V rámci štúdie TALIS 20131 sa skúmalo, ako učitelia vnímajú spoločenské docenenie svojej profesie. Ako je zrejmé z grafu G_2.1.1.1., Slovenská republika sa z 32 krajín OECD ocitla na úplne poslednom mieste, kde až 96 % učiteľov a učiteliek nesúhlasilo, že ich profesia je v spoločnosti doceňovaná (priemer OECD bol 69 %). Aktuálnejšie dáta TALIS 20182 potvrdili posledné miesto Slovenskej republiky medzi všetkými ostatnými krajinami OECD aj po piatich rokoch, keď len 4,5 % učiteľov (priemer OECD bol 25,8 %) súhlasilo s výrokom, že učiteľská profesia je v spoločnosti oceňovaná. Podľa týchto prieskumov teda učitelia a učiteľky na Slovensku vnímajú, že spoločenské uznanie učiteľskej profesie je kriticky nízke.
Graf G_2.1.1.1.: Vnímanie učiteľov/učiteliek nižšieho sekundárneho stupňa spoločenského docenenia učiteľskej profesie
3
Rôzni aktéri na všetkých úrovniach regionálneho školstva v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum sa vyjadrovali v duchu vyššie zmieneného kvantitatívneho prieskumu. Konkrétne, napríklad riaditeľka gymnázia v Banskobystrickom kraji sa vyjadrila: Atraktivita povolania učiteľa v súčasnosti na Slovensku, ak vôbec nejaká je, tak je veľmi úbohá. Je to skrz toho, že spoločenský status učiteľa za posledných dvadsať rokov bol totálne zdevastovaný a naše školstvo myslím, že v súčasnosti drží taká generácia štyridsiatnikov, ktorí to do istej miery berú ako poslanie. Keby to tak nebrali, tak už dávno zdupkajú. Táto respondentka nielen hovorí o „totálne zdevastovanom“ spoločenskom statuse učiteľskej profesie, ale prepája tento status s odlivom učiteľov a učiteliek do iných profesií.
Podľa prieskumu Európskej komisie4 učitelia a učiteľky vo väčšine krajín EÚ vnímajú zvýšenie platu ako tú najdôležitejšiu zmenu, ktorá by urobila učiteľské povolanie atraktívnejším. V prípade Slovenskej republiky sa s týmto názorom stotožnil najväčší podiel učiteľov a učiteliek (46 %), čo výrazne prevyšovalo aj európsky priemer (34 %). Podobný názor zastávali aj študenti a študentky učiteľských odborov na Slovensku (43 %), pričom priemer ostatných krajín bol ešte nižší ako v prípade učiteľov a učiteliek (27 %). Ako ďalšie dôležité faktory zatraktívnenia učiteľskej profesie uvádzali učitelia a študenti pedagogických smerov zvýšenie spoločenského statusu a zlepšenie imidžu učiteľskej profesie, zlepšenie pracovných podmienok a zníženie počtu žiakov a žiačok v triede.
Organizácia OECD pravidelne porovnáva platy učiteľov a učiteliek v jednotlivých krajinách. Podľa poslednej správy OECD5 z roku 2017 majú v priemere najvyšší nominálny plat učitelia a učiteľky v Luxembursku (108 587 eur ročne), Nemecku (71 768 eur ročne) a Rakúsku (65 367 eur ročne) a naopak, najmenej sú platení v Lotyšsku (16 406 eur ročne), Estónsku (22 066 eur ročne) a na Slovensku (22 307 eur ročne). Keďže celková životná úroveň a platy v jednotlivých krajinách sa výrazne líšia, ako vhodnejšie sa javí porovnávať priemerné platy učiteľov a učiteliek s priemernými platmi vysokoškolsky vzdelaných ľudí v daných krajinách. Aj v tomto ohľade však z toho vychádza Slovenská republika veľmi nepriaznivo, ako predposledná krajina. Ako vyplýva z grafu G_2.1.1.2., učitelia a učiteľky na Slovensku dostávali iba 62 % priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného človeka, zatiaľ čo priemerná hodnota v krajinách OECD je 88 %.
Graf G_2.1.1.2.: Platy učiteľov a učiteliek nižšieho sekundárneho vzdelávania porovnané s priemernými platmi vysokoškolsky vzdelaných ľudí (2015)
6
Učitelia a učiteľky na všetkých úrovniach vzdelávania v kvalitatívnom zbere dát To dá rozum konzistentne poukazovali na príliš nízke platy. Takéto názory zaznievali primárne u respondentov a respondentiek z Bratislavského kraja, ale aj z ostatných regiónov Slovenska. Jedna učiteľka základnej školy v Bratislave zhodnotila, že bez manžela ako živiteľa rodiny by musela prehodnotiť svoju profesiu. Ďalšia učiteľka z menšieho mesta v Banskobystrickom kraji sa vyjadrila: Ja sama som rozvedená a jednoducho neviem to utiahnuť z jedného platu. To znamená, že ja som ešte v dvoch robotách. [...] Základné živobytie, aby sme si dovolili vôbec ísť do Chorvátska, jednu dovolenku, tak môžeme ísť raz za dva roky, kým našetrím . Výpovede učiteľov naznačujú, že pokiaľ človek nemá solventnejšieho partnera alebo partnerku, alebo dve roboty, plat učiteľa nedokáže zabezpečiť bežný životný štandard. Veľká nespokojnosť s platovým ohodnotením vedie mnohých vyučujúcich k rozhodnutiu opustiť túto profesiu. Riaditeľ základnej školy v menšom meste v Banskobystrickom kraji situáciu zhodnotil nasledovne: Žiaľ, jeden kolega musel odísť, ktorý bol veľmi šikovný, a jednoducho som ho nedokázal udržať v školstve, lebo keď si môže trikrát viac zarobiť alebo štyrikrát, tak čo mu môžem povedať? [...] Dnes šikovného človeka neudržíte v školstve. Nemáte šancu. Kvôli tomu financovaniu.
Mnohí respondenti a respondentky v kvalitatívnom zbere dát pripodobňovali učiteľské povolanie k „poslaniu“, keďže sa im nedostáva ani finančnej odmeny, ani dostatočného docenenia zo spoločnosti. Učiteľské povolanie si v dnešnej dobe vyžaduje, aby sme ho považovali skôr za poslanie než povolanie, vyjadril sa riaditeľ ZŠ. Vysokoškolská študentka učiteľského odboru vyjadrila podobnú pozíciu: Celkovo mám pocit, že človek, ktorý chce v dnešnej dobe učiť, tak to musí vnímať ako poslanie. A už z toho slova poslanie vyplýva, že ten človek má dostávať automaticky trošku viac úcty alebo minimálne rešpektu. [...] Mám pocit, že toto v spoločnosti chýba a že by to malo byť, lebo to uznanie dokáže nahradiť aj časť finančného príjmu.“ Táto respondentka poukázala na skutočnosť, že v súčasnej dobe vnímanie učiteľskej profesie ako „poslania“ už neprináša spoločenské docenenie a „úctu“. Keby sa tak reálne dialo, učitelia a učiteľky by dokázali ľahšie prijať svoje nízke platové ohodnotenie. Bohužiaľ však nepožívajú ani benefity vyššieho spoločenského uznania a ani vyššieho platu. Tieto faktory majú zásadný vplyv na záujem či nezáujem o štúdium učiteľských odborov.
Respondenti a respondentky v kvalitatívnom zbere dát To dá rozum prepájali fenomén nízkeho spoločenského uznania učiteľského povolania primárne s nízkymi platmi pre vyučujúcich, ale aj s feminizáciou učiteľskej populácie. Konkrétne, napríklad bývalý riaditeľ regionálneho MPC sa vyjadril: [V deväťdesiatych rokoch] vyštartovala taká feminizácia, dokonca aj na odborných školách, že všetci sme čumeli, čo sa to vlastne deje. Platy ostávali nízke. Neatraktívnosť profesie začala v podstate v tom čase. Taktiež na učiteľské fakulty začali prichádzať skôr slabší študenti. Tento respondent prepojil fenomén feminizácie učiteľskej populácie, nízkych platov a znižujúcej sa atraktívnosti učiteľského povolania, ktoré v dôsledku prestalo priťahovať tých najkvalitnejších uchádzačov a uchádzačky o učiteľské odbory. Štatistické údaje o pohlaví súčasných vyučujúcich v regionálnom školstve potvrdzujú veľkú prevahu žien. Ako môžeme pozorovať v tabuľke T_2.1.1.1, na úrovni MŠ vyučuje takmer 100 % žien, na ZŠ úrovni 82 % žien a na stredoškolskej úrovni 70,5 % žien. Celkovo teda v regionálnom školstve pôsobí až 82,9 % žien.
Tabuľka T_2.1.1.1: Podiel žien na celkovom počte učiteľov a učiteliek v regionálnom školstve
7
V súvislosti s feminizáciou učiteľského povolania môžeme hovoriť o tzv. horizontálnej rodovej segregácii na trhu práce, ktorá práve súvisí s nízkou úrovňou platov učiteľov a učiteliek. Podľa Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2015, ktorú vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,8 pretrvávajú značné rozdiely v mzdách medzi mužmi a ženami na Slovensku. Tieto rozdiely sú sčasti spôsobené aj koncentráciou mužov a žien v jednotlivých odvetviach trhu práce, ktoré súvisia so stereotypnými predstavami o vhodnom povolaní pre mužov a ženy a ktoré sú rozdielne platovo hodnotené. Súhrnná správa v tejto súvislosti tvrdí: Rodový mzdový rozdiel u vysokoškolsky vzdelaných odráža najmä horizontálnu segregáciu sektorov založenú na stereotypných predstavách o, práci vhodnej pre ženy‘, ktoré sa odrážajú pri výbere študijných odborov. Vychádzajúc z historického vývoja a stereotypného prístupu, práca vykonávaná ženami sa spravidla považuje za prácu nižšej hodnoty, čo sa odráža na výške zárobkov v dominantne feminizovaných odvetviach.9 Inými slovami, z rodového hľadiska znižuje spoločenskú prestíž, a teda aj platové ohodnotenie učiteľskej profesie práve skutočnosť, že v tomto odvetví prevládajú ženy, pretože práca vo feminizovaných odvetviach sa tradične považuje za prácu „nižšej hodnoty“.
Pokiaľ aktéri v školstve považujú za jeden z hlavných nástrojov na zvýšenie atraktivity učiteľského povolania navýšenie učiteľských platov, tak odmietaním tohto kroku môžeme z dlhodobého hľadiska negatívne vplývať na celkovú kvalitu vzdelávacieho systému. Nízka atraktivita učiteľského povolania sa môže prejavovať nielen tým, že z učiteľskej profesie odchádzajú kvalitní učitelia a učiteľky, ale aj tým, že sa o učiteľské odbory neuchádzajú tí najkvalitnejší žiaci a žiačky zo stredných škôl. Tento fenomén nám potvrdili mnohí respondenti a respondentky na všetkých úrovniach vzdelávania v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum. Napr. riaditeľ ZŠ situáciu zhodnotil slovami: Z desiatich absolventov, možno dvaja sa umiestnia na škole. A to vôbec nie preto, že niet miesta, ale preto, že tie finančné podmienky sú také, aké sú. Takže toto je veľmi dôležitá otázka, že je potrebné ohodnotiť učiteľov. [...] Pokiaľ [na učiteľské študijné odbory] idú trojkári, štvorkári a nie tí najlepší ako za našich čias, tak nemôžeme očakávať žiadne zázraky ani od pedagogických fakúlt.
Predstavitelia pedagogických fakúlt vnímajú nezáujem najtalentovanejších žiakov SŠ o pedagogické odbory veľmi citlivo. Vysokoškolský učiteľ na pedagogickej fakulte sa k tejto téme vyjadril: Proste vyššie mzdy a povedomie o tom, že jednoducho ide o povolanie, ktoré má priemernú alebo nadpriemernú mzdu, dovedie časom tých gymnazistov na tie prijímacie pohovory. To je akože prvá vec, ktorá je veľmi podstatná. Situáciu veľmi citlivo vnímajú aj samotní vysokoškolskí študenti a študentky pedagogických odborov: Teraz sme namotivovaní, lebo sme mladí, nemáme ešte 10-ročnú prax. Ale keď uvidíme, že tá naša snaha fakt nie je ani finančne ohodnotená, ani nemáme z toho my žiadne výhody, tak už je len na našom charaktere, že v tom budeme pokračovať. Inými slovami, z kvalitatívneho zberu dát To dá rozum vyplýva, že pokiaľ nebudú učitelia a učiteľky dostatočne platovo ohodnotení, nebude to lákať tých najlepších stredoškolských žiakov a žiačky hlásiť sa na učiteľské odbory. Z dlhodobého hľadiska teda možno z týchto zistení vyvodzovať, že systém pripravuje stále menej kvalitných absolventov a absolventky, od ktorých možno očakávať nižšiu kvalitu pedagogickej práce na školách.
Autor:
Jozef Miškolci
Oponent: Inštitút vzdelávacej politiky
