V celosvetovej odbornej komunite sa za optimálne riešenie predškolského vzdelávania považuje prístup, keď sa štát zaväzuje, že poskytne predškolské vzdelávanie každému, kto oň prejaví záujem.1 Preto žiadny rodič, ktorý prejaví záujem o zapojenie svojho dieťaťa do predškolského vzdelávania, by nemal dostať zamietavú odpoveď. Avšak samotný školský zákon a príslušné metodické usmernenia počítajú s tým, že prijímanie detí do MŠ sa realizuje v podmienkach konkurencie, v ktorých majú niektoré skupiny detí menšie šance. Podľa zákona musia byť prednostne prijaté deti, ktoré dovŕšili piaty rok veku a deti s odloženým alebo dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Výnimočne môžu byť prijaté aj deti od dvoch rokov veku, no len v prípade, že sú na to vytvorené podmienky a kapacitné možnosti. V prípade, že riaditeľ/ka zariadenia určí ďalšie podmienky prijímania, musia byť predložené a schválené v rade školy a prístupné verejnosti. Pri ich určovaní však musí byť dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania a zákazu akýchkoľvek foriem diskriminácie.2 Aká je teda realita?
Prijatie detí, ktoré sú mladšie ako 3 roky, je v prípade mnohých MŠ podmienené zvládnutím základných hygienických návykov. Dôležitý je najmä osvojený návyk používať toaletu. Podľa zistení To dá rozum však toto nie je najvážnejší dôvod neprijatia. V prieskume názorov riaditeliek a riaditeľov materských škôl, do ktorých sa zapojilo 181 respondentiek, bolo len 5 takých, ktoré avizovali, že v školskom roku 2017/18 neprijali deti, ktoré nespĺňali požiadavky na zručnosti, vedomosti, ktoré požadovali pri prijatí (napr. sebaobslužné zručnosti, hygienické návyky) (graf G_4.1.4.3.1). Zdá sa, že ak sú v zariadení voľné kapacity, riaditeľky vedia urobiť aj ústupok. Jedna z nich v rozhovore v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum na otázku, či prijímajú deti s plienkami, odpovedala: Záleží to na tom, že v akej situácii sa nachádza rodič a na mnohých okolnostiach. Ako normálne nie, ale niekedy vychádzame aj v ústrety v nejakých situáciách. Ak však kapacity nie sú, nepomôže ani samostatnosť dieťaťa: Bolo už také, áno, že už nemajú tie detičky plienky. Majú dva a pol alebo už sú bližšie k tým trom. Ale nezvykneme ich zobrať, lebo my tu máme naozaj tak veľa detí.
Umiestnenie trojročných detí narodených po 1. septembri je v mestách a obciach s nedostatočnou kapacitou miest v materských školách problematické. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum ukazujú, že MŠ nedokážu vyhovieť všetkým rodičom a časť žiadostí o prijatie takéhoto dieťaťa musia zamietnuť. Potvrdilo to 35,7 % riaditeliek a riaditeľov MŠ (graf G_4.1.4.3.1). Prijatie trojročných narodených po 1. septembri je v niektorých materských školách doslova ojedinelou záležitosťou. Potvrdzujú to slová riaditeľky ZŠ s MŠ: Akurát čo ja viem, čo si pamätám, jedného. Jeden sa k nám dostal. V septembri či kedy už akože má tri roky. Uprednostnenie starších detí je dané zákonom, a preto je zamietnutie žiadosti v takýchto prípadoch z pohľadu legislatívy legitímne. Z hľadiska potrieb detí a ich rodičov je to však vážny problém. Rodičia musia hľadať iné možnosti. Jednou z nich je umiestnenie dieťaťa v zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov. Tých je však momentálne na celom území Slovenska málo. Ďalšou alternatívou sú rôzne opatrovateľské centrá a zariadenia, ktoré však nepatria do siete škôl. Kvalita výchovno-vzdelávacej činnosti v nich teda nie je nijak riadená ani monitorovaná.3 Navyše tieto zariadenia fungujú na komerčnej báze a sú teda pre mnohých rodičov cenovo nedostupné. Poslednou možnosťou je hľadať miesto v inom meste či obci a každý deň so svojím malým dieťaťom cestovať. Nie všetky mestá však takéto žiadosti akceptujú. Podľa výpovede pracovníčky školského úradu možno usudzovať, že tomuto problému čelia najmä rodičia z obcí, v ktorých sú materské školy priestorovo obmedzené. Podľa slov pracovníčky školského úradu chodia do nich hlavne 5-ročné deti. Potvrdila to aj riaditeľka materskej školy: Pretože tam, áno sú to veľké obce a sú tiež dvojtriedne. Ale nemajú takú kapacitu alebo nemôžu vytvoriť priestory na ďalšiu triedu, aby mohli napríklad vyhovieť rodičom tých mladších detí... Takže prijmeme ešte z iných obcí, pokiaľ sa dá. Ale väčšinou také dieťa, ktoré napríklad bude mať v tom prvom polroku tri roky. No nie mladšie už.
Graf G_4.1.4.3.1: Názory riaditeliek a riaditeľa MŠ na dôvody neprijatia detí do MŠ
Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum tiež naznačujú, že za bránami materských škôl zostávajú aj deti, ktoré dovŕšili k septembru 3 roky. Viac než 20 % riaditeliek a riaditeľov MŠ, ktoré vyplnili dotazník, nedokázalo podľa ich slov vyhovieť všetkým žiadostiam a časť detí starších ako 3 roky (k 1. septembru) boli nútení v dôsledku obmedzených kapacít neprijať. Situácia v jednotlivých krajoch je rôzna (graf G_4.1.4.3.2). Najviac problémov je zrejme v Bratislavskom kraji, kde túto možnosť zvolila až polovica opýtaných riaditeliek. Je pravdepodobné, že s touto situáciou sa stretávajú rodičia pomerne často aj v Banskobystrickom regióne.
Graf G_4.1.4.3.2: Podiel riaditeliek a riaditeľov MŠ v jednotlivých krajoch, ktorí nemohli prijať deti staršie ako 3 roky
Ako uvádza centrálny informačný portál rezortu školstva4 , „pri prijímaní detí neplatia školské obvody (ako ich poznáme pri základných školách) a prijatie dieťaťa nemožno explicitne viazať na trvalý pobyt v danej obci, mestskej časti, v ktorej sa nachádza predmetná materská škola“. Riaditeľ materskej školy teda nesmie ako podmienku prijatia dieťaťa stanoviť napr. trvalý pobyt.“5 Napriek tomu na webovej stránke nejednej materskej školy nájdeme toto diskriminačné kritérium. Aj výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum prezrádzajú, že sú materské školy, ktoré zohľadňujú miesto bydliska. Takmer štvrtina opýtaných riaditeliek a riaditeľov MŠ priznala, že v uplynulom školskom roku uprednostnili kvôli nedostatočným kapacitám deti z ich obce, mesta či blízkeho okolia. Takéto rozhodnutie urobili najčastejšie riaditeľky v Bratislavskom kraji, kde túto možnosť zvolilo 60,5 % respondentiek. Uvedené zistenia naznačujú, že k takejto selekcii dochádza najmä v okolí hlavného mesta, kde žijú a pracujú aj ľudia, ktorí tu nemajú nahlásený trvalý pobyt. Ako sme však uviedli vyššie, rodičia podávajú žiadosť v materskej škole mimo svojho bydliska aj preto, že v obci či meste, kde žijú, neuspeli. Rozhodnutie prihlásiť dieťa inde môže mať aj praktické dôvody. A to najmä v prípade, ak sú rodičia zamestnaní mimo svojho bydliska a je pre nich praktickejšie zapísať dieťa v mieste, kde vykonávajú prácu. Pri časovo náročnom cestovaní za prácou sa totiž stáva, že prevádzkový čas materskej školy v mieste trvalého bydliska nie je dostatočne dlhý na to, aby si vyzdvihli dieťa. Nie všetci rodičia nachádzajúci sa v takejto zložitej situácii však uspejú.
Uprednostňovanie detí a rodičov s trvalým pobytom v mieste, kde sa predškolské zariadenie nachádza, je zdôvodňované financovaním materských škôl ako originálnej kompetencie miest a obcí z podielových daní. Svedčí o tom aj výpoveď zamestnankyne referátu škôl a školských zariadení: V zmysle zákona obec nemôže zasahovať do prijímacích kritérií, takže my im len odporúčame. Ako prvé naše odporúčanie je, aby sa prijímali tie deti, ktoré majú trvalý pobyt u nás v meste, samozrejme. Keďže na nich dostávame peniaze z podielových daní. V inom meste pracovníčka školského úradu zdôrazňovala etické princípy: Ale hovorím, z toho morálneho hľadiska si myslíme, že keď v tej dedine alebo v tej obci majú tú materskú školu... V podstate tie dane idú tam. Z toho je tá materská škola vlastne platená. Tak by mali tie deti, ktoré bývajú v obci, tú materskú školu navštevovať. A takisto aj my chceme uprednostniť tie naše deti. Tento argument však nemá oporu v platnej legislatíve. Podľa zákona6 síce samosprávy získavajú prostriedky na prevádzku materských škôl z podielových daní, tie sú však prideľované podľa počtu detí, ktoré materskú školu navštevujú k 15. septembru začínajúceho sa školského roka, a to bez ohľadu na miesto ich trvalého bydliska. Problémom však je, že tieto prostriedky v niektorých prípadoch nepostačujú na zabezpečenie efektívneho fungovania materskej školy a obec je nútená náklady na prevádzku MŠ dofinancovať. Aj preto zrejme vnímajú zástupcovia samospráv toto kritérium uprednostňovania detí za spravodlivé.
Napriek tomu, že v zmysle pokynov MŠVVaŠ SR riaditeľ nesmie ako podmienku prijatia dieťaťa stanoviť zamestnanosť zákonných zástupcov7, v realite sa môžeme stretnúť s týmto selektívnym kritériom. Boj o miesto v materskej škole v niektorých častiach Slovenska totiž stavia riaditeľky pred náročné dilemy. Jednou z nich je práve otázka, či uprednostniť alebo neuprednostniť zamestnané matky. Podľa zistení z dotazníkového prieskumu To dá rozum sa tento jav vyskytuje menej často (graf G_4.1.4.3.1). Túto diskriminačnú podmienku však nájdeme na viacerých webových stránkach mesta či obce. Na jednej z nich sa uvádza: „Ak kapacita materskej školy neumožňuje prijať všetky deti, ktorých zákonný zástupca podal žiadosť o prijatie, prednosť pri prijatí majú“: (okrem iných kritérií) „deti staršie ako 3 roky, ak sú rodičia zamestnaní, alebo matka dieťaťa nie je na MD.“ Na webovej stránke inej materskej školy sa zas zdôrazňuje, že prednostne sa prijíma dieťa, „ktorého obaja rodičia sú zamestnaní“. Z uvedených citátov je zrejmé, že problém umiestniť svoje dieťa v MŠ môžu mať aj matky, ktoré sú na materskej dovolenke s druhým dieťaťom. Z výpovede zamestnankyne referátu škôl a školských zariadení sa dá čítať, že toto rozhodnutie sa môže vnímať aj ako férové: Ale eticky sa nám zdá určite spravodlivejšie, keď matka, ktorá ide po dvoch deťoch do práce, že má väčší nárok na tú materskú školu.
Rozhodnutie o prijímaní detí do bežnej materskej školy je v súčasnosti výhradne v kompetencií riaditeľa MŠ. Na riaditeľa sa však nevzťahuje zákon o správnom konaní. Znamená to, že v prípade zamietnutia žiadosti o prijatie dieťaťa do MŠ rodič nemá možnosť voči rozhodnutiu sa odvolať. Môže iba požiadať riaditeľa o prehodnotenie neprijatia dieťaťa. V prípade cirkevných a súkromných materských škôl sa rodič môže na riaditeľa obrátiť s tzv. žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia. Postup taktiež nepodlieha pravidlám, ustanovených zákonom o správnom konaní. Jedinou inštitúciou, ktorá má nad procesom kontrolné právomoci, je Štátna školská inšpekcia, ktorú rodičia v prípade pochybností môžu požiadať o preskúmanie postupu. Kým sa však celý proces uzavrie, musia zabezpečiť starostlivosť o svoje dieťa. Navyše výsledok je neistý, pretože aj pri rozhodnutí inšpekcie o pochybení riaditeľa/ľky je šanca na umiestnenie dieťaťa vo vybranej materskej škole nízka. Riaditeľka totiž nemôže ísť, pokiaľ ide o počet detí v triede, nad rámec zákona.
Autor:
Katarína Vančíková
