Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

PDF verzia analýzy (42 MB)
Stiahnite si PDF dokument s celou analýzou zistení o stave školstva na Slovensku.

Slabá návštevnosť materských škôl
Silná tradícia predškolského vzdelávania – slabá návštevnosť materských škôl

Slabá návštevnosť materských škôl

Silná tradícia predškolského vzdelávania – slabá návštevnosť materských škôl

Slovensko sa môže pochváliť silnou tradíciou predškolského vzdelávania. Napriek tomu je účasť detí na programoch predškolského vzdelávania nízka a Slovensko je vzdialené od cieľa EÚ 2020, podľa ktorého má byť do roku 2020 zapojených do týchto programov 95 % detí od 4 rokov do nástupu na povinné vzdelávanie. Potvrdzujú to medzinárodné štatistiky EÚ, ako aj OECD. Výpočty To dá rozum poukazujú na výrazné regionálne rozdiely a na kritickú situáciu v Košickom a Prešovskom kraji, kde bolo v systéme predškolského vzdelávania najmenej detí vo veku 3 – 5 rokov. Tento výsledok súvisí najmä so slabou účasťou rómskych detí na týchto programoch. Avizujú to výsledky prieskumov z medzinárodnej úrovne, ako aj sonda To dá rozum do jednotlivých okresov. Z trinástich okresov s vysokým podielom Rómov bolo v roku 2017 deväť takých, v ktorých nenavštevovala materskú školu viac než tretina 3- až 5-ročných detí. Na tomto výsledku sa však nepodpisujú len rómske deti. Tieto regióny sa vyznačujú celkovo nižšou dostupnosťou materských škôl, ktorá postihuje tak deti minority, ako aj majoritu.

Slovensko pod hranicou cieľa EÚ 2020

Napriek silnej tradícii predškolského vzdelávania na Slovensku a kvalitne prepracovanému obsahu predškolského vzdelávania účasť detí vo veku od 3 rokov do 5 rokov na predškolskom vzdelávaní je nízka. Slovensko je momentálne veľmi vzdialené cieľu EÚ 2020, podľa ktorého má byť do roku 2020 zapojených do programov predškolského vzdelávania 95 % detí od 4 rokov do nástupu na povinné vzdelávanie. V prípade Slovenska sa v materských školách (ďalej MŠ) nachádzalo v roku 2017 len 76,5 % detí v tomto veku, pričom priemer v Európskej únii bol 95,3 %. Porovnanie so situáciou v roku 2014 prezrádza, že kým priemer zaškolenosti detí v programoch predškolského vzdelávania v krajinách EÚ stúpol, v prípade Slovenska došlo dokonca k miernemu poklesu.1 Podľa údajov OECD2 bola v roku 2016 účasť detí na predškolskom vzdelávaní na Slovensku nižšia než priemer OECD, a to pre všetky vekové skupiny. Obzvlášť nízka bola v prípade 3-ročných detí (graf G_4.1.4.1.1). Za priemerom OECD a EU22 zaostávame dokonca aj v prípade 6-ročných detí, a to napriek tomu, že väčšia časť z nich je už v systéme povinného vzdelávania.

Graf G_4.1.4.1.1: Podiel detí na predprimárnom, resp. primárnom vzdelávaní v roku 2016 podľa veku – porovnanie SR a krajín OECD a EU22

G_4.1.4.1.1.PNG3

Tieto zistenia potvrdzujú aj výpočty, realizované v rámci projektu To dá rozum, podľa ktorých bolo v roku 2017 zapísaných v bežných materských školách len 77 % celkovej populácie 3- až 5-ročných detí, pričom najväčšiu skupinu tvorili 5-ročné deti (84 % z populácie 5-ročných). V prípade 3-ročných sa v materských školách nachádzalo len 68 % populácie tejto vekovej kategórie.

Najmenej detí navštevuje materskú školu v Košickom, Prešovskom a v Banskobystrickom kraji

Problém nízkej účasti detí na programoch predškolského vzdelávania je ešte vypuklejší, ak sa pozrieme na regionálne rozdiely. Nepriaznivá situácia je najmä na východnom Slovensku. V Košickom a Prešovskom kraji navštevovalo v roku 2017 materskú školu (bežnú alebo špeciálnu) menej ako 70 % 3- až 5-ročných detí. Pod hranicou 80 % bol aj Banskobystrický kraj (75 %). (graf G_4.1.4.1.2)

Graf G_4.1.4.1.2: Podiel detí v MŠ a ŠMŠ z celkovej populácie 3- až 5-ročných detí s trvalým bydliskom v jednotlivých krajoch (2017)

G_4.1.4.1.2.PNG45

Nejednotná situácia je aj vnútri týchto krajov (tabuľka T_4.1.4.1.1). Alarmujúce je, že v niektorých okresoch Košického kraja stojí mimo systému predškolského vzdelávania takmer polovica detí. V okrese Gelnica navštevovalo materskú školu len 44 % detí vo veku 3 – 5 rokov. Kritický stav je aj v okresoch Košice a okolie (49 %), Spišská Nová Ves (53 %), Trebišov (54 %) a Michalovce (58 %). V kontraste s týmito okresmi je okres Košice 1, kde navštevuje materskú školu každé 3- až 5-ročné dieťa. V Prešovskom kraji absolvuje predškolskú prípravu najmenej detí v okrese Kežmarok (51 %). O niečo lepšia situácia je v okresoch Sabinov (58 %), Vranov nad Topľou (59 %) a Stará Ľubovňa (60 %). Najviac detí v materských školách nájdeme v okrese Humenné (84 %). Na strednom Slovensku v Banskobystrickom kraji je stav o niečo priaznivejší, no ani zďaleka nie uspokojivý. Najväčšie problémy evidujeme v okrese Rimavská Sobota, Revúca a Veľký Krtíš.

Tabuľka T_4.1.4.1.1: Podiel detí v MŠ a ŠMŠ z celkovej populácie 3- až 5-ročných detí s trvalým bydliskom v PP, KE a BB kraji (2017)

T_4.1.4.1.1.PNG678

Najmenej detí navštevuje materskú školu v regiónoch s vysokým zastúpením rómskeho obyvateľstva

Podľa výpočtov To dá rozum9 je nízka účasť detí na predškolskom vzdelávaní najmä tam, kde žije najviac rómskeho obyvateľstva. Z trinástich okresov s vysokým podielom Rómov je deväť takých, v ktorých navštevovalo materskú školu v roku 2017 60 % a menej 3- až 5-ročných detí. (tabuľka T_4.1.4.1.2). Väčšina kritických miest a obcí je v Košickom a Prešovskom kraji, kde žije paradoxne až tretina detí, pre ktoré je predškolské vzdelávanie určené.

Tabuľka T_4.1.4.1.2: Podiel detí v MŠ a ŠMŠ z celkovej populácie 3- až 5-ročných detí s trvalým pobytom v okresoch s vysokým podielom Rómov

T_4.1.4.1.2.PNG101112

Mnohé rómske rodiny žijú v podmienkach sociálneho vylúčenia a mnohé rómske deti sa v dôsledku svojho sociálneho znevýhodnenia vzdelávajú oddelene od svojich rovesníkov v prúde špeciálneho školstva.13 V roku 2017 bolo Slovensko v odporúčaniach Rady Európskej únie (Council of the European Union) vyzvané, aby krajina zabezpečila kvalitné vzdelávanie pre rómske deti a urobila všetko pre to, aby navštevovali inkluzívne školy hlavného vzdelávacieho prúdu.14 Dôležitou stratégiou, ako sa k tomuto cieľu dostať, je zlepšenie dostupnosti programov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre túto cieľovú skupinu detí. V súčasnosti, žiaľ, neexistuje premyslená koncepcia starostlivosti o deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia mladšie ako 3 roky a miera zaškolenosti starších v predškolskom vzdelávaní je nízka. V prípade 3- až 5-ročných detí z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, je na úrovni 43 %. V prípade detí, ktoré žijú v prostredí marginalizovaných rómskych komunít, navštevuje materskú školu len necelých 32 %.15 Tento nepriaznivý stav potvrdzujú aj zistenia Agentúry Európskej únie pre základné práva16 , podľa ktorých bolo v roku 2014 na Slovensku zaškolených len 34 % rómskych detí vo veku od 4 rokov po začiatok povinného vzdelávania.

Nepriaznivým zistením je i skutočnosť, že v oblastiach s vysokým zastúpením rómskeho obyvateľstva je aj slabá účasť nerómskych detí na predškolskom vzdelávaní. Podľa prieskumu Svetovej banky bola v školskom roku 2009/10 čistá zaškolenosť nerómskych detí z geograficky blízkych osídlení na úrovni 53 %, čo bolo výrazne menej ako tohoročný národný priemer 72 %.17 Tieto zistenia naznačujú celkovú sociálnu depriváciu oblastí s vyšším zastúpením rómskej populácie v kombinácii s nižšou dostupnosťou materských škôl pre všetky deti v týchto oblastiach.

Záver

Celkovo nízka účasť detí na predškolskom vzdelávaní je jasným signálom, že zvyšovaniu dostupnosti vzdelávania nie je na Slovensku venovaná náležitá pozornosť. Výrazné regionálne rozdiely a kriticky nízka zaškolenosť chudobných rómskych detí v materských školách indikuje laxný prístup k otázke rovnosti šancí vo vzdelávaní. Zistený stav je výzvou na zlepšenie prístupu ohrozených skupín detí k predškolskému vzdelávaniu, ako aj výzvou pre tvorbu flexibilnejšej ponuky programov.

Autor:

Katarína Vančíková

Oponent: Štefan Porubský

Súvisiace kapitoly:

Zdroje:

1: European Comission. Education and Training Monitor 2018 : Country analysis. [cit. 2019-02-02]. Dostupné na:https://ec.europa.eu/education/sites/education/files/document-library-docs/volume-2-2018-education-and-training-monitor-country-analysis.pdf
2: OECD. Education at a Glance 2018. OECD Indicators. 2018. [cit. 2019-02-02]. Dostupné na: https://www.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2018_eag-2018-en
3: OECD. Education at a Glance 2018. OECD Indicators. 2018. [cit. 2019-02-02]. Dostupné na:https://www.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2018_eag-2018-en
4: CVTI SR, 2018. Štatistická ročenka 2017/2018, [cit. 2019-02-12]. Dostupné na:http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-materske-skoly.html?page_id=9602
5: Štatistický úrad SR, 2018. DataCube – Demografia a sociálne štatistiky. [cit. 2019-02-02]. Dostupné na: http://datacube.statistics.sk/
6: CVTI SR, 2018. Štatistická ročenka 2017/2018, [cit. 2019-02-12]. Dostupné na:http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-materske-skoly.html?page_id=9602
7: Štatistický úrad SR, 2018. DataCube – Demografia a sociálne štatistiky. [cit. 2019-02-02]. Dostupné na: http://datacube.statistics.sk/
8: MUŠINKA, A., ŠKOBLA, D., HURRLE, J., MATLOVIČOVÁ, J. KLING, J. Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013. Bratislava, UNDP, 2014.
9: Pri výpočtoch bola zohľadnená početnosť populácie detí v sledovanom veku podľa Štatistický úrad SR, 2018. 2018. DataCube – Demografia a sociálne štatistiky. [cit. 2019-02-02]. Dostupné na: http://datacube.statistics.sk/
10: CVTI SR, 2018. Štatistická ročenka 2017/2018, [cit. 2019-02-12]. Dostupné na:http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-materske-skoly.html?page_id=9602
11: Štatistický úrad SR, 2018. DataCube – Demografia a sociálne štatistiky. [cit. 2019-02-02]. Dostupné na: http://datacube.statistics.sk/
12: MUŠINKA, A., ŠKOBLA, D., HURRLE, J., MATLOVIČOVÁ, J. KLING, J. Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013. Bratislava, UNDP, 2014.
13: Amnesty International, 2017. A Lesson in Discrimination: Segregation of Romani children in Primary Education in Slovakia’. [cit. 2019-12-02]. Dostupné na:https://www.amnesty.org/en/latest/news/2017/03/slovakia-unlawful-ethnic-segregation-inschools-is-failing-romani-children/
14: Council of the European Union, 2017. Council recommendation of 11 July 2017 on the 2017 National Reform Programme of Slovakia and delivering a Councilopinion on the 2017 Stability Programme of Slovakia. [cit. 2019-12-02]. Dostupné na:https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/8b2221ba-7cc9-11e7-b2f2-01aa75ed71a1/language-en
15: Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Priebežná správa. Január 2019. [cit. 2019-03-11] Dostupné na: https://www.minedu.sk/revizia-vydavkov-na-skupiny-ohrozene-chudobou-alebo-socialnym-vylucenim-2019/
16: European Union Agency for Fundamental Rights, 2016. Second European Union Minorities and Discrimination Survey (EU-MIDIS II) Roma — Selected findings, Publications Office of the European Union, Luxembourg. [cit. 2018-09-28]. Dostupné na:http://fra.europa.eu/en/publication/2016/eumidis-ii-roma-selected-findings
17: BRÜGGEMANN, C. Roma Education in Comparative Perspective. Findings from the UNDP/Svetová banka/EC Regional Roma Survey 2011. Roma Inclusion Working Papers. Bratislava: UNDP, 2012.


Analýza zistení o stave školstva na Slovensku