných podnikov). Uvedené chápanie podnikavosti sa premietlo aj do metodických materiálov pre učiteľov3 aj v kurikulárnych dokumentoch.45 Potreba rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti sa podľa správy OECD6 prejavuje aj v obohacovaní kurikúl o vyučovacie predmety s týmto zameraním, alebo ako súčasť rôznych predmetov, čo potvrdzujú aj školské vzdelávacie programy.
V medzinárodnom testovaní PISA žiaci v schopnosti riešiť problémy nevynikajú
Výchovu k podnikavosti a k iniciatívnosti podporuje najmä výučba žiakov a žiačok orientovaná na riešenie problémov.7 Výsledky PISA z roku 20038 ukazujú, že naši žiaci sa umiestnili signifikantne pod priemerom krajín OECD. Dôležitým zistením v roku 2003 však bolo aj to, že národný priemer v oblasti riešenia problémov bol len na úrovni riešenia jednoduchých úloh so základným zadaním a s jedným údajom. Schopnosť riešiť komplexné úlohy, v ktorých sa vyžaduje analytický prístup a zhodnocovanie vzťahov a javov, dosiahlo menšie percento žiakov (14,1 %) ako podiel žiakov dosahujúcich úroveň nižšiu ako 1, teda neschopnosť riešiť problémy (17,5 %). Schopnosť riešiť problémy v tíme bolo predmetom testovania PISA aj v roku 2015. V medzinárodnom testovaní PISA v roku 2015 bola oblasť riešenia problémov pozmenená tak, aby sa sledovala schopnosť žiakov riešiť problémy v tíme, no slovenskí žiaci sa svojimi schopnosťami umiestnili ako piata najhoršia krajina. V rámci krajiny boli žiaci podľa svojich výsledkov rozdelení do 4 výkonnostných úrovní. V oblasti najnižšieho výkonu sa umiestnilo 9,5 % respondentov zo Slovenska, pričom medzinárodný priemer je 5,7 %. Výkon na najvyššej úrovni dosialo 2,6 % slovenských žiakov (priemer OECD je 7,9 %). Výsledok v tejto oblasti súvisí najmä so spôsobom výučby na základných aj stredných školách, v ktorom podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum prevláda monologická výučba a problémové úlohy či riešenie projektov je skôr ojedinelé.
V materských školách prevláda rozvoj tvorivosti, no najmä na úrovni umeleckých aktivít, podnikavosť a iniciatívnosť sa chápe ako nevhodná téma pre danú vekovú skupinu
Podľa riaditeľov a riaditeliek materských škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum je prioritou v oblasti rozvoja kompetencie k podnikavosti a iniciatívnosti rozvoj tvorivosti a schopnosť riešiť problémy (pozri graf G_3.1.1.6.1). Samotná podnikavosť a iniciatívnosť sú len marginálnou oblasťou. Podobné výsledky sa ukazujú aj v prípade špeciálnych materských škôl zapojených do prieskumu. Najväčší podiel riaditeliek týchto škôlok zaradilo do pätice tém, ktorým pripísali dôraz v rozvoji osobnosti detí, tvorivosť (graf G_3.1.1.6.1) a schopnosť riešiť problémy. Výsledky odpovedí riaditeľov materských škôl na položku dotazníka o tom, ktorých 5 vedomostí a zručností považujú za najdôležitejšie v rozvoji detí na svojej škole, reprezentuje graf G 3.1.1.6.1. Je prirodzené, že v úzkom chápaní kompetencie podnikavosti a iniciatívnosti (teda len v ekonomickom kontexte) bude táto oblasť v materskej škole na okraji záujmu. Väčší dôraz sa kladie na zložky, ktoré sa učiteľom a učiteľkám v materskej škole priamo s touto kompetenciou nespájajú, ale v konečnom dôsledku tvoria jej súčasť – tvorivosť a schopnosť riešiť problémy. Podľa výpovedí učiteliek z rozhovorov realizovaných v kvalitatívnej fáze prieskumu To dá rozum sú deti vedené k schopnosti riešiť problémy, ale aj preberať iniciatívnosť najmä prostredníctvom hry. V rámci nej sa učia vyhľadávať riešenia v simulovaných podmienkach, imitujú svet dospelých, využívajú symboly a zástupné predmety, učia sa pomenovať problém a nájsť jeho riešenie na úrovni zodpovedajúcej veku. Takto si osvojujú v bezpečí imaginácie pravidlá bežného sveta a súčasne riešia problémy spojené s bežným životom.
Graf G_3.1.1.6.1 Názory riaditeľov a riaditeliek na dôležitosť rozvoja kompetencii k podnikavosti a iniciatívnosti a jej zložkám
Tvorivosť je v materskej škole spojená jednak s aspektom hry, a jednak s výchovou k umeniu a výchovou umením. Tvorivosť patrí podľa riaditeľov a riaditeliek materských škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum za jednu z kľúčových zložiek rozvoja osobnosti dieťaťa, pričom dôležitú úlohu tu má hra. Hra je podľa učiteliek materských škôl dôležitou súčasťou edukačného procesu: Rozvíja u detí fantáziu, predstavivosť, originalitu, ale aj hľadanie riešení rôznych problémov vychádzajúcich a imitujúcich bežné životné situácie. Výchova k umeniu a výchova umením tiež cez rôzne aktivity podporuje rozvoj tvorivosti a predstavivosti. S ohľadom na vek detí je prirodzené, že v oblasti tvorivosti sa podporuje najmä originalita (vo vytváraní produktov), flexibilita (prispôsobovanie sa rôznym podmienkam), ale aj fluencia (súvisiaca najmä s jazykovou, ale aj výtvarnou a pohybovou tvorivosťou). V menšej miere sa v materskej škole rozvíja tvorivosť v medziľudských vzťahoch, napriek cieľom predškolského vzdelávania v oblasti rozvoja sociálnych kompetencií (osvojenie si základných štruktúr v sociálnych interakciách).9
Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti v základných školách je limitované jej ekonomickým vnímaním
Kým kompetenciu podnikavosť a iniciatívnosť označilo ako jednu z piatich zručností a vedomostí, na ktoré sa v škole kladie dôraz, len 2 % riaditeľov a riaditeliek základných škôl zapojených do prieskumu To dá rozum, na jej parciálne časti (tvorivosť aj schopnosť riešiť problémy) kladie dôraz viac ako štvrtina respondentov. Podobne odpovedali aj riaditelia a riaditeľky špeciálnych základných škôl. Štvrtina z nich uviedla, že jednou z piatich oblastí rozvoja žiaka, na ktoré v ich škole kladú dôraz, je schopnosť riešiť problémy, a o niečo menej respondentov uvádzala tvorivosť. Podiely respondentov v jednotlivých položkách zobrazuje graf G_3.1.1.6.2. Respondenti zo základných aj špeciálnych základných škôl komentovali kompetenciu k podnikavosti len v súvislosti s jej ekonomickou zložkou, teda ako schopnosť zakladať firmy a spravovať ich: Toto [podnikavosť] je pre žiakov na základnej škole skoro. My skôr riešime finančnú gramotnosť, a o podnikaní sa učia až na stredných školách. […], možno nejaké časti z tej podnikavosti sa objavia ku koncu 2. stupňa, napr. keď si plánujú výlety alebo večierky a také. Aj tento prístup naznačuje, že učitelia a učiteľky, ale aj vedenia škôl vnímajú kompetenciu v oklieštenej forme. Dôležité je však aj zistenie vyplývajúce z analýzy štátneho vzdelávacieho programu pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie.1011 Kým v stredoškolskom kurikule nachádzame zmienku o kompetencii k podnikavosti, medzi pomenovanými oblasťami rozvoja v štátnych vzdelávacích programoch pre základnú školu sa nenachádza, čo sa prejavuje aj v tom, že ani v školských vzdelávacích programoch sa táto spôsobilosť nevyskytuje a cielene nerozvíja.
Graf G_3.1.1.6.2 Podiely riaditeľov a riaditeliek základných škôl v prisúdenej dôležitosti kompetencii k podnikavosti a iniciatíve, tvorivosti a schopnosti riešiť problémy
Podnikavosť a iniciatívnosť ako východisko pre komplexný prístup k učeniu sa
Podpora podnikavosti a iniciatívnosti však môže prebiehať aj prostredníctvom vytvárania špecifických komplexných úloh pre žiakov, v ktorých sa prelína tvorivosť, schopnosť riešiť problémy a iniciatívnosť, čo vytvára predpoklady na rozvoj tejto kompetencie. Takýto prístup indikuje aj výrok jednej z učiteliek súkromnej základnej školy: Snažíme sa, aby sme tam [do vyučovania] dostali naozaj tie veci, ktoré ich stretnú v živote [...]. Nebýva bežné napríklad na základnej škole, aby si deti vytvárali vlastnú firmu. A vlastne sa učili ako keby podnikať. Čo my už robíme, to sa väčšinou robí až na stredných školách. [...] Plánujú si aj výlety a všetko si musia zabezpečiť samy. Ako tam pôjdu, koľko peňazí minú, organizačná gramotnosť proste v praxi. Nie je o tom, že to riešime cez nejaké testy na počítači, ale že všetko vlastne dávame do praxe a riešime to komplexne. Odpoveď tejto respondentky zapojenej do prieskumu To dá rozum dokladuje, že rozvíjanie podnikavosti a iniciatívnosti, ale aj schopnosti riešiť problémy je jednou z ciest, ako prepojiť učenie sa v súvislostiach s bežným životom. Rozvíjanie tejto kompetencie tak nie je závislé od dopĺňania aktuálneho zoznamu predmetov. Jej rozvoj je podmienený (ako aj v prípade iných spôsobilostí) schopnosťou vytvárať špecifické podmienky učenia sa prostredníctvom komplexných úloh imitujúcich, alebo skutočne vychádzajúcich z reality a využívajúcich rôzne schopnosti, zručnosti, vedomosti.
Tvorivosť v základných školách sa prepája najmä s výchovou k umeniu, tvorivosť v širšom kontexte nie je v centre pozornosti
Tvorivosť, na ktorú kladie dôraz viac ako štvrtina riaditeľov a riaditeliek zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum, spájajú učitelia a učiteľky zo základných škôl predovšetkým s umeleckými aktivitami v rámci hudobnej, výtvarnej, pohybovej alebo jazykovej výučby (graf G 3.1.1.6.2). Menej často je spájaná s riešením rôznych životných situácií, a to napriek tomu, že napríklad cieľom etickej či občianskej výchovy je rozvoj tvorivosti v medziľudských vzťahoch, či občianskej participácie.1213 V rámci tvorivosti sa prioritne zameriava pozornosť najmä na schopnosť produkovať originálne výtvory, no menej sa rozvíja variabilnosť, komplexnosť či reflexívnosť, teda vlastnosti charakteristické pre tvorivého človeka, čo indikuje práve prepájanie tejto témy s konkrétnymi umeleckými predmetmi. Okrem zúženého obsahového chápania tvorivosti sa ako problém ukazuje aj to, akým spôsobom sú vo všetkých predmetoch formulované ciele vzdelávania. Sústredenie sa na porozumenie obsahu pojmu či problému a uvádzanie rôznych príkladov podporujú skôr konvergentného myslenia. Podpora analýzy, reflexie a hodnotenia poznaného či prežitého smeruje postupne aj k hľadaniu divergentnému mysleniu, hľadaniu rôznych alternatív a ku komplexnému prístupu k riešeniu rôznorodých problémov. Podporu tvorivosti v zmysle komplexného a variabilného myslenia by mohlo zabezpečiť aj učenie sa do hĺbky a v súvislostiach, ale aj analytické či kritické myslenie. Ako však ukazujú výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, na učenie sa v súvislostiach kladie dôraz približne len desatina riaditeľov základných škôl.
Viac ako štvrtina riaditeľov a riaditeliek uvádza v dotazníkovom prieskume To dá rozum, že schopnosť riešiť problémy je jednou z piatich oblastí, na ktoré kladú v škole dôraz, no až tretina učiteľov a učiteliek stredných škôl pociťujú nedostatočnú pripravenosť žiakov v tejto oblasti. Nie je pritom rozdiel medzi základnými školami zriadenými rôznymi zriaďovateľmi. Podobný podiel riaditeľov a riaditeliek špeciálnych základných škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum označilo, že pripisujú v škole dôraz na schopnosť riešiť problémy. Už v prvom testovaní PISA, do ktorého sa Slovenská republika zapojila, sa prejavili nedostatky v oblasti riešenia problémov. Stav z roku 2015 potvrdzujú aj názory učiteľov a učiteliek zo stredných škôl, z ktorých viac ako tretina uvádza, že prichádzajúci žiaci nemajú rozvinutú schopnosť riešiť problémy. Ako sa uvádzalo už v Národnej správe PISA 200314, výsledok z oblasti riešenia problémov poukazuje na dôsledky slabej úrovne vo viacerých oblastiach. Analýza dát z PISA ukázala nedostatky v čitateľskej gramotnosti, ale aj nedostatočné uplatňovanie komplexných, divergentných a najmä praktických úloh nevyžadujúcich si špecifické vedomosti z predmetov, no súčasne smerujúcich k spoločnému premýšľaniu, vyslovovaniu predpokladov a ich overovaniu, formulovaniu záverov a pod. Ako naznačujú výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, bádateľské metódy alebo experimentovanie realizované žiakmi, žiačkami nie sú podľa učiteľov a učiteliek bežnou súčasťou výučby.
Približne dvaja z desiatich stredoškolských riaditeľov a riaditeliek zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum zaradilo medzi 5 vedomostí a zručností, na ktoré kladú v škole dôraz, rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti. O niečo väčší dôraz kladú na túto tému riaditelia konzervatórií a stredných odborných škôl ako riaditelia gymnázií, kde túto možnosť označoval len jeden z desiatich respondentov, čo zachytáva aj graf G_3.1.1.6.4. Aj v prípade stredných škôl, podobne ako pri základných a materských školách, učitelia aj riaditelia túto kompetenciu spájajú s ekonomickým kontextom, pričom na stredných školách sa toto chápanie posilňuje aj existenciou ekonomických predmetov, kde si žiaci a žiačky osvojujú základy pre založenie firiem, rodinných podnikov či živností: Na našej škole je to jeden z kľúčových predmetov, takže áno, venujeme sa tejto kompetencii. Na niektorých stredných školách však neostávajú len na úrovni vedomostí z ekonomických predmetov, ale podporujú žiakov v hľadaní netradičných ciest pri uplatnení sa v praxi: Posielame ich [žiakov] na prax aj k našim absolventom alebo k podnikateľom, ktorí sú niečím iní, výnimoční […] Proste hľadáme takých, ktorí našli nejakú tú dieru na trhu, alebo našli niečo zaujímavé, čím sa uchytili v odbore. Chceme im proste aj takto ukázať, že aj s odbornou školou sa môžu uplatniť, len to chce nápad. Práve pri stredných školách, ktoré takto podporujú svojich žiakov, možno vidieť, ako sa kompetencia k podnikavosti prepája s iniciatívnosťou a tvorivosťou. Tento prístup je efektívny najmä v prípade, ak žiaci majú možnosť vytvárať rôzne projekty na uplatňovanie praktických zručností alebo overenie svojich schopností.
Graf G_3.1.1.6.4 Podiely riaditeľov a riaditeliek stredných škôl v prisúdenej dôležitosti kompetencii k podnikavosti a iniciatíve, tvorivosti a schopnosti riešiť problémy
Stredoškoláci nepociťujú, že ich škola rozvíja v podnikavosti a iniciatívnosti, no štvrtina z nich uvádza, že škola podporuje rozvoj ich schopnosti riešiť problémy
Napriek deklarovanej podpore podnikavosti a iniciatívnosti riaditeľmi stredných škôl v oblasti rozvoja tejto kompetencie, len niečo viac ako 13 % žiakov a žiačok stredných škôl v dotazníku To dá rozum na otázku, v čom ich stredná škola rozvíja, uvádzali túto kompetenciu. Tento rozdiel medzi pripisovanou dôležitosťou rozvoja kompetencie a žiakmi, ktorí vnímajú, že ich škola v tejto oblasti rozvíja, môže súvisieť s kritickejším pohľadom žiakov na výučbu prirodzeným pre toto obdobie, ale aj s rozdielnym chápaním pojmu. Súčasne sa však ukazuje, že napriek existencii tzv. ekonomických predmetov, či vytváraním aktivít, ktoré by mohli smerovať k rozvoju tejto kompetencie, žiaci výraznejšie rozvoj v tejto oblasti nevnímajú. Problémom tiež môže byť nedostatočné vytváranie a uplatňovanie praktických úloh v škole. Tento predpoklad potvrdzujú aj prevládajúce metódy a formy výučby podľa dotazníkového prieskumu To dá rozum. Iným pohľadom na názor žiakov môže odkrývať inú rovinu – a to podporu iniciatívnosti. Je zrejmé, že podnikavosť v nejakej miere rozvíjajú prostredníctvom prakticky, resp. na prax orientovaných úloh. No podpora iniciatívnosti sa v rámci rozhovorov s učiteľmi a riaditeľmi neobjavila. Byť iniciatívnym je však prvým krokom k podnikavosti, angažovanosti a ochote riešiť identifikovaný problém. Z pohľadu žiakov by iniciatívnosť mohla znamenať vstup do tvorby školského kurikula alebo vytváranie projektov ako služieb komunite či škole (princíp Service Learning).
Graf G_3.1.1.6.5 Názory žiakov a žiačok na to, či ich škola rozvíja v kompetencii k podnikavosti a iniciatíve, tvorivosti a schopnosti riešiť problémy
Vysokoškolskí učitelia a učiteľky nie sú zväčša spokojní s úrovňou rozvoja tvorivosti a schopnosti pracovať a riešiť problémy v skupine
Pozitívnejšie ako rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti vnímajú stredoškoláci rozvoj v oblasti spolupráce a riešenia problémov a tvorivosti. Viac ako štvrtina stredoškolákov označovala, že škola ich rozvíja v schopnosti pracovať v skupine a riešiť problémy a o niečo menej respondentov deklaruje, že ich stredná škola podporuje v oblasti tvorivosti. V prípade riešenia problémov a spolupráce je desaťpercentný rozdiel medzi podielom riaditeľov označujúcich túto schopnosť za jednu z piatich, na ktorú kladú dôraz, a tým, aký podiel žiakov vníma, že ich škola v tejto oblasti rozvíja. Podobne kriticky sa k tomu, ako prichádzajú študenti pripravení v schopnosti riešiť problémy, či ako majú rozvinutú tvorivosť v dotazníkovom prieskume To dá rozum, vyjadrovali aj vysokoškolskí učitelia (graf G_3.1.1.6.2). Takmer každý tretí respondent z vysokoškolských učiteľov konštatuje, že študenti nie sú dostatočne pripravení v schopnosti riešiť problémy a viac ako štvrtina uvádza, že absolventi stredných škôl nemajú očakávanú úroveň tvorivosti. Tak ako v prípade základných škôl aj tu vidíme jeden z problémov spôsob výučby na stredných školách. Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum na stredných školách stále prevláda výklad učiva a diktovanie poznámok na úkor bádateľských metód alebo experimentov realizovanými žiakmi a žiačkami.
Graf G_3.1.1.6.2 Názory učiteľov a učiteliek nepripravenosť žiakov a žiačok v kompetencii k podnikavosti a iniciatíve, tvorivosti a schopnosti riešiť problémy
Autor:
Petra Fridrichová
Oponent: Alena Tomengova
