Mnohonásobné problémy, ktorým súčasné deti a ich rodiny čelia, si vyžadujú viacnásobné, no zosúladené a dobre koordinované zásahy.1 Preto je kvalita dnešných systémov VSRD daná mierou ich integrácie. Vnútorná integrita systému VSRD sa prejavuje najmä v kontinuite starostlivosti o deti do troch rokov a programov predškolského vzdelávania, ale je daná aj mierou prepojenia jednotlivých rezortov, ktoré na jednotlivých programoch participujú. Programy môžu byť koordinované na štátnej, regionálnej i miestnej úrovni, preto je integrita daná aj kvalitou spolupráce medzi jednotlivými riadiacimi orgánmi, ktorej výsledkom by malo byť ich vzájomné previazanie. V neposlednom rade je dôležité, aby dochádzalo k spolupráci medzi verejným sektorom a ostatnými poskytovateľmi služieb a programov. Poslednú, veľmi dôležitú rovinu integrity určuje miera, v akej sú programy adresované všetkým deťom bez ohľadu na ich etnicitu, zdravotné či sociálne znevýhodnenie či iné charakteristiky.2 Tvorba integrovaného systému VSRD stmeleného na základe jednotnej vízie a jasne definovaných hodnôt; systému riadeného, koordinovaného a financovaného z úrovne jedného rezortu je pre Slovensko výzvou.
Kým viaceré krajiny usilujú o tvorbu integrovaného systému VSRD, slovenský systém vykazuje všetky znaky výraznej fragmentácie a odoláva tomuto trendu. Tá sa prejavuje najmä slabou prepojenosťou jednotlivých programov a služieb, ktoré spadajú do pôsobnosti rôznych rezortov bez potrebnej spolupráce. Predškolské vzdelávanie prislúcha rezortu školstva, ktoré zodpovedá za materské školy, sociálnu starostlivosť zabezpečuje rezort sociálnych vecí a rodiny, pod ktorý spadá starostlivosť o deti do troch rokov. Na tej participuje aj rezort zdravotníctva, ktoré zastrešuje zdravotnú starostlivosť. Finančné spravovanie týchto programov VSRD je zas pod gesciou ministerstva financií. Slabá medzirezortná spolupráca obmedzuje tvorbu jednotnej vízie, plánovanie i realizáciu opatrení.
V dôsledku tejto roztrieštenosti vypadávajú zo systému VSRD určité skupiny detí. Ohrozené sú najmä tie rodiny s deťmi, ktoré potrebujú komplexnejšiu pomoc a podporu. V ich prípade je totiž dostupnosť vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve daná takou štruktúrou programov, ktoré ich obklopia tímom profesionálov, ktorí navzájom komunikujú a poskytnú im potrebnú pomoc a podporu.3
Na sektorovú fragmentáciu vo veľkej miere doplácajú rodiny žijúce v chudobe. Ich potreby sú komplexné. Súvisia so zdravím, bývaním, zamestnaním a sú silne previazané a ťažko oddeliteľné od vzdelávacích výziev.4 Podpora a pomoc týmto rodinám by mala zahŕňať široké spektrum zdravotnej a sociálnej starostlivosti o matky a deti už od obdobia pred ich narodením, ako aj pedagogickú intervenciu zameranú na celostný rozvoj osobnosti dieťaťa a školskú spôsobilosť (tabuľka T_4.1.2.1).5 Dôležitá je intenzívna práca s rodinou s dôrazom na rozvoj rodičovských zručností.
Tabuľka T_4.1.2.1: Model rozvoja rómskych detí žijúcich v podmienkach sociálneho vylúčenia
6
Práca s rodinami žijúcimi v podmienkach sociálneho vylúčenia však nie je na Slovensku premyslená a dostatočne koordinovaná. Aktivity zobrazené v tabuľke T_4.1.2.1 spadajú do kompetencie viacerých rezortov, ktoré pracujú v mnohých otázkach nezávisle od seba. Raná starostlivosť a predškolské vzdelávanie rómskych detí zo SZP je rozdrobená do sledu čiastkových, a nie vždy dostatočných intervencií z úrovne až štyroch ministerstiev. Fragmentácia sa prejavuje najmä v prenose zodpovednosti za situáciu detí a rodín zo SZP na Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, keďže väčšina chudobných rodín pochádza z vylúčených lokalít, kde žijú Rómovia. Dokladujú to i slová zamestnankyne Odboru základných škôl a sekcie regionálneho školstva pri MŠVVaŠ SR, ktorá pri zbere dát pre štúdiu RECI+ reagovala: „Stratégii zvýšenia zapojenosti rómskych detí z marginalizovaných rómskych komunít do programov predškolskej prípravy a starostlivosti sa venuje Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, samozrejme, v spolupráci aj s MŠVVaŠ SR. V tejto veci vám dokáže konkrétne odpovede poskytnúť len pracovníčka tohto úradu.“7 Slovami iného respondenta štúdie RECI+ „na Slovensku nám chýbajú funkčne mechanizmy na komplexné riešenie problematík, ktoré presahujú hranice jedného rezortu. Naučiť viaceré rezorty spoločne hľadať riešenia, ktoré presahujú ich aktuálne vymedzené kompetencie, je v súčasnosti pre rezortných úradníkov veľká výzva, na ktorú nie sú pripravení [...]“.8 Vďaka nedostatočnej medzirezortnej komunikácii chýba na Slovensku jasná stratégia podpory ranej starostlivosti o deti do 3 rokov, ako aj stratégia zvyšovania účasti detí zo SZP v programoch predškolského vzdelávania. V súčasnosti síce prebieha intenzívnejší dialóg medzi ministerstvom školstva a úradom splnomocnenca pre rómske komunity9, no týka sa len otázky zlepšenia dochádzky detí zo SZP do materských škôl. Otázka ranej starostlivosti o deti do 3 rokov zostáva neriešená.
Na sektorovú fragmentáciu programov VSRD doplácajú aj rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením a rizikovým vývinom. Pomoc rodinám sa dostáva z troch rezortov – zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí. Každý rezort koordinuje pracoviská a zariadenia, ktoré plnia svoju špecifickú funkciu v rámci tzv. včasnej intervencie (tabuľka T_4.1.2.2).10 Prípady jednotlivých detí a ich rodín však ukazujú, že nie sú previazané a poskytované služby nie sú nikým koordinované. Jediným koordinátorom činností je nezriedka samotný rodič, ktorý je nútený presúvať informácie od jedného pracovníka/odborníka k druhému.11 Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie preto vyzýva k vytvoreniu jednotného koordinovaného systému podpory, ktorý by zjednotil postupy jednotlivých rezortov a zabezpečil tak lepšiu dostupnosť, udržateľnosť a financovanie služieb včasnej intervencie.12 Práve tieto deti a ich rodiny totiž najviac pociťujú absenciu tímového prístupu špecialistov, na ktorý integrované systémy VSRD kladú veľký dôraz.
Tabuľka T_4.1.2.2: Starostlivosť a predškolské vzdelávanie v ranom detstve vo vzťahu k deťom zo zdravotným znevýhodnením a rizikovým vývinom
13
Vyššie opísané problémy súvisia aj s oddeleným systémom ranej starostlivosti detí do 3 rokov a predškolského vzdelávania. Mnohé krajiny OECD integrujú tieto programy do jednotného systému, ktorého cieľom je zabezpečiť holistický a kontinuálny rozvoj detí. Vytvárajú spoločné integrované kurikulum pre deti od 1 do 6 rokov (niekde dokonca od 0 rokov) a snažia sa tak odstrániť rušivý prechod z ranej starostlivosti do predškolského vzdelávania.14 Slovensko patrí, naopak, medzi tie krajiny, ktoré majú silnú deliacu čiaru medzi ranou starostlivosťou o deti od 0 do 3 rokov a predškolským vzdelávaním. Ako bolo uvedené vyššie, tieto programy sú riadené z úrovne viacerých rezortov, ktoré v tejto téme dostatočne nekomunikujú, čím sa vytráca akákoľvek ich nadväznosť a previazanosť (tabuľka T_4.1.2.3).
Tabuľka T_4.1.2.3: Systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve na Slovensku
Vstup viacerých subjektov na pomyselný trh ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania môže teoreticky viesť k tvorbe širšej ponuky kvalitných programov. Variabilnosť poskytovateľov je viac než vítaná, a to najmä vo vzťahu k zraniteľným skupinám obyvateľstva.15 Dôležitá však je dobre nastavená regulácia a koordinácia, ktorá sa opiera o spoločnú víziu smerovania celého systému, ktorú poskytovatelia nasledujú. Problém je, ak sú programy koordinované z úrovne štátu oddelené od tých, ktoré realizujú mimovládne, cirkevné organizácie, dobrovoľníci či súkromné osoby. Na Slovensku sa tento problém prejavuje najmä v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o deti do 3 rokov. Keďže sú tieto programy na okraji záujmu štátu, kľúčovými aktérmi sa stávajú dobrovoľníci a aktivisti z mimovládneho sektora, ktorí si uvedomujú hodnotu a potrebnosť čo najskoršej intervencie, a to najmä vo vzťahu k deťom so znevýhodnením. Tieto iniciatívy nielenže nie sú z úrovne štátu dostatočne koordinované, ale nie sú ani dostatočne podporované.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
