Slovenský školský systém je výrazne diferencovaný. Fungujú v ňom rozmanité selektívne mechanizmy, vďaka ktorým sú deti zaradené do trvalých vzdelávacích dráh, ktoré sú počas ich vzdelávacej dráhy de facto nemenné. Takéto systémy sú z medzinárodnej úrovne kritizované, pretože triedenie detí podľa schopností je vo všeobecnosti považované za vážnu prekážku budovania spravodlivého vzdelávacieho systému.1 Problémom je najmä príliš skoré triedenie detí. Podľa správy OECD sa tento jav na Slovensku začína objavovať vo veku 11 rokov, teda skôr ako je priemerný vek v OECD krajinách (14 rokov).2 Tieto výsledky sú ovplyvnené najmä vysokým podielom žiakov, smerujúcich po absolvovaní 5. ročníka na osemročné gymnáziá. No do pevných vzdelávacích dráh je časť detí na Slovensku zaraďovaná skôr ako zasadnú do školských lavíc. Náš školský systém totiž nie je jednotný a aktuálna úroveň intelektových schopností 6-ročného dieťaťa môže rozhodnúť o tom, či bude navštevovať bežnú školu, školu pre deti so všeobecným intelektovým nadaním či školu s rozšírenou výučbou matematiky či cudzieho jazyka alebo špeciálnu školu pre deti s diagnostikovaným mentálnym postihnutím. K diferenciácii dochádza aj na úrovni škôl, kde existujú špeciálne triedy pre deti s nadaním (všeobecným či špecifickým intelektovým nadaním, športovým nadaním) či triedy, špecializované na určitú vzdelávaciu oblasť (jazyky, matematiku a pod.).
Rozdeľovanie žiakov do rôznych vzdelávacích dráh na základe intelektových schopností sa stalo zaužívanou praxou. Diferencovaný systém stojí na predpoklade, že z neho čerpajú výhody tak slabší, ako aj nadanejší žiaci. Vo verejnosti pretrváva zdieľané presvedčenie o tom, že učitelia v bežných triedach nemajú dostatočný priestor pre rozvoj intelektovo nadaných detí, v dôsledku čoho sa mrhá ich potenciálom. Ich oddelené vzdelávanie sa preto považuje za najlepšie riešenie pre všetkých. Tento názor sa potvrdil aj v rámci prieskumu, realizovaného agentúrou Focus pre projekt To dá rozum v roku 2017, v rámci ktorého 76,3 % respondentov súhlasilo s tvrdením, že šikovné a nadané deti sa najlepšie rozvíjajú vo výberových školách alebo vo výberových triedach medzi rovnako šikovnými a nadanými deťmi. Tento názor však nemá oporu v pedagogickom výskume a je skôr prejavom všeobecnej nechuti k jednotnej škole, ktorá bola zdiskreditovaná spôsobom jej realizácie počas socializmu, vyznačujúcou sa „uniformitou a štandardizáciou vývoja žiakov, podceňovaním individuálnych rozdielov medzi deťmi, absenciou vnútornej diferenciácie žiakov vo vnútri jednej triedy na základe ich individuálnych možností, záujmov, potrieb a pod“.3 Keďže ani súčasné školy často nedokážu dostatočne reagovať na rozmanité vzdelávacie potreby detí, odpor voči spoločnému vzdelávaniu žiakov pretrváva a predstavuje reálnu prekážku tvorby jednotnej inkluzívnej školy.4
Hoci na Slovensku chýba pedagogický výskum zameraný na sledovanie dopadov diferenciácie vzdelávacích dráh, existuje mnoho zahraničných, ktoré opakovane potvrdzujú, že rozdeľovanie žiakov do rôznych vetiev podľa výkonnosti nemá vplyv na celkové vzdelávacie výsledky ani v jednej skupine.5 Niektoré dokonca ukazujú, že vedie k zhoršeniu priemerných vzdelávacích výsledkov.6 Potvrdzujú to aj výsledky medzinárodných testovaní (PISA), podľa ktorých skorá selekcia vzdelávacej dráhy negatívne ovplyvňuje výsledky tak žiakov, ktorí dosiahli v testovaní lepšie výsledky, ako i tých, ktorým sa darilo horšie. Na selektívnosť však predsa len viac doplácajú tí menej úspešní.7 Žiaci a žiačky, ktorí končia v nevýberových vzdelávacích dráhach by získali omnoho viac, ak by boli vzdelávaní spoločne so žiakmi s lepšími študijnými výsledkami.8 Zároveň však viaceré výskumy naznačujú, že izolované vzdelávanie žiakov a žiačok s nadaním nie je optimálne ani pre ich vývoj.9 Konkurenčné prostredie a príliš vysoké očakávania, kladené na deti už v pomerne útlom veku môžu na niektorých z nich vplývať negatívne a viesť napríklad k nízkemu sebavedomiu, absencii ochoty riskovať a môžu podporovať vytváranie negatívneho sebaobrazu u detí.10 Deti taktiež nezískajú skúsenosti s komunikáciou s bežnými rovesníkmi, čo môže viesť k neskorším problémom v ich sociálnom začlenení.11
Myšlienka jednotnej školy, v ktorej všetky deti navštevujú jeden typ základnej školy nie je prijateľná najmä pre rodičov detí, ktoré vykazujú známky intelektového nadania. „Tí, ktorí podporujú systém dráh, či sú to už učitelia, rodičia alebo samotní žiaci, podporujú predovšetkým udržanie kvality v tzv. vyšších vzdelávacích dráhach“.12 Presvedčenie o tom, že vo výberových školách ich deti dostanú lepšie vzdelanie, vedie rodičov k hľadaniu alternatívnej cesty. Zároveň sa však na voľbe oddelenej vzdelávacej dráhy môže podieľať aj negatívna skúsenosť zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu, v ktorých získavajú deti s intelektovým nadaním niekedy nálepku „problémových žiakov“. Ako sa vyjadrila riaditeľka základnej školy, majúcej špeciálne triedy pre deti s všeobecným intelektovým nadaním, mnohé školy nevedia s nimi pracovať. Veď koľkokrát príde rodič, že viete čo, odporúčali mi, bol som na vyšetrení, lebo si nevedeli v škole rady a on má len vysoké IQ, Podobne špeciálna pedagogička zo základnej školy zdôrazňovala skôr problematické aspekty vzdelávania detí s nadaním v bežnej škole: Máme aj deti s nadaním, ale je to naozaj veľmi náročné aj pre to dieťa, aj pre rodiča, aj pre nás. Pretože nedokážeme uspokojovať tie potreby, ktoré má ten rodič aj to dieťa. [...] Oni sú trošku na pomedzí vždycky, tak aspergerovsky šmrncnuté. [...] Potýkame sa hlavne v tom sociálnom, sú tam také problémy, že to už vadí rodičom tých ďalších detí v triede.
Deti a žiaci s intelektovým nadaním patria podľa školského zákona medzi deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.13 Ich vzdelávanie sa môže uskutočňovať v školách a triedach pre žiakov s intelektovým nadaním (všeobecným alebo špecifickým) alebo formou individuálnej integrácie.14 V prípade špecifického intelektového nadania môžu žiaci navštevovať triedu alebo školu, ktorá poskytuje rozšírené vyučovanie prírodovedných alebo spoločensko-vedných predmetov.15 V praxi sú to často triedy s rozšíreným vyučovaním matematiky a iných prírodovedných predmetov alebo s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov. Kým v tomto prípade dochádza k diferenciácii častejšie až na 2. stupni základnej školy, v prípade škôl a tried pre deti so všeobecným intelektovým nadaním už pri vstupe do 1. ročníka.
V prípade detí s intelektovým nadaním v základných školách prevládajú oddelené formy vzdelávania. V školskom roku 2018/2019 bolo v základných školách 4 090 žiakov s diagnostikovaným intelektovým nadaním, z ktorých 77,6 % sa vzdelávalo v triedach alebo školách pre žiakov s intelektovým nadaním, zvyšných 22,4 % formou individuálnej integrácie v bežných triedach.16 Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (G _1.2.6.1), tento trend sa za posledných 10 rokov veľmi nemenil.
Graf G1.2.6.1. Počet a formy vzdelávania žiakov s intelektovým nadaním v základných školách za roky 2009 - 2019.
17
Prevažujúcou formou vzdelávania detí s intelektovým nadaním sú teda dlhodobo samostatné triedy na bežných základných školách. Na celom Slovensku je len päť škôl, v ktorých žiaci s intelektovým nadaním tvoria väčšinu žiakov (4 školy v Bratislave a 1 škola v Banskej Bystrici), v ostatných regiónoch sa žiaci s intelektovým nadaním vzdelávajú celkovo na 23 bežných základných školách, ktoré majú vytvorených 169 tried pre žiakov s intelektovým nadaním. Viacero respondentov rozhovorov pozitívne hodnotilo túto formu vzdelávania, ktorá podľa nich umožňuje aplikovať špecifický prístup vo vzdelávaní intelektovo nadaných žiakov, so súčasným zachovaním kontaktu s ostatnými deťmi. Ako sa vyjadrila riaditeľka základnej školy, ktorá má zriadené triedy pre žiakov s intelektovým nadaním: To je najhlavnejšie poslanie našej školy, že venovať sa nadaným deťom. Máme aj bežné triedy, čiže sme radi, že máme aj také, aj také. Tie deti nie sú izolované, to znamená spoločné aktivity, prestávky, krúžky a tak ďalej deti trávia spolu, bežné deti aj nadané deti. Ale vyučovací proces prebieha oddelene. Nadané deti majú špecifické požiadavky, tak sa im to na hodine dá tak, ako to potrebujú.
Hoci je systém otvorený voči oddelenému vzdelávaniu žiakov s intelektovým nadaním, väčšina pedagogických a odborných zamestnancov si myslí, že ich miesto je v školách hlavného vzdelávacieho prúdu. V dotazníkovom prieskume To dá rozum sa viac než 58 % respondentov špeciálnych aj bežných škôl stotožnilo s tvrdením, že najvhodnejšou formou vzdelávania pre žiakov a žiačky s nadaním je vzdelávanie v bežnej triede so zabezpečenou podporou (G_1.2.6.2.). Tento názor zastávali vo väčšej miere respondenti z bežných základných škôl (68,7 %). Z respondentov, pôsobiacich na špeciálnych školách, túto možnosť zvolila významne menšia časť opýtaných. Naopak častejšie ako ich kolegovia z bežných škôl volili odpoveď, ktorá reprezentovala názor, že najlepšou formou vzdelávania pre nadaných žiakov je vzdelávanie v špeciálnej triede v bežnej škole a v špeciálnej škole. Za rozdielnym názorom týchto dvoch skupín respondentov sa môže skrývať vyššia znalosť špecifík detí s nadaním, ktoré sú sprievodnými znakmi vysokého intelektu, ako aj presvedčenie o nepripravenosti bežných škôl na vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Graf G1.2.6.2. Názory respondentov z bežných a špeciálnych škôl na vhodnú formu vzdelávania detí a žiakov s nadaním
Školy, vzdelávajúce žiakov s intelektovým nadaním majú vytvárať individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania (ako napríklad rozšírené vyučovanie predmetov, absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku, diferencované vzdelávanie)18 a využívať špecifické metódy a prístupy (projektové a induktívne vyučovanie, pozorovanie, objavovanie a experimentovanie, diskusia, práca s informáciami a ďalšie).19 Zároveň sa majú okrem rozvoja nadania zameriavať aj na rozvoj celej osobnosti a na prevenciu a nápravu problémových prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.20 Žiaci s intelektovým nadaním potrebujú teda individuálny a kvalifikovaný prístup. Napriek tomu, že v mnohých bežných základných školách sa učitelia zatiaľ nemôžu oprieť o pomoc odborných zamestnancov , ich zamestnanci sa cítia pripravení vzdelávať deti s intelektovým nadaním. V dotazníkovom prieskume To dá rozum, do ktorého sa zapojili učitelia, riaditelia, asistenti učiteľa, odborní zamestnanci a výchovní poradcovia tento postoj zaujalo viac než 40 % respondentov. Ako ilustruje nasledujúci (G_1.2.6.3), ďalších takmer 40 % opýtaných skôr súhlasilo s tvrdením, že škola, v ktorej pôsobia, je pripravená vzdelávať deti s nadaním.
V rámci kvalitatívnych rozhovorov respondenti z bežných základných škôl pomenovávali ako kľúčovú pripravenosť učiteľov a učiteliek, ktorú vo viacerých prípadoch negatívne ovplyvňuje absencia ďalšieho vzdelávania pedagógov v oblasti práce s heterogénnou skupinou detí a diferencovaných metód výučby, ako aj vzdelávania, špecificky zameraného na oblasť práce s deťmi s nadaním. Ako skonštatovala riaditeľka základnej školy, príprava učiteľov pre vzdelávanie intelektovo nadaných detí v podstate nie je. Okrajovo sa to spomína pri deťoch so špeciálnymi výchovno–vzdelávacími potrebami, ale myslím si, že lepšie sú učitelia pripravený pre tie deti na opačnej strane Gausovej krivky. Školská špeciálna pedagogička, pôsobiaca na základnej škole, zasa ocenila spôsob individuálnej integrácie žiačky s intelektovým nadaním práve vďaka citlivému a kvalifikovanému prístupu učiteľky: Je tam aj veľká spokojnosť u rodičov, lebo má pani učiteľku triednu, ktorá učila práve na škole pre deti s nadaním, než prišla sem. Krásne tá baba ide a úplne jej to postačuje. Má trošku problém so sebaprijatím to dievčatko a s fungovaním v kolektíve. Keď toto zvládli, tak rodičia videli omnoho väčší benefit práve v tom. Dieťa bolo prijaté, malo vzťahy a rozvíjalo sa aj mimo toho intelektu. Sme ju pekne začlenili vďaka tej pani učiteľke.
Autor:
Miroslava Hapalová a Katarína Vančíková
Oponent: Zuzana Réveszová
