Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Metódy a formy výučby v základných školách
V základných aj v špeciálnych základných školách sa málo využívajú metódy podporujúce učenie sa žiakov a žiačok

Metódy a formy výučby v základných školách

V základných aj v špeciálnych základných školách sa málo využívajú metódy podporujúce učenie sa žiakov a žiačok

V základnej škole deti prechádzajú z mladšieho školského veku do obdobia puberty. Výskumy v oblasti učenia sa poukazujú na to, že aj napriek rovnakým cieľom vzdelávania na 1. stupni a na 2. stupni základnej školy žiaci potrebujú rozdielny prístup v sprostredkovaní učiva. Kým deti na 1. stupni vyžadujú situácie, ktoré im umožnia a priori rozvíjať kognitívne procesy (od zapamätania po tvorivosť), žiaci na 2. stupni potrebujú k efektívnemu učeniu sa vytvárať situácie udržiavajúce ich motiváciu a vytrvalosť v učení sa. Prieskum To dá rozum odhaľuje, že metódy a formy výučby sa v rámci základnej školy zásadne nelíšia, dokonca nie je rozdiel ani v preferovaných metódach uplatňovaných v špeciálnych základných školách. Učitelia preferujú najmä slovné metódy – výklad a rozhovor o téme. Na 1. stupni základnej školy štruktúra metód, ktoré učitelia považujú za najčastejšie aplikované, v podstate kopíruje štruktúru metód a foriem uplatňovaných v materskej škole. Učitelia pôsobiaci na 2. stupni základnej školy v menšej miere ako učitelia primárneho vzdelávania považujú za často využívané metódy výučby rôzne aktivizujúce metódy, akými sú experimentovanie realizované žiakmi, bádateľské metódy či metódy dramatickej výchovy. Z foriem výučby učitelia základných škôl najčastejšie označovali skupinovú prácu, avšak táto organizačná forma nie je v súlade s najčastejšie využívanými metódami (výklad, rozhovor). A aj keď žiaci majú lavice usporiadané do skupín, učitelia v praxi uplatňujú frontálne vyučovanie alebo samostatnú prácu, čo dokladujú aj správy Štátnej školskej inšpekcie, aj rozhovory realizované v prieskume To dá rozum. V špeciálnych základných školách sa štruktúra uplatňovaných metód zásadne nelíši od metód aplikovaných v základných školách. Rozdiel je viditeľný najmä v organizačných formách, v rámci ktorých učitelia špeciálnych základných škôl častejšie označovali individuálnu výučbu, ale aj prácu vo dvojiciach. Prekážky spojené s vyššou mierou aktivizácie žiakov v procese učenia sa, na ktoré učitelia upozorňovali v rozhovoroch realizovaných v rámci prieskumu To dá rozum, sú spojené s pocitom nedostatku času a podpory (napr. prítomnosť asistentov pre žiakov, ktorí ich potrebujú), ale aj s neistotou vyplývajúcou z nedostatku skúseností s uvedenými metódami, alebo pocitom zo straty disciplíny v triede (najmä pri skupinovej práci).

Bližšie sú vybrané problémy v procese výučby v základnej škole rozpracované v nasledujúcich kapitolách:

Ciele vzdelávanie a aktivizácia žiakov

Čítať viac

Metódy v bežnej a špeciálnej základnej škole

Čítať viac

Preferované organizačné formy v ZŠ

Čítať viac

Prekážky v uplatňovaní aktivizačných metód výučby

Čítať viac

Záver

Na základe výsledkov analýzy odpovedí učiteľov a učiteliek na položku dotazníka v prieskume To dá rozum je možné konštatovať, že v základných aj v špeciálnych základných školách učitelia prioritne využívajú najmä slovné metódy. Aj napriek tomu, že učitelia uvádzajú, že dominuje najmä rozhovor so žiakmi o téme, relevantné výskumy v oblasti komunikácie, ako aj správy Štátnej školskej inšpekcie naznačujú, že v mnohých prípadoch realizovaný rozhovor má jednosmerný charakter a žiaci odpovedajú jednoslovne alebo jednoduchými vetami. Rozhovor realizovaný v škole tiež často nevytvára podmienky na analytické myslenie. Metódy výučby, v ktorých sa vyžaduje a predpokladá aktivita žiakov v procese poznávania, patria v porovnaní so slovnými metódami za marginálne využívané v pedagogickej praxi. Rizikom, spájajúcim sa s využívaním metód a stratégií výučby, v ktorých je žiak pasívnym prijímateľom informácií, je to, že sa vyučovanie sústredí na pamäťové učenie, ktorého nevýhodou je nestabilita pamäťovej stopy. Pokiaľ sa informácia nevyužíva okamžite v ďalších rozličných kontextoch, nepoužíva sa na osvojenie si nových poznatkov alebo sa nevyužíva na uvedomenie si súvislostí medzi predmetmi, postupne sa stráca. Súčasne, predkladanie hotových poznatkov žiakom nepodporuje ich schopnosť preniknúť do podstaty vytvárania poznania v danej vednej či spoločenskej oblasti. Ďalším dôsledkom predkladania hotových poznatkov žiakom je ich pasivita, nedostatočná podpora schopnosti učiť sa, ale aj motivácia k učeniu sa, čo môže byť prekážkou pre ďalšie štúdium, bežný život, ale aj pre prácu. Využívané metódy a formy výučby tak môžu byť v konečnom dôsledku jednou z príčin nespokojnosti učiteľov z vyšších stupňov vzdelávania.

Autor:

Petra Fridrichová



Analýza zistení o stave školstva na Slovensku