Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

PDF verzia analýzy (42 MB)
Stiahnite si PDF dokument s celou analýzou zistení o stave školstva na Slovensku.

Vývoj počtu vysokoškolákov
Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí stúpa, študentov na slovenských vysokých školách je však stále menej

Vývoj počtu vysokoškolákov

Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí stúpa, študentov na slovenských vysokých školách je však čoraz menej

Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí1 na Slovensku je nižší, ako je priemer krajín EÚ a OECD. Zreteľný je však stúpajúci trend, ktorý indikuje, že Slovensko zrejme naplní cieľ EÚ, podľa ktorého má mať do roku 2020 40 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 30 – 34 rokov. Hoci sa Slovensko v tomto ukazovateli zlepšuje, počet študentov na vysokých školách sa znižuje. Jedným z dôvodov znižovania počtu vysokoškolákov je okrem demografického vývoja aj odliv veľkej časti žiackej populácie na vysoké školy v zahraničí, ktorý je väčší ako príchod zahraničných študentov na naše VŠ. Najviac študentov mieri na české vysoké školy. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum ukázali, že takmer polovica opýtaných stredoškolákov plánuje po skončení strednej školy študovať za hranicami. Výsledky dotazníkového prieskumu medzi vysokoškolákmi, ktorí už študujú v zahraničí, zas naznačujú, že ich motivácia odísť zo Slovenska bola silná. Podstatná väčšina opýtaných tak urobila s presvedčením, že nimi vybraná vysoká škola má lepšie renomé, ako majú vysoké školy na Slovensku. Polovica tiež vyjadrila presvedčenie, že diplom z vysokej školy v zahraničí im otvorí brány k lepším pracovným príležitostiam. Ako problém sa tiež ukazuje, že naši študenti plánujú zostať po skončení VŠ v zahraničí.

Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku stúpa, stále ich však nie je dosť

Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku stúpa. Je však čoraz nižší ako priemer krajín EÚ 222 a OECD3. V roku 2017 patrila naša krajina medzi šesť krajín EÚ, v ktorých bol najnižší podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 25 – 34 rokov4 (graf VS_G_4.5.1.1). Podiel študentov, ktorí vstupujú prvýkrát do vysokoškolského (ďalej VŠ) štúdia, patrí k najnižším v rámci OECD krajín.5

Graf VS_G_4.5.1.1 Podiel 25- až 34-ročných ľudí s vysokoškolským vzdelaním v roku 2017 – medzinárodné porovnanie

Graf VS_G_4.5.1.1.PNG6

Jedným zo strategických cieľov EÚ je dosiahnuť v roku 2020 minimálne 40 % podiel 30- až 34-ročných ľudí s VŠ vzdelaním.7 Tento cieľ sa podarilo naplniť v roku 2018 sedemnástim krajinám. Slovensko medzi ne nepatrí. Ako však vidieť v grafe VS_G_4.5.1.2, stúpajúci trend je jednoznačný a existuje reálna šanca, že v roku 2020 krajina tento strategický cieľ splní.

Graf VS_G_4.5.1.2 Vývoj podielu 30- až 34-ročných s vysokoškolským vzdelaním za posledných 10 rokov – porovnanie SR a priemeru EÚ

Graf VS_G_4.5.1.2.PNG8

Počet uchádzačov i absolventov slovenských vysokých škôl klesá, študenti odchádzajú do zahraničia

Hoci podiel mladých ľudí so slovenským občianstvom, ktorí dosiahli VŠ vzdelanie, stúpa, počet uchádzačov, ako aj absolventov slovenských vysokých škôl klesá. Za posledných desať rokov klesol počet zapísaných na VŠ štúdium o 42 %. Znížil sa aj počet absolventov v 1. a 2. stupni VŠ štúdia, a to o 44 % (tabuľka VS_T_4.5.1.1).

Tabuľka VS_T_ 4.5.1.1: Pokles zapísaných študentov a absolventov slovenských VŠ vo vzťahu k vývoju populácie príslušného veku

Tabuľka VS_T_ 4.5.1.1.PNG9

Tento trend nemožno pripísať len populačnému vývoju. Hoci počet 19-ročných za posledných 10 rokov reálne klesol (takmer o 30 %), ako ukazuje tabuľka VS_T_4.5.1.1, tento pokles nekopíruje pokles záujemcov o štúdium. Rovnako nemožno konštatovať, že by počet absolventov slovenských škôl klesol úmerne poklesu mladých ľudí vo veku 21 – 25 rokov.

Pravdepodobnou príčinou výrazného poklesu študentov a študentiek na VŠ na Slovensku je odchod veľkej časti mladých ľudí na vysoké školy v zahraničí. Podľa najaktuálnejšej správy OECD študovalo v roku 2016 v zahraničí až 17 % populácie našich vysokoškolákov, pričom priemer krajín OECD bol 2 % a krajín EÚ 2210 4 %.11 Podiel zahraničných študentov na Slovensku je pritom 9,3 %, čiže bilancia odchodu a príchodu vysokoškolákov nie je vyrovnaná. Okrem toho, študenti zo zahraničia sú počas štúdia len málo integrovaní do slovenskej spoločnosti okrem iného aj preto, že majú so študentmi zo Slovenska len obmedzené kontakty a pomerne veľká časť z nich študuje na Slovensku v externej forme štúdia (24 %).12 Je teda malá pravdepodobnosť, že po skončení štúdia zostanú na Slovensku. Naopak, väčšina respondentov spomedzi našich študentov v zahraničí chce po skončení štúdia pokračovať v ďalšom štúdiu alebo práci v zahraničí.

O záujme mladých ľudí vycestovať za štúdiom do zahraničia vypovedajú aj výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum medzi žiakmi a žiačkami stredných škôl. Takmer polovica (47,8 %) z 2 827 opýtaných na otázku Aké máš plány po skončení štúdia na strednej škole odpovedala, že chce začať študovať na VŠ v zahraničí. Išlo zároveň o druhú najčastejšie volenú odpoveď. Najviac respondentov sa priklonilo k odpovedi, ktorá odkazovala na plány študovať na vysokej škole na Slovensku. Bolo ich však len o niečo viac (56 %) (tabuľka VS_T_4.5.1.2)

Tabuľka VS_T_4.5.1.2: Plány žiakov stredných škôl po skončení štúdia

Tabuľka VS_T_4.5.1.2.PNG

Študenti zo Slovenska vyhľadávajú najmä vysoké školy v Českej republike

Mladí ľudia zo Slovenska odchádzajú za vysokoškolským vzdelaním najmä do susednej Českej republiky. V roku 2017 študovalo v tejto krajine 21,5 tisíc občanov Slovenskej republiky13, kým na našich vysokých školách bolo v tom istom čase dokopy 3,5 tisíc študentov z Česka.14 V Maďarsku sa na VŠ nachádzalo okolo 1,7 tisíc našich študentov oproti 460 študentov s maďarským občianstvom na VŠ na Slovensku. Podľa dát UNESCO je väčšia časť našich študentov aj vo Veľkej Británii, kde ich v roku 2016 študovalo približne 1,5 tisíca. Viac než tisíc vysokoškolákov zo Slovenska bolo možné nájsť tiež v Dánsku a Rakúsku.15

V akademickom roku 2017/18 evidovali české vysoké školy viac než 20-tisíc prihlášok od uchádzačov a uchádzačiek zo Slovenska. Tvorili až 9 % všetkých uchádzačov o české vysoké školy.16 V akademickom roku 2018/19 študovalo najviac našich študentov na lekárskych fakultách, tiež v IT a ekonomických odboroch.17

Ako sa uvádza v tlačovej správe SCIO, v prijímacom konaní sú slovenskí záujemcovia o štúdium rovnako dobrí ako študenti z Česka. Toto stanovisko vychádza z výsledkov národných vyrovnávacích skúšok18, ktorými prešlo 34 % všetkých uchádzačov zo Slovenska. Z testov z matematiky dokonca uspeli lepšie ako českí študenti.19 O tom, že VŠ v zahraničí o našich študentov stoja, vypovedá aj vyjadrenie riaditeľky strednej odbornej školy v Trnavskom kraji: [...] niekedy sa ohlásia nejaké inštitúcie alebo organizácie, ktoré chcú vyslovene osloviť budúcich vysokoškolákov, či už štúdiom v zahraničí, alebo na nejakých iných univerzitách. Ale zahraničných väčšinou . Podobnú skúsenosť majú na niektorých stredných školách aj v stredoslovenskom kraji: Chodia tu rôzne vysoké školy, dokonca z Českej republiky sa prezentovať. Zo slov riaditeľky strednej odbornej školy stavebnej sa zas dá usudzovať, že niektoré slovenské vysoké školy si odliv tých najlepších študentov uvedomujú. Snažia sa nadviazať spoluprácu so strednými školami a osloviť potenciálnych uchádzačov skôr, ako to urobí ich konkurencia spoza hraníc: Takže oni majú ambíciu si naozaj odchytiť tie deti. Pretože veľa detí nám uteká do Brna, do Čiech. A to je nevýhoda. Nad odlivom tých najlepších na české vysoké školy si povzdychol aj účastník fokusovej skupiny s vysokoškolskými učiteľmi: Lenže teraz ako... no čo robiť? Je to problém. Tí kvalitní odchádzajú preč.

Štúdium za hranicami bolo pre väčšinu študentov, ktorí študujú na vysokých školách v zahraničí, prvou voľbou

Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum indikujú, že študenti odchádzajú do zahraničia s pevným rozhodnutím študovať mimo Slovenska. Viac než 42 % z 1 404 študentov a študentiek, ktorí študujú v zahraničí, potvrdilo, že si prihlášku aj na VŠ na Slovensku nedalo. Ďalších takmer 47 % opýtaných tak urobilo, no išlo len o poistku pre prípad, že by ich na školu prvej voľby v zahraničí nezobrali (graf VS_G_4.5.1.3). Možno aj preto sa v akademickom roku 2018/19 až 12 % prijatých uchádzačov nakoniec na žiaden študijný program na žiadnej vysokej škole v SR nezapísalo. Z maturantov gymnázií nastúpilo nakoniec na vysoké školy v SR len 80 % prihlásených. Najviac prijatých uchádzačov sa nezapísalo na prírodné vedy (41,4 %).20 Aj tieto dáta naznačujú, že istá časť prijatých študentov sa zrejme rozhodla pre štúdium v inej krajine.

Graf VS_G_4.5.1.3: Záujem študentov zo Slovenska, ktorí študujú na VŠ v zahraničí o štúdium na VŠ na Slovensku

Graf VS_G_4.5.1.3.PNG

Silnú motiváciu študovať inde ako na Slovensku naznačujú aj ich odpovede na otázku, týkajúcu sa faktorov, na základe ktorých sa študenti rozhodli odísť na VŠ v zahraničí. Z ponuky 18 rôznych odpovedí volili respondenti a respondentky najčastejšie tú, ktorá odkazovala na slabú prestíž slovenských univerzít. Okrem motivácie získať skúsenosť so životom v zahraničí rezonovala ešte odpoveď vyššia uplatniteľnosť na trhu práce. Veľká časť respondentov je teda presvedčených o tom, že štúdium v zahraničí otvára brány k lepším pracovným príležitostiam.

Záver

Rastúci počet absolventov VŠ v populácii na Slovensku je pozitívnym vývojom a to najmä vzhľadom na fakt, že na trhu práce bude čoraz menej rutinných prác s nízkou pridanou hodnotou, ktoré zvládne stroj. Je však alarmujúce, že Slovensko významne prevyšuje ostatné krajiny v podiele populácie vysokoškolákov, ktorí odchádzajú do zahraničia. Demografická stabilita Slovenska je ohrozená nielen tým, že na Slovensko prichádza menej ľudí študovať, ako z neho odchádza, ale aj tým, že naši študenti sa chcú vrátiť len v obmedzenej miere, a zahraniční absolventi majú malú tendenciu zostať v našej krajine. Slovensko tak prichádza o potenciál vysokokvalifikovaných mladých ľudí s medzinárodnou skúsenosťou. Takíto ľudia chýbajú nielen na pracovnom trhu, ale aj pri budovaní spoločnosti, ktorá profituje z rôznorodosti svojich členov.

Autor:

Katarína Vančíková

Oponent: Ivan Očenáš

Súvisiace kapitoly:

Zdroje:

1: Medzi vysokoškolsky vzdelanú populáciu patria absolventi minimálne 1. stupňa vysokoškolského štúdia
2: Okrem krajín: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Litva, Malta a Rumunsko
3: OECD. Slovak Republic, In Education at a Glance 2018. OECD Indicators, OECD Publising, Paris.
4: OECD. Slovak Republic, In Education at a Glance 2018. OECD Indicators, OECD Publising, Paris.
5: OECD. Slovak Republic, In Education at a Glance 2018. OECD Indicators, OECD Publising, Paris.
6: OECD. Slovak Republic, In Education at a Glance 2018. OECD Indicators, OECD Publising, Paris.
7: EUROSTAT. 40 % of 30-34 years-oldshavetertiaryeducation. 2019. [cit. 2019-07-19]. Dostupné na:https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/EDN-20190124-1
8: EUROSTAT. Population by educationalattainment level, sex and age (%)[cit. 2019-07-18] Dostupné na: http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=edat_lfs_9903&lang=en
9: CVTI SR. Štatistika prijímacieho konania na vysoké školy SR. [cit. 2019-07-18] Dostupné na: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statistika-prijimacieho-konania-na-vysoke-skoly-sr.html?page_id=9723
10: Okrem krajín: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Litva, Malta a Rumunsko
11: OECD. Education at a Glance 2018. OECD Indicators, OECD Publising, Paris. [cit. 2019-07-18] Dostupné na: https://read.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2018_eag-2018-en#page232
12: CVTI SR. Štatistická ročenka - vysoké školy 2017/18. [cit. 2019-07-18] Dostupné na:https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596
13: MŠMT ŠR. Odbor školské statistiky, analýz a informační strategieStatistika výkonových ukazatelůveřejných a soukromých vysokých škol ČR [cit. 2019-07-18] Dostupné na: http://krakatau.uiv.cz/statistikyvs/vykonyVS.aspx
14: CVTI SR. Štatistická ročenka - vysoké školy 2017/18. [cit. 2019-07-18] Dostupné na:https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596
15: GlobalFlow of Tertiary-Level Students. [cit. 2019-07-18] Dostupné na: http://uis.unesco.org/en/uis-student-flow
16: Do Česka míří tisíce slovenských uchazečů o VŠ. U přijímaček sú stejně dobří jako Češi, v matematike dokonca lepší. Praha, 18. 1. 2018. Tisková správa
17: MŠMT ŠR. Odbor školské statistiky, analýz a informační strategie Statistika výkonových ukazatelů veřejných a soukromých vysokých škol ČR [cit. 2019-07-18] Dostupné na: http://krakatau.uiv.cz/statistikyvs/vykonyVS.aspx
18: Testovanie, ktoré nahrádza alebo dopĺňa prijímacie skúšky na mnohé vysoké školy v Českej republike a na Slovensku
19: Do Česka míří tisíce slovenských uchazečů o VŠ. U přijímaček sú stejně dobří jako Češi, v matematike dokonca lepší. Praha, 18. 1. 2018. Tisková správa
20: CVTI SR. Štatistika prijímacieho konania na vysoké školy SR. [cit. 2019-07-18] Dostupné na: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statistika-prijimacieho-konania-na-vysoke-skoly-sr.html?page_id=9723


Analýza zistení o stave školstva na Slovensku