Schopnosť škôl hlavného vzdelávacieho prúdu reagovať na rozmanitosť detí a žiakov je podmienená pripravenosťou školy odpovedať na ich rôznorodé výchovno-vzdelávacie potreby a zabezpečiť im primerané podmienky na ich vzdelávanie. Podľa zistení prieskumu To dá rozum respondenti zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu pociťujú najväčšie rezervy v oblasti zabezpečenia vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (G_1.3.1.1.), pripravenosť na vzdelávanie tejto skupiny žiakov deklarovalo len 61,5 % respondentov spomedzi pedagogických a odborných zamestnancov z materských, zo základných a stredných škôl. Naopak, najvyšší podiel respondentov považoval vlastnú školu za pripravenú na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (88,7 %). Relatívne vysoké percento respondentov sa však domnieva, že ich škola nie je pripravená na vzdelávanie detí rôznej národnosti či etnicity (14,9 %), ako aj detí s nadaním (12,1 %). V prípade detí iných národností či etnicity to môže súvisieť s nízkou mierou skúsenosti práce s týmito deťmi, ako aj s absenciou podporných nástrojov na vzdelávanie detí s iným materinským jazykom, ktorá je zrejmá aj v prípade rómskych detí. U žiakov s nadaním zasa s chýbajúcou metodickou podporou učiteľov, zameranou na túto skupinu detí, ktorá sa premieta aj do relatívne vysokej tendencie smerovania detí s intelektovým nadaním do oddelených foriem vzdelávania.
Graf G_1.3.1.1. Hodnotenie pripravenosti vlastnej školy na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami respondentmi zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu
Hodnotenie miery pripravenosti školy na vzdelávanie detí a žiakov s rozmanitými potrebami nie je rovnaké v rámci jednotlivých stupňov vzdelávacej sústavy. Najnižšiu mieru pripravenosti deklarovali respondenti z materských škôl (MŠ), a to u všetkých skupín detí. Rozdiely medzi materskými školami na jednej strane a základnými (ZŠ) a strednými školami (SŠ) na strane druhej boli štatisticky významné.
Graf G_1.3.1.2. Hodnotenie pripravenosti vlastnej školy na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami respondentmi z materských, zo základných a stredných škôl
Nízka miera pripravenosti materských škôl na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami sa spolupodieľa aj na nízkej zapojenosti detí so zdravotným znevýhodnením a detí zo sociálne vylúčených rómskych lokalít do predškolského vzdelávania. Najväčším rozdielom oproti ostatným stupňom vzdelávacej sústavy je odlišný spôsob financovania potrieb detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), keďže vzdelávanie v materských školách je ako originálna kompetencia miest a obcí financované z podielových daní. Materské školy tak nedostávajú navýšené normatívne prostriedky na vzdelávanie detí so ŠVPP, z ktorých by mohli pokryť mzdy odborných zamestnancov, asistentov učiteľa a realizáciu ďalších podporných opatrení . Zároveň, na rozdiel od základných a stredných škôl sa nemôžu uchádzať o finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Tieto skutočnosti sa môžu významne podieľať na nižšom hodnotení pripravenosti vlastnej školy na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami respondentmi z materských škôl.
Na úrovni stredoškolského vzdelávania sa preukázali rozdiely medzi respondentmi z rôznych typov škôl. V prípade žiakov s nadaním bolo hodnotenie pripravenosti školy najvyššie u respondentov z konzervatórií (100 %), nasledované respondentmi z gymnáziami (94,2 %) a zo stredných odborných škôl (79,4 %). Tieto rozdiely môžu byť vysvetliteľné aj rôznym ponímaním nadania v prípade respondentov z jednotlivých typov škôl. V prípade konzervatórií pravdepodobne respondenti deklarovali pripravenosť na vzdelávanie žiakov s hudobným nadaním, v prípade gymnázií skôr s intelektovým nadaním, na ktorých vzdelávanie sa cítia pripravení. Rozdiely sa však preukázali aj v prípade žiakov inej národnosti/etnicity, kde pripravenosť školy deklaroval opäť najväčší podiel respondentov z konzervatórií (93,4 %), nasledovaný gymnáziami (87,0 %) a strednými odbornými školami (78,7 %).3 Naopak, najvyšší (aj keď relatívne malý) podiel respondentov z gymnázií sa domnieva, že ich škola nie je pripravená na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (9,2 %).4
V súlade s očakávaniami, respondenti zo špeciálnych škôl v porovnaní s tými zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu hodnotili vlastnú školu vo väčšej miere ako pripravenú na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (G_1.3.1.3), úplne alebo čiastočne sa s týmto tvrdením stotožnilo až 94,5 % respondentov zo špeciálnych škôl, v porovnaní so 61,5 % respondentov z bežných škôl (G_1.3.1.1.). Rozdiely medzi oboma prúdmi vzdelávania boli štatisticky významné. Aj keď menší, ale rovnako štatisticky významný rozdiel sa preukázal aj v prípade hodnotenia miery pripravenosti školy na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. V prípade špeciálnych škôl považovalo vlastnú školu za pripravenú (úplne alebo čiastočne) 93,4 % respondentov, zatiaľ čo v prípade bežných škôl 88,7 % respondentov. Tento rozdiel možno vysvetliť taktiež vyšším zastúpením detí z rodín v hmotnej núdzi a detí z vylúčených rómskych lokalít v systéme špeciálneho školstva, keďže tieto dve skupiny detí tvoria až 51,7 % všetkých žiakov v špeciálnych základných školách.5
Naopak, len 61,9 % respondentov zo špeciálnych škôl hodnotilo svoju školu za pripravenú na vzdelávanie detí rôznych národností/etnicity v porovnaní takmer so 73 % respondentov zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu (G_1.3.1.1.). Odlišnosti medzi oboma prúdmi vzdelávania môžu byť spôsobené menšou skúsenosťou so vzdelávaním detí cudzincov a detí z prostredia národnostných menšín (s výnimkou rómskych detí) v špeciálnych školách. Poukazuje však taktiež na absenciu podporných nástrojov pre deti iným materinským jazykom, ako je jazyk vyučovací, aj na úrovni špeciálneho školstva. Najmenší podiel respondentov (22,7 %) zo špeciálnych škôl považuje školu za pripravenú na vzdelávanie detí s nadaním, čo je vysvetliteľné nízkym počtom škôl, určených pre deti s intelektovým nadaním vo výskumnej vzorke (celkovo 3 základné školy a 1 gymnázium).
Graf G_1.3.1.3. Hodnotenie pripravenosti vlastnej školy na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami respondentmi zo špeciálnych škôl
Na schopnosť škôl hlavného vzdelávacieho prúdu reagovať na rozmanitosť detí a žiakov a zabezpečiť im primerané podmienky na vzdelávanie vplýva množstvo problémov, ktorým pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami čelia. Podľa hodnotenia respondentov je najväčším problémom rozdielnosť potrieb detí a žiakov (45,5 %) a ich vysoký počet v triede (40,8 %), ktoré nie sú kompenzované prítomnosťou pedagogického asistenta (40,8 %) či iného pedagogického zamestnanca. Respondenti zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu vnímali tiež ako problematickú nedostatočnú pripravenosť učiteľov pre prácu s deťmi so špeciálnymi potrebami (23,3 %), ktorá nie je vyvažovaná dodatočnou metodickou podporou pre učiteľov a pedagogických asistentov (20,1 %) ani podporou zo strany odborných zamestnancov, keďže tí na školách často chýbajú (22,8 %). Respondenti zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu taktiež považovali za problém nedostatok finančných prostriedkov na vzdelávanie žiakov zo SZP (23,5 %) a žiakov so zdravotným znevýhodnením (19,6 %).
Medzi hodnotením miery pripravenosti školy hlavného vzdelávacieho prúdu na vzdelávanie rôznych skupín detí sa preukázala súvislosť. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka (T_1.3.1.1.), pokiaľ respondenti hodnotili školu ako pripravenú na vzdelávanie jednej skupiny detí s istým typom špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, mali tendenciu hodnotiť ju zároveň aj ako pripravenú na vzdelávanie iných skupín detí.6 Najtesnejší súvis sa preukázal medzi hodnotením pripravenosti školy na vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia (korelácia r = 0,462, sign. ˂ 0,001). Ak respondenti vyjadrovali vyššiu mieru súhlasu s tvrdením o pripravenosti školy vzdelávať deti so zdravotným znevýhodnením, zároveň pozitívnejšie hodnotili aj pripravenosť školy vzdelávať deti zo SZP. Druhý najtesnejší vzťah sa preukázal medzi hodnotením pripravenosti školy na vzdelávanie žiakov s nadaním a žiakov rôznych národností/etnicity (r = 0,443, sign. ˂ 0,001). Vzhľadom na to, že súvislosť sa preukázala medzi hodnotením školy v prípade všetkých skupín detí, dá sa predpokladať, že schopnosť škôl hlavného vzdelávacieho prúdu reagovať na rozmanitosť detí a žiakov je vo vnímaní respondentov celkovou charakteristikou školy, ktorá sa prejavuje vo vzťahu k deťom s rôznymi typmi priznaných špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.
Tabuľka T_1.3.1.1. Súvislosť medzi hodnotením pripravenosti školy na vzdelávanie rôznych skupín detí a žiakov s rozmanitými potrebami.
Autor:
Miroslava Hapalová
Oponent: Vladimír Dočkal
