Vysokoškolské vzdelanie prináša mladým ľuďom naprieč všetkými krajinami OECD výhodu lepšej uplatniteľnosti na trhu práce. Miera zamestnanosti je u vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 25 – 34 vyššia ako u ľudí s nižším dosiahnutým vzdelaním. Hoci miera zamestnanosti ľudí s bakalárskym, magisterským či PhD. titulom je na Slovensku nižšia ako priemer EÚ 22 či OECD (graf G_4.1.5.4.1), riziko, že zostanú bez práce, je u nich menšie. Podľa OECD dát je totiž miera nezamestnanosti v skupine vysokoškolsky vzdelaných na Slovensku o 3,4 percentuálne body nižšia ako v skupine absolventov stredných škôl.1
Graf VS_G_4.5.4.1 Miera zamestnanosti 25- až 64-ročných podľa stupňa vysokoškolského vzdelania – porovnanie Slovenska a priemeru krajín OECD a EÚ 222
3
O lepšej uplatniteľnosti absolventov vysokých škôl na slovenskom pracovnom trhu vypovedajú aj štatistiky evidovaných nezamestnaných. Vlastníci diplomov tvoria v skupine nezamestnaných omnoho menší podiel ako tí, ktorí dosiahli len úplné stredné vzdelanie. V roku 2018 evidoval štatistický úrad 32 % nezamestnaných s úplným stredoškolským vzdelaním oproti 12 % vysokoškolsky vzdelaných nezamestnaných.4 Reálne však môže byť tento podiel ešte menší, keďže v evidencii nezamestnaných sú započítaní aj mnohí čerství absolventi bakalárskych programov, ktorí v nej zotrvávajú len do obdobia zápisu do štúdia na 2. stupeň VŠ vzdelávania. Zároveň v prípade absolventov VŠ sa veľká väčšina z nich do roka po ukončení štúdia zamestná. Po 12 mesiacoch ostáva v evidencii len 3,08 % nezamestnaných absolventov verejných a súkromných VŠ do 25 rokov.5 Inými slovami, do roka po skončení VŠ si nájdu prácu takmer všetci absolventi, i keď časť z nich obsadzuje stredoškolské pozície.
Význam vysokoškolského vzdelania si zrejme uvedomujú už 15-roční žiaci a žiačky. Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum si už v tomto veku robia plány, že budú neskôr študovať na vysokej škole. Na otázku Prečo si sa rozhodol/a študovať na tejto strednej škole? viac než tretina (35 %) opýtaných žiakov a žiačok stredných škôl odpovedala, že si školu vybrali preto, lebo vedeli, že ich dobre pripraví na vysokú školu. Tento dôvod bol zároveň jedných zo štyroch najviac uvádzaných (graf VS_G_4.5.4.2). Na základe tohto zistenia sa dá usudzovať, že veľká časť žiakov vstupuje do stredoškolského vzdelania s víziou, že ich vzdelávacia cesta sa maturitou nekončí.
Graf VS_G_4.5.4.2 Motívy výberu strednej školy
Výsledky analýzy kvantitatívnych i kvalitatívnych dá To dá rozum naznačujú, že mladí ľudia do vysokoškolského štúdia vstupujú na základe vlastného rozhodnutia. Kým strednú školu si podľa respondentov dotazníkového prieskumu To dá rozum vybralo viac než 20 % opýtaných stredoškolákov preto, že to chceli rodičia (graf VS_G_4.5.4.2), rozhodnutie študovať na vysokej škole už nie je príliš motivované ich očakávaniami. Zo skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi sa dá usudzovať, že istá časť študentov VŠ predsa len urobila rozhodnutie študovať pod tlakom rodiny. Otvorene o tom povedala aj táto respondentka: Ja som veľmi nemala na výber, či pôjdem na vysokú školu alebo nie. Proste moji rodičia, to bolo tak, že pôjdem na vysokú školu. A bol tam veľký tlak z mojej rodiny. Z ďalšej odpovede je zrejmé, že študentka mala úplne iné plány, čo robiť po maturite: Ja som nad tým rozmýšľala, že dajaké aupair, alebo neviem, čašníčku dakde robiť do zahraničia. Ale tak nakoniec ako bol fakt na mňa kladený ten tlak, že nie, nie, lebo potom už sa nevrátiš do toho. Takže som išla na tú školu. Nasledujúce vyjadrenie ilustruje tlak rodiny vyštudovať akúkoľvek vysokú školu: Odmala mi rodičia stále vraveli, že sa mám učiť. Že proste keď niečo vyštudujem, tak má to väčší zmysel ako napríklad hneď ísť robiť. Tak vlastne aj oni súhlasili s hocičím, že akú školu by som si vybrala, a chceli, aby som išla ďalej. Tak som išla.
Overenie výskytu tohto motívu v širšej populácii vysokoškolákov prostredníctvom dotazníkového prieskumu To dá rozum prinieslo zistenie, že očakávania rodiny nezohrávajú najzásadnejšiu rolu v rozhodnutí študovať na vysokej škole. V odpovedi na otázku, čo bol ten najdôležitejší dôvod, zvolilo odpoveď očakávalo sa to v rodine len 4,1 % z 2 460 študentov a študentiek vysokých škôl. Zdá sa, že mladí ľudia robia svoje vlastné slobodné rozhodnutia, ktorých motívy sú iné, než je tlak okolia (graf VS_G_4.5.4.3).
Graf VS_G_4.5.4.3 Dôvody, pre ktoré sa študenti rozhodli ísť študovať na vysokú školu
Pracovný trh sa dynamicky mení a s ním aj požiadavky na dosiahnutý stupeň vzdelania. Výkon mnohých profesií je podmienený získaním vysokoškolského vzdelania. Je preto prirodzené, že za rozhodnutím ísť študovať na vysokú školu je najmä túžba vykonávať v budúcnosti konkrétne povolanie alebo si otvoriť bránu k lepším pracovným pozíciám. Potvrdzujú to aj výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, v ktorom 2 460 študentov vysokých škôl odpovedalo na otázku Čo bol pre Vás najdôležitejší dôvod, prečo ste sa rozhodli študovať na vysokej škole? Respondenti mali pokyn vybrať len jednu odpoveď. Najviac z nich (38 %) sa priklonilo k odpovedi nevyhnutnosť VŠ pre budúce zamestnanie. V skupine študentov odboru učiteľstvo ju však zvolilo významne viac opýtaných (52,2 %). Štatisticky významne vyšší výskyt bol aj medzi študentmi a študentkami zdravotníctva (48,7 %) a odboru technické vedy a náuky (42,9 %) (graf VS_G_4.5.4.2)
Aj z niektorých odpovedí, ktoré zazneli v skupinových rozhovoroch so študentmi VŠ, bolo cítiť, že motívom podania prihlášky na vysokú školu bola túžba venovať sa v budúcnosti konkrétnej profesii. Študentka odboru učiteľstva bez váhania vysvetlila: Ako som zmaturovala, tak automaticky som si dala prihlášku na tie predmety, ktoré ma najviac počas štúdia bavili. Na slovenčinu, dejepis a chcela som sa tomu venovať. Čiže motivácia bola to, že som to vlastne chcela študovať a chcela som byť učiteľkou toho slovenského jazyka a dejepisu. Aj účastníčka inej skupiny v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum hovorila o plnení si svojho sna: No, pretože odmalička sa venujem týmto protipožiarnym veciam. I v zbore fungujem. K profesionálom by som sa chcela dostať. A tak najmä mňa to baví. Prodekanka pre vzdelávanie tiež potvrdila, že do štúdia mnohí študenti prichádzajú s jasnou víziou toho, čo budú v budúcnosti robiť: Čiže, nejak tak si to vysvetľujeme, že viac-menej na stavebnú fakultu ku nám sa už potom hlásia, naozaj, študenti, ktorí to myslia vážnejšie. [...] Alebo z pohľadu toho, že naozaj chcú byť, hej, tými [zamestnanie]. Alebo teda vyštudovať tú fakultu, takže tak nejak sme si to vysvetlili, že teda nechodia tu len skúšať sa prihlásiť a podobne, ale že naozaj už trošku tak cielenejšie.
Gymnáziá poskytujú širší záber všeobecného vzdelávania a ich školské vzdelávacie programy sú orientované viac teoreticky. Ich žiaci a žiačky si uvedomujú, že ak sa chcú v budúcnosti lepšie uplatniť na trhu práce, musia študovať ďalej. Uvažovali tak viacerí respondenti skupinových rozhovorov s vysokoškolskými študentmi, ktoré sa realizovali v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum:
● A tak som išiel na gymnázium. No a z gymnázia už jedna jediná cesta vedie a to na vysokú školu.“ ... Z gymnázia na vysokú školu. Lebo uplatnenie žiadne na trhu práce.
● Ja tiež ohľadne ďalšej perspektívy života, že človek len tak s gymnáziom, ako som ja skončil osemročným, už ťažko sa nejak uplatní bez nejakého ďalšieho vzdelania alebo titulu.
● Pretože po gympli, teda po gymnáziu som si nevedela predstaviť, čo budem robiť, ak by som nenastúpila na vysokú školu. Lebo predsa, ak má niekto skončenú strednú odbornú školu, ono sa to tak podceňuje v súčasnosti, ale už má v ruke nejakú tú odbornosť, nejaký ten papier. Niečo, čím sa vie v tom pracovnom živote preukázať. Gymnazisti, tam sú na nich kladené v tom všeobecnom vzdelaní oveľa vyššie nároky. De facto, keď skončia gymnázium, vedia všetko a zároveň nič. Čiže ja som z toho dôvodu vedela, že na výšku musím ísť, či chcem, či nechcem.
● Čo by podľa mňa prospelo, by bolo skvalitnenie tých stredných odborných škôl a zníženie počtu gymnázií, aby ľudia nemuseli chodiť na vysokú školu kvôli tomu, aby mali nejaký základ.
Druhou najčastejšie volenou odpoveďou pri skúmaní motívov štúdia na vysokej škole bolo rozšírenie vedomostí a zručností. V situácii jedinej voľby si ju vybralo 33,9 % opýtaných. V skupine študentov odboru humanitné a spoločenské vedy, prírodné vedy a technické vedy a náuky dokonca skórovala vyššie ako odpoveď nevyhnutnosť VŠ pre budúce zamestnanie. Zdá sa, že v laviciach vysokých škôl sedí stále pomerne veľká skupina mladých ľudí, ktorí túžia na sebe pracovať a rozvíjať sa. Študent technickej univerzity hovoril o príležitostiach, ktoré mu univerzitné prostredie prináša: Dôvod, prečo som vôbec v štúdiu, je taký, že ma škola baví. Proste to vysoké školstvo je unikátne a mám tam obrovské možnosti.“ Iný študent v rámci tej istej skupiny hovoril o vysokej škole ako vyústení jeho prirodzených záujmov: Mňa odmala zaujímali humanitné vedy alebo texty z nejakých takých oborov, knižky a tak. Takže som vždycky rozmýšľal nad nejakou históriou, filozofiou, tak som to prirodzene išiel študovať aj ďalej. Z ďalšieho výroku je zrejmé, že rozhodnutie posunúť sa vpred môže prísť aj neskôr: Ja som vyštudovala remeslo. Aj som sa tomu venovala celkom úspešne a dlho. No a potom čo? Prišla nejaká kríza stredného veku, hej, povedzme. No a potom som si povedala, že chcem proste robiť nejakú vedu.
Ako ukazujú výsledky prieskumu To dá rozum, pre získanie budúceho povolania začína byť VŠ diplom síce nutnou, no nie postačujúcou požiadavkou zamestnávateľov. V rozhovoroch v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum jeden zo študentov opísal rastúce požiadavky zamestnávateľov takto: Ak si pozriem akúkoľvek pracovnú ponuku, dovolím si tvrdiť, že sedemdesiatpäť percent z nich vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, či už prvého, alebo druhého stupňa. A to je jednoducho základ v dnešnej dobe. Podobný názor mal aj účastník inej diskusnej skupiny s vysokoškolákmi: Podľa mňa je strašne zlé, že v spoločnosti sa vníma, a možno to tak aj je na trhu práce, že bez vysokej školy teraz nemá človek nič. Citovaní respondenti si uvedomujú, že diplom je dnes nevyhnutným minimom na uplatnenie sa na trhu práce. Hoci v spoločnosti prežíva mýtus o tom, že mladí ľudia študujú len preto, aby získali formálne vzdelanie, na základe dát To dá rozum možno minimálne formulovať predpoklad, že to tak nemusí byť. Možnosť slabé uplatnenie len s maturitou v dotazníkovom prieskume To dá rozum označilo ako najsilnejší motív štúdia na vysokej škole len necelých 15 % opýtaných (graf VS_G_4.5.3.2). Je možné, že veľká časť študentov si uvedomuje celkovú devalváciu diplomov, ako aj skutočnosť, že zamestnávateľom dnes samotný diplom už nestačí. Potvrdzujú to nakoniec aj výsledky prieskumu To dá rozum medzi zamestnávateľmi, ktorý ukázal, že formálne vzdelanie či odborné certifikáty patria pri prijímaní vysokokvalifikovaných zamestnancov medzi aspekty s menšou prioritou.
Výsledky kvalitatívnej analýzy dát To dá rozum indikujú, že na vysokých školách študujú aj študenti, ktorí nemajú jasnú víziu toho, čo by chceli v živote robiť. Účastník skupinového rozhovoru kritizoval svojich spolužiakov: Mám kopu spolužiakov, ktorí nevedia, prečo to študujú. Že sú tam. Mám spolužiakov z ekonomickej akože strednej a tak. Neviem. Asi zrejme nebudú pôsobiť potom v tej sfére ďalej. Len asi nevedeli, na akú školu majú ísť. Niektorí študenti a študentky uviedli, že cesta na vysokú školu bola skôr pokusom ako jednoznačnou voľbou: Akože ja som ani nevedela, že či sem chcem ísť. Do diskusie sa pridal aj ďalší študent: Ja som mal vždycky problém sa nejak usmerniť, nejakým smerom ísť. A no aj som bol na základnej, potom som nevedel, že čo idem, tak som išiel na gymnázium. Potom som zase nevedel, čo idem, tak som sa podľa rodičov [rozhodol]. A tak proste na to zdravotnícke. Tak hádam, že už mi to udá nejaký smer, ktorý do života chcem. A zatiaľ, že ma to baví, tak asi už správny smer. Nielen z tejto výpovede, ale aj z niekoľkých ďalších bolo zrejmé, že v niektorých prípadoch bol už výber strednej školy motivovaný snahou získať čas na nájdenie svojej profesijnej orientácie. V dotazníku pre študentov stredných škôl to potvrdilo viac než 35 % opýtaných (graf VS_G_4.5.4.2). Zo skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi je zrejmé, že niektorí ani počas štúdia na gymnáziu neprišli na to, čo by ich bavilo a volili vysokú školu takpovediac naslepo. Ilustrujú to napríklad tieto dva výroky: Keď som bola na strednej, či teda na základnej, tak vlastne som si vybrala to gymnázium, lebo mi šlo učenie a nič také praktické som nevedela. Nejaký talent sa u mňa neprejavil nikdy, tak som vlastne vedela, že takto učiť sa viem, tak bol taký logický krok ísť na to gymnázium. A potom keď som mala gymnázium, tak za tie štyri roky sa nič neprejavilo zasa a tak som si povedala, že tak idem na tú vysokú školu. Slovami iného študenta: Na gymnáziu takisto som nevedela, čo budem robiť, tak som šla na masmédiá, kde to je také, že ešte aspoň tam môžeme, že telka, rozhlas, noviny. Stále je to také, že viac týchto sfér. A nejako sa to vykryštalizovalo počas vysokej školy.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Ivan Očenáš
