Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Pripravenosť škôl reagovať na rozmanitosť potrieb detí
Pripravenosť škôl reagovať na rozmanitosť potrieb detí

Problémy pri vzdelávaní detí so ŠVVP

Pripravenosť škôl na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami znižuje množstvo prekážok

Podľa zistení prieskumu To dá rozum veľká väčšina respondentov zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu považuje vlastnú školu za pripravenú na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a detí s nadaním. Najväčšie rezervy pociťujú v oblasti zabezpečenia podmienok na vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Pripravenosť na vzdelávanie tejto skupiny žiakov deklarovali menej ako dve tretiny respondentov z bežných škôl. Hodnotenie miery pripravenosti školy na vzdelávanie detí a žiakov s rozmanitými potrebami nie je rovnaké v rámci jednotlivých stupňov vzdelávania. Za najmenej pripravenú považujú vlastnú školu respondenti z materských škôl a to u všetkých sledovaných skupín detí. Pomerne prekvapivé zistenia prinieslo hodnotenie pripravenosti školy na vzdelávanie detí iných národností/etnicity, keďže až pätina respondentov zo špeciálnych škôl a 15 % respondentov z bežných škôl považuje vlastnú školu za nepripravenú na túto úlohu. Poukazuje to na absenciu podporných nástrojov pre deti s iným materinským jazykom, ako je jazyk vyučovací, a to ako na úrovni bežného, tak aj na úrovni špeciálneho školstva. Schopnosť škôl reagovať na rozmanitosť detí a žiakov je ovplyvnená množstvom problémov súvisiacich s nedostatočnými organizačnými, finančnými, personálnymi a priestorovými podmienkami, ktorým školy čelia pri zabezpečení vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Respondenti z bežných škôl považujú vlastnú školu za najmenej pripravenú na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením

Schopnosť škôl hlavného vzdelávacieho prúdu reagovať na rozmanitosť detí a žiakov je podmienená pripravenosťou školy odpovedať na ich rôznorodé výchovno-vzdelávacie potreby a zabezpečiť im primerané podmienky na ich vzdelávanie. Podľa zistení prieskumu To dá rozum respondenti zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu pociťujú najväčšie rezervy v oblasti zabezpečenia vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (G_1.3.1.1.), pripravenosť na vzdelávanie tejto skupiny žiakov deklarovalo len 61,5 % respondentov spomedzi pedagogických a odborných zamestnancov z materských, zo základných a stredných škôl. Naopak, najvyšší podiel respondentov považoval vlastnú školu za pripravenú na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (88,7 %). Relatívne vysoké percento respondentov sa však domnieva, že ich škola nie je pripravená na vzdelávanie detí rôznej národnosti či etnicity (14,9 %), ako aj detí s nadaním (12,1 %). V prípade detí iných národností či etnicity to môže súvisieť s nízkou mierou skúsenosti práce s týmito deťmi, ako aj s absenciou podporných nástrojov na vzdelávanie detí s iným materinským jazykom, ktorá je zrejmá aj v prípade rómskych detí. U žiakov s nadaním zasa s chýbajúcou metodickou podporou učiteľov, zameranou na túto skupinu detí, ktorá sa premieta aj do relatívne vysokej tendencie smerovania detí s intelektovým nadaním do oddelených foriem vzdelávania.

Graf G_1.3.1.1. Hodnotenie pripravenosti vlastnej školy na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami respondentmi zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu

G_1.3.1.1.PNG

Najmenej pripravené na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami sú podľa vlastného hodnotenia materské školyň

Hodnotenie miery pripravenosti školy na vzdelávanie detí a žiakov s rozmanitými potrebami nie je rovnaké v rámci jednotlivých stupňov vzdelávacej sústavy. Najnižšiu mieru pripravenosti deklarovali respondenti z materských škôl (MŠ), a to u všetkých skupín detí. Rozdiely medzi materskými školami na jednej strane a základnými (ZŠ) a strednými školami (SŠ) na strane druhej boli štatisticky významné.

Graf G_1.3.1.2. Hodnotenie pripravenosti vlastnej školy na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami respondentmi z materských, zo základných a stredných škôl

G_1.3.1.2..png

Nízka miera pripravenosti materských škôl na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami sa spolupodieľa aj na nízkej zapojenosti detí so zdravotným znevýhodnením a detí zo sociálne vylúčených rómskych lokalít do predškolského vzdelávania. Najväčším rozdielom oproti ostatným stupňom vzdelávacej sústavy je odlišný spôsob financovania potrieb detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), keďže vzdelávanie v materských školách je ako originálna kompetencia miest a obcí financované z podielových daní. Materské školy tak nedostávajú navýšené normatívne prostriedky na vzdelávanie detí so ŠVPP, z ktorých by mohli pokryť mzdy odborných zamestnancov, asistentov učiteľa a realizáciu ďalších podporných opatrení . Zároveň, na rozdiel od základných a stredných škôl sa nemôžu uchádzať o finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Tieto skutočnosti sa môžu významne podieľať na nižšom hodnotení pripravenosti vlastnej školy na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami respondentmi z materských škôl.

Na úrovni stredoškolského vzdelávania sa preukázali rozdiely medzi respondentmi z rôznych typov škôl. V prípade žiakov s nadaním bolo hodnotenie pripravenosti školy najvyššie u respondentov z konzervatórií (100 %), nasledované respondentmi z gymnáziami (94,2 %) a zo stredných odborných škôl (79,4 %). Tieto rozdiely môžu byť vysvetliteľné aj rôznym ponímaním nadania v prípade respondentov z jednotlivých typov škôl. V prípade konzervatórií pravdepodobne respondenti deklarovali pripravenosť na vzdelávanie žiakov s hudobným nadaním, v prípade gymnázií skôr s intelektovým nadaním, na ktorých vzdelávanie sa cítia pripravení. Rozdiely sa však preukázali aj v prípade žiakov inej národnosti/etnicity, kde pripravenosť školy deklaroval opäť najväčší podiel respondentov z konzervatórií (93,4 %), nasledovaný gymnáziami (87,0 %) a strednými odbornými školami (78,7 %).3 Naopak, najvyšší (aj keď relatívne malý) podiel respondentov z gymnázií sa domnieva, že ich škola nie je pripravená na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (9,2 %).4

Respondenti zo špeciálnych škôl považujú vlastnú školu za pripravenú nielen na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením, ale aj detí zo sociálne znevýhodneného prostredia

V súlade s očakávaniami, respondenti zo špeciálnych škôl v porovnaní s tými zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu hodnotili vlastnú školu vo väčšej miere ako pripravenú na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (G_1.3.1.3), úplne alebo čiastočne sa s týmto tvrdením stotožnilo až 94,5 % respondentov zo špeciálnych škôl, v porovnaní so 61,5 % respondentov z bežných škôl (G_1.3.1.1.). Rozdiely medzi oboma prúdmi vzdelávania boli štatisticky významné. Aj keď menší, ale rovnako štatisticky významný rozdiel sa preukázal aj v prípade hodnotenia miery pripravenosti školy na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. V prípade špeciálnych škôl považovalo vlastnú školu za pripravenú (úplne alebo čiastočne) 93,4 % respondentov, zatiaľ čo v prípade bežných škôl 88,7 % respondentov. Tento rozdiel možno vysvetliť taktiež vyšším zastúpením detí z rodín v hmotnej núdzi a detí z vylúčených rómskych lokalít v systéme špeciálneho školstva, keďže tieto dve skupiny detí tvoria až 51,7 % všetkých žiakov v špeciálnych základných školách.5

Naopak, len 61,9 % respondentov zo špeciálnych škôl hodnotilo svoju školu za pripravenú na vzdelávanie detí rôznych národností/etnicity v porovnaní takmer so 73 % respondentov zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu (G_1.3.1.1.). Odlišnosti medzi oboma prúdmi vzdelávania môžu byť spôsobené menšou skúsenosťou so vzdelávaním detí cudzincov a detí z prostredia národnostných menšín (s výnimkou rómskych detí) v špeciálnych školách. Poukazuje však taktiež na absenciu podporných nástrojov pre deti iným materinským jazykom, ako je jazyk vyučovací, aj na úrovni špeciálneho školstva. Najmenší podiel respondentov (22,7 %) zo špeciálnych škôl považuje školu za pripravenú na vzdelávanie detí s nadaním, čo je vysvetliteľné nízkym počtom škôl, určených pre deti s intelektovým nadaním vo výskumnej vzorke (celkovo 3 základné školy a 1 gymnázium).

Graf G_1.3.1.3. Hodnotenie pripravenosti vlastnej školy na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami respondentmi zo špeciálnych škôl

G_1.3.1.3..png

Pripravenosť bežných škôl na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami negatívne ovplyvňujú viaceré problémy, ktorým školy čelia

Na schopnosť škôl hlavného vzdelávacieho prúdu reagovať na rozmanitosť detí a žiakov a zabezpečiť im primerané podmienky na vzdelávanie vplýva množstvo problémov, ktorým pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami čelia. Podľa hodnotenia respondentov je najväčším problémom rozdielnosť potrieb detí a žiakov (45,5 %) a ich vysoký počet v triede (40,8 %), ktoré nie sú kompenzované prítomnosťou pedagogického asistenta (40,8 %) či iného pedagogického zamestnanca. Respondenti zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu vnímali tiež ako problematickú nedostatočnú pripravenosť učiteľov pre prácu s deťmi so špeciálnymi potrebami (23,3 %), ktorá nie je vyvažovaná dodatočnou metodickou podporou pre učiteľov a pedagogických asistentov (20,1 %) ani podporou zo strany odborných zamestnancov, keďže tí na školách často chýbajú (22,8 %). Respondenti zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu taktiež považovali za problém nedostatok finančných prostriedkov na vzdelávanie žiakov zo SZP (23,5 %) a žiakov so zdravotným znevýhodnením (19,6 %).

Medzi hodnotením miery pripravenosti školy hlavného vzdelávacieho prúdu na vzdelávanie rôznych skupín detí sa preukázala súvislosť. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka (T_1.3.1.1.), pokiaľ respondenti hodnotili školu ako pripravenú na vzdelávanie jednej skupiny detí s istým typom špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, mali tendenciu hodnotiť ju zároveň aj ako pripravenú na vzdelávanie iných skupín detí.6 Najtesnejší súvis sa preukázal medzi hodnotením pripravenosti školy na vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia (korelácia r = 0,462, sign. ˂ 0,001). Ak respondenti vyjadrovali vyššiu mieru súhlasu s tvrdením o pripravenosti školy vzdelávať deti so zdravotným znevýhodnením, zároveň pozitívnejšie hodnotili aj pripravenosť školy vzdelávať deti zo SZP. Druhý najtesnejší vzťah sa preukázal medzi hodnotením pripravenosti školy na vzdelávanie žiakov s nadaním a žiakov rôznych národností/etnicity (r = 0,443, sign. ˂ 0,001). Vzhľadom na to, že súvislosť sa preukázala medzi hodnotením školy v prípade všetkých skupín detí, dá sa predpokladať, že schopnosť škôl hlavného vzdelávacieho prúdu reagovať na rozmanitosť detí a žiakov je vo vnímaní respondentov celkovou charakteristikou školy, ktorá sa prejavuje vo vzťahu k deťom s rôznymi typmi priznaných špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.

Tabuľka T_1.3.1.1. Súvislosť medzi hodnotením pripravenosti školy na vzdelávanie rôznych skupín detí a žiakov s rozmanitými potrebami.

T_1.3.1.1..PNG

Záver

Hoci hodnotenie miery pripravenosti školy na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami vypovedá o subjektívnom názore respondenta či respondentky, do veľkej miery odráža realitu vzdelávacieho systému. Ako totiž ukazujú dáta získané v prieskume To dá rozum, nepripravenosť vlastnej školy na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami deklaroval najvyšší počet respondentov z materských škôl, v ktorých je aj miera zapojenosti detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami najnižšia. Skutočnosť, že relatívne vysoký počet respondentov zo škôl hlavného vzdelávacieho prúdu považuje vlastnú školu za nepripravenú na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením, ale aj detí rôznych národností či detí s nadaním, poukazuje na potrebu odstraňovania systémových bariér, ktoré školám bránia v efektívnom vzdelávaní týchto detí. A ako sa ukázalo v prieskume To dá rozum, bariéry sa nemusia týkať len detí s priznanou špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou, ale aj iných skupín detí, ktoré v súčasnosti nepatria medzi deti so ŠVVP (napríklad deti cudzincov, deti s odlišným materinským jazykom od jazyka vyučovacieho) a školám na podporu ich vzdelávania v súčasnosti chýbajú efektívne nástroje.

Autor:

Miroslava Hapalová

Oponent: Vladimír Dočkal

Zdroje:

1: Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, § 4a
2: Zistené rozdiely sú štatisticky významné.
3: Zistené rozdiely sú štatisticky významné.
4: Zistené rozdiely sú štatisticky významné.
5: Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Priebežná správa. Január 2019. [cit. 2019-07-11] Dostupné na: https://www.minedu.sk/revizia-vydavkov-na-skupiny-ohrozene-chudobou-alebo-socialnym-vylucenim-2019/
6: Na kvantifikáciu súvislostí bol použitý výpočet Spearmanovho korelačného koeficientu.


Analýza zistení o stave školstva na Slovensku