Výsledky pozorovania fenoménu PUŠD na celosvetovej úrovni ukazujú, že rizikovou skupinou sú najmä deti, ktoré sú v momente, keď predčasne ukončujú vzdelávanie, aj o 2 až 3 roky staršie ako ich spolužiaci. Príčinou je ich neskorší nástup do školského vzdelávania, opakovanie jedného alebo viacerých ročníkov, alebo dokonca kombinácia týchto skúsností.1
Podľa zákona trvá povinná školská dochádzka na Slovensku desať rokov a začína sa začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť.2 Väčšina detí teda vstupuje do školy vo veku 6 rokov a povinné vzdelávanie končí vo veku 16 rokov na niektorom type strednej školy. No vďaka praktikám odďaľovania nástupu do 1 . ročníka a tzv. prepadávaniu ukončujú niektorí žiaci na Slovensku povinné vzdelávanie v 7. či 8. ročníku a vypadávajú zo systému bez dosiahnutého základného vzdelania. Platí pravidlo, že o koľko viac žiak opakuje ročník, o toľko skôr povinnú školskú dochádzku ukončí.3 Túto skúsenosť komunikovali aj respondenti v rozhovoroch v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum. Zástupkyňa riaditeľa základnej školy opísala žiakov, ktorí predčasne vypadávajú zo systému, takto: Väčšinou opakujú ročník. […] Sú tam určite aj také deti, ktoré chodili do nultého, ale niektoré také, ktoré viackrát opakovali ročník. O niekoľkonásobnom opakovaní ročníka, v dôsledku ktorého žiaci nezískajú ani základné vzdelanie, hovoril aj riaditeľ základnej školy v Trnavskom kraji: Sú teraz napríklad zo šiesteho a siedmeho ročníka aj z ôsmeho Rómovia, idú preč už, proste toľko opakovali. V inej základnej škole sa nad situáciou riaditeľ zamyslel: Práve s tým sú problémy. Má odloženú školskú dochádzku. […] Prepadol na prvom stupni raz a naraz je v ôsmej triede. Už má 16 rokov veku tento rok, a čo teraz? Opakovanie ročníka predstavuje vážny problém, keďže istá časť žiakov s neukončeným základným vzdelaním nepokračuje vo vzdelávaní na strednej škole. Podľa niektorých prieskumov je za tým aj nedostatok sociálnych väzieb s kamarátmi v rovnakom veku.4
Veľká časť žiakov, ktorí predčasne ukončujú vzdelávanie, pochádza z chudobných rodín. Práve tieto deti zároveň nastupujú do 1. ročníka staršie ako šesťročné. Mnohé majú totiž už skúsenosť s absolvovaním nultého ročníka. Systém zlepšovania školskej pripravenosti detí je totiž na Slovensku dvojkoľajný. Deti, ktoré vo veku 6 rokov nie sú ešte na školu pripravené, získavajú odklad povinnej školskej dochádzky. Tie, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia (ďalej SZP), takmer automaticky smerujú do nultých ročníkov. Tie sú podľa platného zákona zriadené práve pre ne.5 Nultý ročník sa však už započítava do povinnej školskej dochádzky, a tak v momente, keď dieťa vstupuje do 1. ročníka, začína, sa de facto už druhý rok povinného vzdelávania. Nie je ojedinelým javom, že v 1. ročníku začne plniť dokonca tretí rok školskej dochádzky, a to už ako 8-ročné. Aj nultý ročník totiž možno opakovať. Podiel žiakov, ktorí majú túto skúsenosť, dokonca medzi školskými rokmi 2009/10 a 2017/18 stúpol z 0,73 % na 2,3 %. V školskom roku 2014/15 opakovalo nultý ročník takmer 3 % žiakov, ktorí ho už absolvovali (tabuľka T_4.4.3.4.1). Tieto štatistiky ukazujú, že nulté ročníky nedokážu jednoznačne vyrovnať šance detí zo SZP a prekonať bariéry pri vstupe do povinného vzdelávania
Tabuľka T_4.4.3.4.1: Počty žiakov, ktorí opakovali nultý ročník v samosprávou zriadených ZŠ v období rokov 2014-2018
6
Podľa školského zákona a príslušných metodických usmernení žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník.7 Žiak pritom môže opakovať ročník aj viackrát. Malo by sa tak stať len vo výnimočných prípadoch, ak je to v prospech žiaka.8 Aj toto usmernenie vychádza z premisy, že opakovanie ročníka je nástrojom pomoci, vďaka ktorému slabší alebo pomalší žiaci dostávajú šancu zvládnuť učivo. Toto opatrenie sa niekedy používa aj ako trest pre žiakov, ktorí nevynakladajú v škole dostatočné úsilie.9 V praxi to však k väčšej motivácii učiť sa nevedie. Výskumom podporené dôkazy o efektivite tohto opatrenia chýbajú10 a potvrdzuje sa skôr opak. Upozorňujú, že opakovanie ročníka pôsobí stigmatizujúco, podkopáva sebadôveru žiakov a narúša ich vzťah k škole a učeniu.11 Naznačujú minimálny vplyv opakovania ročníka na výsledky žiakovho učenia.12 Naopak, z dlhodobého hľadiska sú efekty skôr negatívne. Je totiž výskumne podložené, že tí žiaci, ktorí prežijú túto skúsenosť, majú väčšiu tendenciu predčasne opustiť štúdium.13
Podľa štatistík OECD má u nás v porovnaní s inými krajinami túto skúsenosť relatívne malý počet žiakov a žiačok.14 V OECD správe o evalvácii a hodnotení v SR15 sa konštatuje, že na Slovensku nie je vysoký výskyt takýchto prípadov, pretože je tu silne zavedená kultúra presúvania žiakov do špeciálneho prúdu škôl. Podľa údajov CVTI malo v roku 2018 skúsenosť s opakovaním ročníka 10,5 tisíc detí, čo je 2,6 % žiakov základnej školy.16 Väčšina z nich pochádza zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Výsledky medzinárodného porovnania v rámci cyklu PISA 2015 ukázali, že vzťah medzi opakovaním ročníka a sociálnym zázemím žiaka je na Slovensku jedným z najsilnejších v rámci krajín OECD.17 U detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia je teda omnoho väčšia pravdepodobnosť, že počas svojej školskej dochádzky prepadnú. Potvrdzujú to aj výsledky analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze, ktoré okrem iného poukazujú na skutočnosť, že problém sa týka najmä detí z prostredia marginalizovaných rómskych komunít (MRK).18 Tie totiž zaznamenávajú oveľa vyššiu mieru opakovania ročníka ako zvyšok populácie, a to bez ohľadu na to, či im je priznaný status žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) alebo nie je. V oboch prípadoch však prepadáva zhruba každý siedmy žiak z MRK. Žiaci so statusom SZP majú osemkrát vyššiu mieru opakovania ročníka ako tí, ktorí nie sú zo SZP.19
Fakt, že opakovanie ročníka sa týka najmä žiakov, ktorí žijú v zložitých sociálnych podmienkach, dokresľuje aj pohľad na rozloženie tohto fenoménu v jednotlivých krajoch Slovenska. Najväčší podiel žiakov, ktorí opakovali ročník na základnej škole, je v regiónoch, kde žije najviac žiakov vo vylúčených rómskych lokalitách (graf G_4.4.3.4.1).
Graf G_4.4.3.4.1: Podiel žiakov, ktorí opakovali ročník v samosprávou zriadených základných školách v jednotlivých krajoch v školskom roku 2018/19
20
Riziku opakovania ročníka čelia skôr deti na 1. stupni základnej školy ako ich starší spolužiaci a spolužiačky. Pohľad do regiónov, v ktorých opakuje ročník najväčší podiel žiakov, ukazuje, že najmä v Košickom kraji má takúto negatívnu skúsenosť veľká časť žiakov na 1. stupni ZŠ. V roku 2016 si tu zopakovalo niektorý z prvých rokov školskej dochádzky až 10 % žiakov samosprávou zriadených základných škôl (G_4.4.3.4.2).
Graf G_4.4.3.4.2: Vývoj podielu žiakov, ktorí opakovali ročník na 1. stupni ZŠ v krajoch s najväčším výskytom tohto javu
21
Hoci podľa metodického usmernenia by malo byť viacnásobné opakovanie ročníka skôr výnimočným javom, autori štúdie Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením sú presvedčení o tom, že medzi žiakmi zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia sa s ním môžeme stretnúť relatívne často.22 O tom, že k viacnásobnému opakovaniu skutočne dochádza, hovorili aj respondenti v rozhovoroch pre To dá rozum. Riaditeľ základnej školy na otázku, či k takejto situácii v ich škole dochádza, odpovedal: No obyčajne nie. […] Ale sú aj takí. Konkrétny prípad žiaka opísal takto: Ale už hovorí [učiteľka], že sa neučí. Keď bolo teraz priebežné hodnotenie za tretí štvrťrok, že náprava nenastala. Konzultujeme s rodičmi a tak ďalej. Už pani učiteľka hovorí, že bude mať aj v deviatej asi reparát.
Keďže viacnásobné opakovanie nie je možné sledovať v dostupných dátach priamo, autori vyššie uvedenej štúdie23 svoje závery formulovali na základe sledovania klesajúceho podielu žiakov zo znevýhodnených skupín vo vyšších ročníkoch druhého stupňa základných škôl. Ako konštatujú, kým v šiestom ročníku v rámci bežného prúdu bolo v školskom roku 2017/18 okolo 16,7 % žiakov zo SZP alebo z prostredia MRK, v deviatom ročníku to bolo už iba 10,6 % (Graf G_4.4.3.4.3). Podiel žiakov, ktorí sú zo SZP a zároveň z prostredia MRK, bol viac ako o polovicu nižší v deviatom ako v šiestom ročníku. Tento pokles podľa autorov nemožno pripísať ani preraďovaniu žiakov do prúdu špeciálneho školstva. K tomu totiž počas 2. stupňa ZŠ už dochádza minimálne. Svoju analýzu ukončujú konštatovaním, že povinnú školskú dochádzku končí v šiestom a siedmom ročníku značný podiel sociálne znevýhodnených žiakov, čo znamená, že aj pri zohľadnení efektu nultého ročníka museli opakovať niektorý ročník základnej školy dva- alebo trikrát.24
Graf G_4.4.3.4.3: Podiel znevýhodnených skupín (žiakov zo SZP alebo MRK) na všetkých žiakoch podľa ročníka ZŠ v školskom roku 2017/18 (%)
25
Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum ukazujú, že väčšina učiteľov bežných a špeciálnych základných škôl a učiteľov a majstrov odborného výcviku na stredných školách považuje opakovanie ročníka za funkčnú pomoc. Takmer 60 % všetkých opýtaných sa totiž v určitej miere stotožnilo s tvrdením, že ide o vhodný nástroj, ktorý pomáha žiakom dostať sa na úroveň svojich rovesníkov (graf G_4.4.3.4.4). Možnosť úplne nesúhlasím zvolilo približne len 6 % z 2917 respondentov. Názory sa nelíšili ani naprieč jednotlivými krajmi Slovenska.
Graf G_4.4.3.4.4: Názory učiteľov bežných a špeciálnych základných škôl a učiteľov a majstrov odborného výcviku na stredných školách na opakovanie ročníka ako nástroja pomoci žiakom
Zaznamenané však boli štatisticky významné rozdiely v odpovediach medzi jednotlivými skupinami respondentov. Učitelia a učiteľky základných škôl častejšie ako ostatní volili odpoveď úplne súhlasím a skôr súhlasím. Naopak, v tejto skupine bol zaznamenaný významne menší výskyt odpovede skôr či úplne nesúhlasím. Ďalšia analýza ukázala, že za opakovanie ročníka sa prihovárajú viac učitelia prvého než druhého stupňa ZŠ. Tieto výsledky kopírujú realitu. Ako bolo uvedené vyššie, najčastejšie opakujú ročník žiaci a žiačky 1. stupňa ZŠ. Tento nástroj sa tiež využíva omnoho viac na základných než stredných školách. Tam sa totiž nezvládnutie nárokov môže riešiť aj prestupom na iný typ školy, na čo poukázala aj riaditeľka obchodnej akadémie: No a stane sa, že napríklad keď vidí, že to nezvláda, tak prestúpi na nejakú jednoduchšiu školu.
Analýza kvalitatívnych dát To dá rozum ukázala, že na niektorých školách nepadne rozhodnutie o opakovaní ročníka ihneď. Sú aj školy, kde sa aktívne hľadajú iné riešenia. Niekde sa pokúšajú nadviazať intenzívnejšiu spoluprácu s rodičmi a pedagogicko-psychologickou poradňou: Lebo väčšinou, čo teda sú také deti, tak potom sa im venujeme, koľko sa dá teda. Ale aj potom s CPP-čkou, aj s rodičmi... Riaditeľka inej základnej školy naznačila, že v snahe vyhnúť sa opakovaniu ročníka hľadajú cestu, ako zaradiť žiaka do integrovaného vzdelávania: A keď, tak už potom len cez tú integráciu. Že porucha nejaká, dyslexia alebo niečo sme hľadali.
Z ďalších odpovedí je zrejmé, že rozhodnutie o opakovaní ročníka môže byť podmieňované aj snahou žiaka a jeho správaním. Riaditeľ základnej školy tvrdil, že k tomuto opatreniu nepristupujú za každú cenu. Vzápätí dodal: Ale keď potom tam je aj taká, že zlá dochádzka, záškoláctvo, tak tam je to veľmi ťažké. Tento rok máme prváčku takú. V inej základnej škole riaditeľ vyzdvihol úsilie žiaka, vďaka ktorému mal vôľu posunúť ho ďalej: […] a mali sme takého, ktorý by bol mohol [opakovať ročník]. Ale zase tým, že mal snahu aj zákonný zástupca, aj ten žiačik mal snahu, tak vlastne ukončil si ten deviaty ročník, aj teda keď bol akože starší. V rámci zákona mu to bolo umožnené. A ukončil. A išiel potom normálne na stredné odborné učilište. […] bola by chyba mu to neumožniť.. Aj on však dodal: Ale ak by mal byť niekto nejaký, že vyrušuje a sústavne, súvisle nejaké problémy, tak zase nevidím dôvod, prečo by mu to malo byť umožnené. Tieto zistenia sú zaujímavé, najmä ak zohľadníme fakt, že mnoho detí, ktoré opakujú ročník, žijú v zložitých podmienkach, a dá sa teda u nich predpokladať aj nízka miera učebnej motivácie, prípadne výchovné ťažkosti.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Edita Rigová
