Prechodom do nižšieho sekundárneho vzdelávania vstupujú žiaci a žiacky do novej vývinovej fázy – do fázy dospievania. Ako každé iné, i toto obdobie má výrazné vývinové špecifiká. To, ako sa žiaci prispôsobia novej situácii, či už pri prechode na 2. stupeň základnej školy, alebo vstupom do osemročných škôl, závisí od toho, do akej miery dokážu učitelia reagovať na vývinové potreby dospievajúcej mládeže. Dôležitá je najmä tvorba učebného prostredia, pretože práve voľbou vhodných metód a stratégií učenia dokážu učitelia vytvoriť priestor na sebarealizáciu a zmysluplné učenie sa. Medzi výrazné potreby dospievajúcich v tomto veku patrí zvýšená potreba kontaktu s rovesníkmi, potreba diskutovať, filozofovať či zaujímať k svetu vlastný postoj. To súvisí s dynamickým rozvojom kognitívnych funkcií žiakov, ako aj s ich zvýšenou schopnosťou abstraktného, tvorivého a kritického myslenia. Zároveň sa čoraz silnejšie ozýva túžba po autonómii, ktorá sa prejavuje ako potreba spolurozhodovať o všetkom, čo sa ich bezprostredne dotýka.
Zistenia z dotazníkového prieskumu To dá rozum indikujú, že voľba metód a stratégií výučby tak na 2. stupni základných škôl, ako aj na osemročných gymnáziách nie je celkom v súlade s týmito znakmi dospievajúcich. Z odpovedí respondentov sa dá usudzovať, že potenciál sociálneho a rovesníckeho učenia sa nie je v prostredí škôl dostatočne využitý a hoci učitelia a učiteľky na obidvoch typoch škôl v dotazníku uvádzali, že sa so žiakmi často rozprávajú a diskutujú, výsledky ďalších položiek dotazníka a odpovede žiakov stredných škôl vyvolávajú určitú pochybnosť o tom, či ide o obojsmernú komunikáciu, ktorá dáva priestor na premýšľanie a rozvoj vyjadrovacích schopností. Odpovede samotných učiteľov a učiteliek tiež ukazujú, že na vyučovaní sa zrejme menej využívajú stratégie a metódy podporujúce rozvoj kognitívnych funkcií. Hoci by sa z vyučovacích hodín v rámci nižšieho sekundárneho vzdelávania malo vytrácať memorovanie a jednosmerné sprostredkovávanie poznatkov od učiteľa smerom k žiakovi, zdá sa, že tak na 2. stupni ZŠ, ako aj na osemročných gymnáziách dominuje v učení predovšetkým metóda výkladu. Žiaci a žiačky osemročných gymnázií označovali v dotazníkovom prieskume za jednu z najviac využívaných výučbových postupov aj diktovanie poznámok a vyjadrili názor, že škola u nich nerozvíja schopnosť učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami. O schopnosti našich škôl reagovať na túžbu po rešpekte a potrebu spolurozhodovania sa dá usudzovať aj na základe využívania foriem školského hodnotenia. Z odpovedí učiteľov a učiteliek možno formulovať predpoklad, že žiaci na 2. stupni základnej školy majú menšiu možnosť ovplyvňovať výsledky svojho hodnotenia, ako mali počas prvých štyroch rokov štúdia. Ani výsledky dotazníkového šetrenia medzi žiakmi osemročných gymnázií nie sú v tomto smere uspokojivé. Polovica opýtaných žiakov nie je spokojná s metódami a formami školského hodnotenia a rovnaká časť respondentov vníma, že učitelia na osemročných gymnáziách nepoužívajú na všetkých študentov rovnaký meter. Pozitívnym zistením je, že o niečo väčšia časť žiakov a žiačok z týchto škôl má pocit, že pri hodnotení je akceptovaný ich názor. Napriek tomu dáta neindikujú, že odchodom zo základnej školy vstupujú žiaci do prostredia, kde by bol partnerský prístup samozrejmosťou. Aj tu sa napríklad môžu stretnúť s ponižovaním a so zosmiešňovaním. Túžba dospievajúcich po autonómii naráža tiež na nedostatok priestoru pre spolurozhodovanie o veciach, ktoré sa týkajú chodu ich školy. Túto skúsenosť potvrdila viac než polovica opýtaných žiakov a žiačok osemročných gymnázií.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v týchto častiach:
Zvýšená potreba sociálneho kontaktu dospievajúcich nie je vo výučbe dostatočne zohľadňovaná
Štýl výučby na školách nevytvára priestor pre uspokojenie potreby dospievajúcich diskutovať, premýšľať a filozofovať
Školy nedokážu plne využiť potenciál kognitívnych schopností dospievajúcich
Rešpektovanie a akceptácia dospievajúcich je stále nedosiahnutou výzvou našich škôl
Vzdelávací systém by mal tvoriť optimálne podmienky pre rozvoj učiacich sa a mal by vytvárať príležitosti na uplatnenie talentov a nadaní v každom type školy. Prechod do nižšieho sekundárneho je prechodom do novej životnej etapy stávania sa zodpovedným dospelým, ktorý bude určovať svoje ďalšie smerovanie a tento proces by mal byť podporený práve rešpektovaním prirodzených potrieb dospievajúcich. Obraz o tom, či školy, v ktorých žiaci absolvujú nižšie sekundárne vzdelávanie dostatočne reagujú na vývinové charakteristiky žiakov v tomto veku, sa modeluje ťažko. Zreteľnú predstavu nemožno utvoriť len na základe názorov respondentov dotazníkového prieskumu. Odpovede učiteľov i žiakov však naznačujú, že ani učitelia na 2. stupni základných škôl, a ani tí, ktorí učia na osemročných gymnáziách, nedokážu celkom využiť potenciál učiacich sa mladých ľudí a realizovať výučbu plne rešpektujúc ich vývinové špecifiká. Výsledky tiež vyvolávajú pochybnosť o tom, či žiaci, ktorí opúšťajú základné školy vo veku 11 rokov, skutočne vchádzajú do prostredia, kde sa viac rozvíjajú ich rozumové schopnosti či sociálne zručnosti a kde sa stávajú akceptovanými komunikačnými partnermi.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
