Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku stúpa. Je však čoraz nižší ako priemer krajín EÚ 222 a OECD3. V roku 2017 patrila naša krajina medzi šesť krajín EÚ, v ktorých bol najnižší podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 25 – 34 rokov4 (graf VS_G_4.5.1.1). Podiel študentov, ktorí vstupujú prvýkrát do vysokoškolského (ďalej VŠ) štúdia, patrí k najnižším v rámci OECD krajín.5
Graf VS_G_4.5.1.1 Podiel 25- až 34-ročných ľudí s vysokoškolským vzdelaním v roku 2017 – medzinárodné porovnanie
6
Jedným zo strategických cieľov EÚ je dosiahnuť v roku 2020 minimálne 40 % podiel 30- až 34-ročných ľudí s VŠ vzdelaním.7 Tento cieľ sa podarilo naplniť v roku 2018 sedemnástim krajinám. Slovensko medzi ne nepatrí. Ako však vidieť v grafe VS_G_4.5.1.2, stúpajúci trend je jednoznačný a existuje reálna šanca, že v roku 2020 krajina tento strategický cieľ splní.
Graf VS_G_4.5.1.2 Vývoj podielu 30- až 34-ročných s vysokoškolským vzdelaním za posledných 10 rokov – porovnanie SR a priemeru EÚ
8
Hoci podiel mladých ľudí so slovenským občianstvom, ktorí dosiahli VŠ vzdelanie, stúpa, počet uchádzačov, ako aj absolventov slovenských vysokých škôl klesá. Za posledných desať rokov klesol počet zapísaných na VŠ štúdium o 42 %. Znížil sa aj počet absolventov v 1. a 2. stupni VŠ štúdia, a to o 44 % (tabuľka VS_T_4.5.1.1).
Tabuľka VS_T_ 4.5.1.1: Pokles zapísaných študentov a absolventov slovenských VŠ vo vzťahu k vývoju populácie príslušného veku
9
Tento trend nemožno pripísať len populačnému vývoju. Hoci počet 19-ročných za posledných 10 rokov reálne klesol (takmer o 30 %), ako ukazuje tabuľka VS_T_4.5.1.1, tento pokles nekopíruje pokles záujemcov o štúdium. Rovnako nemožno konštatovať, že by počet absolventov slovenských škôl klesol úmerne poklesu mladých ľudí vo veku 21 – 25 rokov.
Pravdepodobnou príčinou výrazného poklesu študentov a študentiek na VŠ na Slovensku je odchod veľkej časti mladých ľudí na vysoké školy v zahraničí. Podľa najaktuálnejšej správy OECD študovalo v roku 2016 v zahraničí až 17 % populácie našich vysokoškolákov, pričom priemer krajín OECD bol 2 % a krajín EÚ 2210 4 %.11 Podiel zahraničných študentov na Slovensku je pritom 9,3 %, čiže bilancia odchodu a príchodu vysokoškolákov nie je vyrovnaná. Okrem toho, študenti zo zahraničia sú počas štúdia len málo integrovaní do slovenskej spoločnosti okrem iného aj preto, že majú so študentmi zo Slovenska len obmedzené kontakty a pomerne veľká časť z nich študuje na Slovensku v externej forme štúdia (24 %).12 Je teda malá pravdepodobnosť, že po skončení štúdia zostanú na Slovensku. Naopak, väčšina respondentov spomedzi našich študentov v zahraničí chce po skončení štúdia pokračovať v ďalšom štúdiu alebo práci v zahraničí.
O záujme mladých ľudí vycestovať za štúdiom do zahraničia vypovedajú aj výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum medzi žiakmi a žiačkami stredných škôl. Takmer polovica (47,8 %) z 2 827 opýtaných na otázku Aké máš plány po skončení štúdia na strednej škole odpovedala, že chce začať študovať na VŠ v zahraničí. Išlo zároveň o druhú najčastejšie volenú odpoveď. Najviac respondentov sa priklonilo k odpovedi, ktorá odkazovala na plány študovať na vysokej škole na Slovensku. Bolo ich však len o niečo viac (56 %) (tabuľka VS_T_4.5.1.2)
Tabuľka VS_T_4.5.1.2: Plány žiakov stredných škôl po skončení štúdia
Mladí ľudia zo Slovenska odchádzajú za vysokoškolským vzdelaním najmä do susednej Českej republiky. V roku 2017 študovalo v tejto krajine 21,5 tisíc občanov Slovenskej republiky13, kým na našich vysokých školách bolo v tom istom čase dokopy 3,5 tisíc študentov z Česka.14 V Maďarsku sa na VŠ nachádzalo okolo 1,7 tisíc našich študentov oproti 460 študentov s maďarským občianstvom na VŠ na Slovensku. Podľa dát UNESCO je väčšia časť našich študentov aj vo Veľkej Británii, kde ich v roku 2016 študovalo približne 1,5 tisíca. Viac než tisíc vysokoškolákov zo Slovenska bolo možné nájsť tiež v Dánsku a Rakúsku.15
V akademickom roku 2017/18 evidovali české vysoké školy viac než 20-tisíc prihlášok od uchádzačov a uchádzačiek zo Slovenska. Tvorili až 9 % všetkých uchádzačov o české vysoké školy.16 V akademickom roku 2018/19 študovalo najviac našich študentov na lekárskych fakultách, tiež v IT a ekonomických odboroch.17
Ako sa uvádza v tlačovej správe SCIO, v prijímacom konaní sú slovenskí záujemcovia o štúdium rovnako dobrí ako študenti z Česka. Toto stanovisko vychádza z výsledkov národných vyrovnávacích skúšok18, ktorými prešlo 34 % všetkých uchádzačov zo Slovenska. Z testov z matematiky dokonca uspeli lepšie ako českí študenti.19 O tom, že VŠ v zahraničí o našich študentov stoja, vypovedá aj vyjadrenie riaditeľky strednej odbornej školy v Trnavskom kraji: [...] niekedy sa ohlásia nejaké inštitúcie alebo organizácie, ktoré chcú vyslovene osloviť budúcich vysokoškolákov, či už štúdiom v zahraničí, alebo na nejakých iných univerzitách. Ale zahraničných väčšinou . Podobnú skúsenosť majú na niektorých stredných školách aj v stredoslovenskom kraji: Chodia tu rôzne vysoké školy, dokonca z Českej republiky sa prezentovať. Zo slov riaditeľky strednej odbornej školy stavebnej sa zas dá usudzovať, že niektoré slovenské vysoké školy si odliv tých najlepších študentov uvedomujú. Snažia sa nadviazať spoluprácu so strednými školami a osloviť potenciálnych uchádzačov skôr, ako to urobí ich konkurencia spoza hraníc: Takže oni majú ambíciu si naozaj odchytiť tie deti. Pretože veľa detí nám uteká do Brna, do Čiech. A to je nevýhoda. Nad odlivom tých najlepších na české vysoké školy si povzdychol aj účastník fokusovej skupiny s vysokoškolskými učiteľmi: Lenže teraz ako... no čo robiť? Je to problém. Tí kvalitní odchádzajú preč.
Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum indikujú, že študenti odchádzajú do zahraničia s pevným rozhodnutím študovať mimo Slovenska. Viac než 42 % z 1 404 študentov a študentiek, ktorí študujú v zahraničí, potvrdilo, že si prihlášku aj na VŠ na Slovensku nedalo. Ďalších takmer 47 % opýtaných tak urobilo, no išlo len o poistku pre prípad, že by ich na školu prvej voľby v zahraničí nezobrali (graf VS_G_4.5.1.3). Možno aj preto sa v akademickom roku 2018/19 až 12 % prijatých uchádzačov nakoniec na žiaden študijný program na žiadnej vysokej škole v SR nezapísalo. Z maturantov gymnázií nastúpilo nakoniec na vysoké školy v SR len 80 % prihlásených. Najviac prijatých uchádzačov sa nezapísalo na prírodné vedy (41,4 %).20 Aj tieto dáta naznačujú, že istá časť prijatých študentov sa zrejme rozhodla pre štúdium v inej krajine.
Graf VS_G_4.5.1.3: Záujem študentov zo Slovenska, ktorí študujú na VŠ v zahraničí o štúdium na VŠ na Slovensku
Silnú motiváciu študovať inde ako na Slovensku naznačujú aj ich odpovede na otázku, týkajúcu sa faktorov, na základe ktorých sa študenti rozhodli odísť na VŠ v zahraničí. Z ponuky 18 rôznych odpovedí volili respondenti a respondentky najčastejšie tú, ktorá odkazovala na slabú prestíž slovenských univerzít. Okrem motivácie získať skúsenosť so životom v zahraničí rezonovala ešte odpoveď vyššia uplatniteľnosť na trhu práce. Veľká časť respondentov je teda presvedčených o tom, že štúdium v zahraničí otvára brány k lepším pracovným príležitostiam.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Ivan Očenáš
