Napriek silnej tradícii predškolského vzdelávania na Slovensku a kvalitne prepracovanému obsahu predškolského vzdelávania účasť detí vo veku od 3 rokov do 5 rokov na predškolskom vzdelávaní je nízka. Slovensko je momentálne veľmi vzdialené cieľu EÚ 2020, podľa ktorého má byť do roku 2020 zapojených do programov predškolského vzdelávania 95 % detí od 4 rokov do nástupu na povinné vzdelávanie. V prípade Slovenska sa v materských školách (ďalej MŠ) nachádzalo v roku 2017 len 76,5 % detí v tomto veku, pričom priemer v Európskej únii bol 95,3 %. Porovnanie so situáciou v roku 2014 prezrádza, že kým priemer zaškolenosti detí v programoch predškolského vzdelávania v krajinách EÚ stúpol, v prípade Slovenska došlo dokonca k miernemu poklesu.1 Podľa údajov OECD2 bola v roku 2016 účasť detí na predškolskom vzdelávaní na Slovensku nižšia než priemer OECD, a to pre všetky vekové skupiny. Obzvlášť nízka bola v prípade 3-ročných detí (graf G_4.1.4.1.1). Za priemerom OECD a EU22 zaostávame dokonca aj v prípade 6-ročných detí, a to napriek tomu, že väčšia časť z nich je už v systéme povinného vzdelávania.
Graf G_4.1.4.1.1: Podiel detí na predprimárnom, resp. primárnom vzdelávaní v roku 2016 podľa veku – porovnanie SR a krajín OECD a EU22
3
Tieto zistenia potvrdzujú aj výpočty, realizované v rámci projektu To dá rozum, podľa ktorých bolo v roku 2017 zapísaných v bežných materských školách len 77 % celkovej populácie 3- až 5-ročných detí, pričom najväčšiu skupinu tvorili 5-ročné deti (84 % z populácie 5-ročných). V prípade 3-ročných sa v materských školách nachádzalo len 68 % populácie tejto vekovej kategórie.
Problém nízkej účasti detí na programoch predškolského vzdelávania je ešte vypuklejší, ak sa pozrieme na regionálne rozdiely. Nepriaznivá situácia je najmä na východnom Slovensku. V Košickom a Prešovskom kraji navštevovalo v roku 2017 materskú školu (bežnú alebo špeciálnu) menej ako 70 % 3- až 5-ročných detí. Pod hranicou 80 % bol aj Banskobystrický kraj (75 %). (graf G_4.1.4.1.2)
Graf G_4.1.4.1.2: Podiel detí v MŠ a ŠMŠ z celkovej populácie 3- až 5-ročných detí s trvalým bydliskom v jednotlivých krajoch (2017)
45
Nejednotná situácia je aj vnútri týchto krajov (tabuľka T_4.1.4.1.1). Alarmujúce je, že v niektorých okresoch Košického kraja stojí mimo systému predškolského vzdelávania takmer polovica detí. V okrese Gelnica navštevovalo materskú školu len 44 % detí vo veku 3 – 5 rokov. Kritický stav je aj v okresoch Košice a okolie (49 %), Spišská Nová Ves (53 %), Trebišov (54 %) a Michalovce (58 %). V kontraste s týmito okresmi je okres Košice 1, kde navštevuje materskú školu každé 3- až 5-ročné dieťa. V Prešovskom kraji absolvuje predškolskú prípravu najmenej detí v okrese Kežmarok (51 %). O niečo lepšia situácia je v okresoch Sabinov (58 %), Vranov nad Topľou (59 %) a Stará Ľubovňa (60 %). Najviac detí v materských školách nájdeme v okrese Humenné (84 %). Na strednom Slovensku v Banskobystrickom kraji je stav o niečo priaznivejší, no ani zďaleka nie uspokojivý. Najväčšie problémy evidujeme v okrese Rimavská Sobota, Revúca a Veľký Krtíš.
Tabuľka T_4.1.4.1.1: Podiel detí v MŠ a ŠMŠ z celkovej populácie 3- až 5-ročných detí s trvalým bydliskom v PP, KE a BB kraji (2017)
678
Podľa výpočtov To dá rozum9 je nízka účasť detí na predškolskom vzdelávaní najmä tam, kde žije najviac rómskeho obyvateľstva. Z trinástich okresov s vysokým podielom Rómov je deväť takých, v ktorých navštevovalo materskú školu v roku 2017 60 % a menej 3- až 5-ročných detí. (tabuľka T_4.1.4.1.2). Väčšina kritických miest a obcí je v Košickom a Prešovskom kraji, kde žije paradoxne až tretina detí, pre ktoré je predškolské vzdelávanie určené.
Tabuľka T_4.1.4.1.2: Podiel detí v MŠ a ŠMŠ z celkovej populácie 3- až 5-ročných detí s trvalým pobytom v okresoch s vysokým podielom Rómov
101112
Mnohé rómske rodiny žijú v podmienkach sociálneho vylúčenia a mnohé rómske deti sa v dôsledku svojho sociálneho znevýhodnenia vzdelávajú oddelene od svojich rovesníkov v prúde špeciálneho školstva.13 V roku 2017 bolo Slovensko v odporúčaniach Rady Európskej únie (Council of the European Union) vyzvané, aby krajina zabezpečila kvalitné vzdelávanie pre rómske deti a urobila všetko pre to, aby navštevovali inkluzívne školy hlavného vzdelávacieho prúdu.14 Dôležitou stratégiou, ako sa k tomuto cieľu dostať, je zlepšenie dostupnosti programov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre túto cieľovú skupinu detí. V súčasnosti, žiaľ, neexistuje premyslená koncepcia starostlivosti o deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia mladšie ako 3 roky a miera zaškolenosti starších v predškolskom vzdelávaní je nízka. V prípade 3- až 5-ročných detí z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, je na úrovni 43 %. V prípade detí, ktoré žijú v prostredí marginalizovaných rómskych komunít, navštevuje materskú školu len necelých 32 %.15 Tento nepriaznivý stav potvrdzujú aj zistenia Agentúry Európskej únie pre základné práva16 , podľa ktorých bolo v roku 2014 na Slovensku zaškolených len 34 % rómskych detí vo veku od 4 rokov po začiatok povinného vzdelávania.
Nepriaznivým zistením je i skutočnosť, že v oblastiach s vysokým zastúpením rómskeho obyvateľstva je aj slabá účasť nerómskych detí na predškolskom vzdelávaní. Podľa prieskumu Svetovej banky bola v školskom roku 2009/10 čistá zaškolenosť nerómskych detí z geograficky blízkych osídlení na úrovni 53 %, čo bolo výrazne menej ako tohoročný národný priemer 72 %.17 Tieto zistenia naznačujú celkovú sociálnu depriváciu oblastí s vyšším zastúpením rómskej populácie v kombinácii s nižšou dostupnosťou materských škôl pre všetky deti v týchto oblastiach.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
