Žiaci, ktorí dosahovali počas štúdia na základnej škole skôr podpriemerné výsledky a neraz aj opakovali ročník, smerujú najčastejšie do F-odborov. Tento názor zdieľali viacerí účastníci rozhovorov, ktorí sa zapojili do kvalitatívneho zberu dát To dá rozum. Riaditeľ základnej školy v Trnavskom kraji sa k situácii žiaka, ktorý opakoval ročník, napríklad vyjadril takto: Lebo nemá inú možnosť. Nikde ho nezoberú. Iba na to špeciálne odborné učilište. Ako tam dvojročný nejaký kurz. Aj tak si musí to vzdelanie, povinnú dochádzku dokončiť.
F-odbory ponúkali do roku 2007 odborné učilištia. Dnes sú ich poskytovateľmi stredné odborné školy a majú aj status odboru so zvlášť upravenými učebnými plánmi (ďalej ZUUP). Ich špecifickosť spočíva v tom, že vzdelávací program je vystavaný tak, aby žiaci dokončili aspoň povinnú školskú dochádzku. F-odbory sú prevažne dvojročné. Z celkového počtu 46 škôl poskytujú trojročné programy len 3, pričom jedna z nich ponúka tri rôzne zamerané odbory (strojárska výroba, praktická žena a výroba konfekcie). Väčšina žiakov F-odborov teda študuje 2 roky a ukončuje štúdium bez výučného listu (pozri tabuľka T_4.4.4.2.1). Dokladom o nadobudnutom vzdelaní je vysvedčenie s doložkou, na ktorej je uvedené, že absolvent ukončil vzdelávanie na úrovni ISCED 2C. Dosiahol teda nižšie odborné vzdelávanie a zo školy odchádza len zaškolený vykonávať jednoduché pomocné práce a základné úkony jednotlivých profesií.
Tabuľka T_4.4.4.2.1: Počty žiakov v dvoj- a trojročných F-odboroch v školskom roku 2018/19
1
Ako ukazujú štatistiky nezamestnanosti, uplatniteľnosť absolventov F-odborov na trhu práce je veľmi slabá. Aj keď pod vplyvom celkového zvýšenia zamestnanosti sa zlepšila aj uplatniteľnosť absolventov týchto odborov, stále sú najpočetnejšou skupinou evidovaných nezamestnaných (graf G_4.4.4.2.1).
Graf G_4.4.4.2.1: Štatistika evidovaných nezamestnaných podľa dosiahnutého vzdelania za posledných 5 rokov
2
O slabej uplatniteľnosti absolventov F-odborov svedčia aj výsledky aktuálnej analýzy nezamestnanosti, ktorú vypracovalo Centrum vedecko-technických informácií SR. Potvrdila trend najvyššej miery nezamestnanosti absolventov učebných odborov spomedzi absolventov iných typov vzdelávania na stredných školách.3 Nezamestnanosť bola však výrazne diferencovaná z pohľadu jednotlivých skupín učebných odborov. Štúdium niektorých odborov sa teda z pohľadu uplatniteľnosti na trhu práce oplatí viac ako iných.4
Výsledky analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum indikujú, že žiaci v niektorých regiónoch Slovenska majú problém nájsť školu, ktorá ponúka F-odbory. Riaditeľ základnej školy v Trenčianskom kraji skonštatoval: Bohužiaľ, tí, ktorí neprosperujú v tej základnej škole a že opakujú ročník dvakrát, trikrát, tak odchádzajú skôr. A snažíme sa im hľadať vlastne tie dvoj- a trojročné odbory, pretože ich je málo. Väčšinou všetky odbory sú štvorročné a máloktorý je trojročný. A tie dvojročné ani nehovorím. To v rámci celého kraja musíme vlastne hľadať, že ktorá škola vôbec otvorí takéto programy. Podobnú skúsenosť má aj zástupkyňa riaditeľa inej základnej školy v tomto regióne, podľa ktorej si žiaci nemôžu vybrať školu, na ktorú majú predpoklady Je ich stále menej a menej. Väčšinou je to stavebná výroba […] My sme napríklad pred tromi rokmi mali chlapca, ktorý bol prospechovo slabý, ale bol veľmi, veľmi zručný. A chcel ísť na stolára, strašne ho to aj bavilo, lebo fakt bol šikovný. A široko-ďaleko nikde takýto učebný odbor neotvárali. Takže nakoniec išiel za automechanika, čo ho až tak nebaví, ale – lebo nemal iného vyhnutia. Ako ďalej dodala, cesta za školou, ktorá by žiaka bavila, môže byť aj poriadne dlhá: Teraz chceli ísť chlapci sem na automechanika do [názov mesta] a neotvorili ten odbor. Takže budú dochádzať. Neviem, či do [názov mesta] alebo kde.
Najviac škôl, ktoré otvárajú F-odbory, možno nájsť v menej rozvinutých okresoch, kde sa tiež nachádza aj najväčšia časť populácie žiakov, ktorí v škole zlyhávajú (pozri tabuľka T_4.4.4.2.2).
Tabuľka T_4.4.4.2.2: Rozloženie F-odborov v rámci krajov (2018)
5
V súlade s uznesením vlády6 ministerstvo školstva podporilo vytváranie elokovaných pracovísk, ktoré mali podporiť začleňovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia do ďalšieho výchovno-vzdelávacieho procesu a zvyšovať tak ich uplatniteľnosť na trhu práce. V roku 2017 bolo až 76 % stredných odborných škôl, ktoré poskytujú F-odbory, elokovanými pracoviskami a odhadom sa tu vzdelávala takmer polovica všetkých žiakov a žiačok stredných odborných škôl.7 Všetky sa nachádzali v obciach, kde žije rómska menšina.
Výdavky na vzdelávanie žiakov v F-odboroch sú vo všeobecnosti vysoké.8 Ak sa realizujú na elokovaných pracoviskách, sú ešte vyššie.9 Na základe dostupných sekundárnych zdrojov však možno usudzovať, že napriek vysokým investíciám štátu kvalita vzdelávania na elokovaných pracoviskách nie je úplne uspokojivá. Posledná kontrola školskej inšpekcie odhalila niekoľko závažných nedostatkov na 15 elokovaných pracoviskách. Zistila nízku odbornosť vyučovania, najmä v predmetoch všeobecnej povahy, ktorá súvisela s nekvalifikovanosťou pedagógov. Priestorové podmienky na vyučovací proces všeobecného vzdelávania boli podľa tejto správy vyhovujúce.10 Terénny výskum Centra pre výskum etnicity a kultúry však indikuje, že situácia môže byť rôzna. Prácu v kontajnerovej škole opísal učiteľ takto: "[...] ono to vyzerá pekne, ale v prvom rade priestory sú nevyhovujúce, lebo my tu nevieme nič spraviť".11 Navštívené pracoviská sa podľa týchto zistení nachádzali v skromných a časom opotrebovaných priestoroch. Triedy boli vybavené len základným nábytkom, chýbali v nich didaktické pomôcky. Na jednom pracovisku dokonca narazili na problémy s kúrením.12 Štátna školská inšpekcia zas poukázala na závažné nedostatky v priestorovom vybavení pre praktickú prípravu. Absentovali dielne, sklady a iné miestnosti potrebné na štúdium daného odboru. Nedostatočné priestorové a materiálno-technické podmienky na viacerých elokovaných pracoviskách neumožňovali žiakom dosiahnuť vedomosti a zručnosti, ktoré obsahuje profil absolventa príslušného odboru.13
Obmedzený prístup k F-odborom v regiónoch Slovenska, kde nie je veľký počet elokovaných pracovísk, súvisí aj s postojmi riaditeľov stredných odborných škôl. V dotazníkovom prieskume To dá rozum len 22,2 % opýtaných riaditeľov odpovedalo kladne na otázku, či otvárajú na škole dvojročné učebné odbory. Na preskúmanie dôvodov, prečo školy tento typ štúdia neposkytujú, boli respondenti vyzvaní, aby vyjadrili súhlas alebo nesúhlas s niekoľkými tvrdeniami. Ako ukazuje graf G_4.4.4.2.2, školy, ktoré sa zapojili do prieskumu, nepociťujú problém finančného, časového, priestorového či personálneho zabezpečenia takéhoto štúdia. Riaditelia vyjadrili skôr presvedčenie, že poskytovanie takéhoto štúdia nie je v kompetencii ich školy (36 %) a hlavne nie je ich prioritou (41,6 %).
Graf G_4.4.4.2.2: Vyjadrenie stanoviska riaditeľov SOŠ k tvrdeniam, ktoré odkazujú na príčiny neotvárania dvojročných učebných programov
Hlbší prienik do príčin neotvárania dvojročných odborov na SOŠ ponúkli odpovede účastníčky rozhovoru v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum. Riaditeľka strednej odbornej školy stavebnej vyjadrila úľavu z toho, že dvojročné odbory v ďalšom školskom roku už neotvoria. Nostalgicky si zaspomínala na časy, keď bola škola pred zlučovaním s učilišťom „naozaj excelentnou priemyslovkou“. Rozhodnutie skončiť s dvojročnými odbormi spájala so zámerom „vrátiť späť kredit škole“. Ako ďalej uviedla, prítomnosť týchto žiakov v škole totiž znižovala atraktivitu školy, keďže rodičia prestali prihlasovať svoje deti na trojročné odbory z obavy, že budú pod ich zlým vplyvom: Ale jednoducho najväčší problém bol ten, že došlo k stretu ako keby. […] máte tam trojročákov. To sú decká, ktoré naozaj študujú tie učebné odbory a majú ambície možnože si spraviť aj maturitu. Obrovský problém bol ten, že sa ako keby stretávali v jednom priestore [s dvojročákmi], u ktorých tá absencia niekedy prekračovala v podstate polovicu hodín, ktoré mali chodiť do školy. Postoje rodičov opísala: Alebo k rozdielnemu názoru rodiča, ktorý dával dieťa na trojročný odbor a povedal, že jednoducho on sa bojí dať to dieťa na trojročný odbor. Bojí sa, že sa pridá [jeho dieťa] do tej kategórie detí, ktoré jednoducho do školy nechcú chodiť, nechodia. Čiže všetko to malo taký zvláštny pre mňa podtón. Takého nejakého by som povedala zníženia kreditu školy alebo akoby som vám to vysvetlila.
Hoci rozhodnutie neotvárať naďalej dvojročné odbory bolo u tejto riaditeľky pevné, nedá sa povedať, že by túto myšlienku úplne zavrhla. Za jej rozhodnutím sa skrývalo uvedomenie, že mnohé deti, ktoré vstupujú do dvojročných odborov potrebujú špecifický prístup: Viete, tam bol najväčší problém ten, že väčšinovo to boli deti, ktoré fakt teda pochádzajú z veľmi komplikovaného prostredia, rodinného, zázemie tam chýbalo. Podľa jej slov, boli na túto úlohu učitelia sami: A viete, pokiaľ by sme mali my na toto asistentov alebo nejakých ľudí, ktorí by boli schopní nám v tejto veci ako keby pomôcť, tak by to bolo fajn. Okrem toho, že sa zamestnanci školy nemohli oprieť o pomoc asistentov učiteľa či odborníkov, pokrivkávala aj spolupráca s poradňou: Ale hľadala som spôsob a možnosti riešenia práve s CPP-éčkom, aby nám pomohli. Aby nám dali človeka k tomu. Aby sme naozaj vedeli odborne pristupovať k týmto problémovým deťom. […] Nebolo možné sa dopátrať proste nikoho, nedalo sa. A každý vám povie, no ja to zadarmo robiť nebudem.
Rozprávanie riaditeľky odbornej školy stavebnej indikuje aj nespokojnosť s financovaním: Jednoducho tie prostriedky, ktoré škola dostáva […], sú vyslovene len na to, aby ste ako keby kvalitne vzdelávali to, čo máte. A keď teraz máte aj takýto záber [širokú ponuku trojročných odborov] a ešte týchto dvojročných...buď ich necháte tak... lebo chodiť vám do školy nebudú, ak im proste nenájdete nejakú produktívnu prácu. Pretože my sme sa ich snažili hlavne dostať do terénu. Pretože tie deti sú potrebné.
Bohaté a emóciami podfarbené odpovede riaditeľky konkrétnej školy odkazujú najmä na potrebu zabezpečenia viacerých podporných nástrojov, ktoré v školách chýbajú. Hoci na základe názorov jednej respondentky nemožno vysloviť akékoľvek všeobecné závery, v súlade s ostatnými zisteniami To dá rozum o slabej systémovej podpore individualizácie v školstve možno formulovať predpoklad, že pri zmene podmienok by bolo viac riaditeľov stredných odborných škôl otvorených myšlienke poskytovania a rozvíjania dvojročných učebných odborov.
Tretím najčastejšie uvádzaným dôvodom, prečo stredné odborné školy neposkytujú dvojročné odbory, bolo konštatovanie, že o takéto štúdium je nízky záujem. Túto odpoveď zvolila v dotazníkovom prieskume To dá rozum tretina opýtaných riaditeľov SOŠ (pozri graf G_4.4.4.2.2). Riaditeľ SOŠ v Trenčianskom kraji bilancoval: Mali sme tam, myslím, že nejakých osem prihlášok. Na triedu potrebujeme sedemnásť, ale z tých ôsmich niektorí boli zduplovaní s tým, že si dali prihlášku aj na mechanika nastavovača. A keďže spravili prijímačky, tak je prijatý tam a zostali nám možno nejakí traja žiaci, ktorí by išli vlastne do toho učebného odboru. Aj to sa zapísali do [názov mesta] a podobne. Takže nakoniec máme nulový stav […] Už v tomto školskom roku sme neboli schopní otvoriť prvý ročníku učebných odborov a nasledujúci školský rok, ak sa nestane zázrak, žeby zrazu prišlo dvadsať prihlášok do druhého kola, tak takisto nedokážeme otvoriť. Riaditeľka inej SOŠ v tomto regióne zdôraznila, že ide o priamy dôsledok klesajúceho záujmu o nematuritné odbory: Ale v širokom okolí už pomaly sme jediná škola, ktorá má trojročné odbory. V dnešnej dobe skoro všetky školy majú len maturitné. To je taký trend, že nikomu sa nechce ísť na takéto odbory... Potvrdil to aj jej kolega z inej školy: Musia zobrať, čo zostáva a momentálne je trend taký, že rodičia nechcú žiakov dávať na tie učebné odbory a potom sa tí žiaci chudáci trápia na tých študijných odboroch vlastne a majú veľké problémy s maturitou. Pritom keby spravil ten trojročný odbor, mohol byť spokojný hoc aj perspektívny zamestnanec.
V roku 2018 takmer polovica žiakov (48%), ktorí študovali v F-odboroch,14 neukončila vzdelávanie. Podľa odhadov Útvaru hodnoty za peniaze úspešne ukončí školu a získa vysvedčenie o záverečnej skúške len 33 % žiakov na F-odboroch.15 Väčšina z nich zo škôl odchádza už po 1. roku štúdia, keď si naplní povinnú školskú dochádzku. Ďalšia časť si doplní v rámci kurzu základné vzdelanie a tiež opúšťa vzdelávací systém bez získania akejkoľvek kvalifikácie. Aj skúsenosti riaditeľov škôl, predovšetkým z najmenej rozvinutých okresov, poukazujú na to, že mnohým žiakom chýba motivácia zotrvať v štúdiu a najmä zo sociálnych príčin sa rozhodnú nepokračovať.16 Konštatoval to s povzdychom aj riaditeľ základnej školy v Trnavskom kraji: Ja neviem. Lebo tí, ktorí len kvôli tomu tam chodia, aby mali ukončené to povinné a idú preč. Proste nemajú nič v ruke. O slabých ambíciách hovorili aj riaditelia stredných odborných škôl: A ďalšia vec je, že viete, môžete sa tým deťom akokoľvek venovať. Ale veľmi, veľmi ťažko máte jedného možno za päť rokov, ktorý má ambíciu trebárs si dorobiť ten výučný list a ukončiť si trebárs to trojročné vzdelanie . To boli všetko chlapci, čo už mali vlastne aj osemnásť rokov, keď nastúpili. A jednoducho tam tie pracovné návyky úplne nulové. Prísť do školy, to im nehrozilo. Na odborný výcvik takisto veľký problém ich dostať. A po tom mesiaci, mesiaci a pol, jednoducho zanechali štúdium úplne a skončili prakticky bez základného školského vzdelania. Čo si pamätám ešte viac rokov dozadu, nejakých štyri-päť, tak tam boli nejakí žiaci, ktorí si aspoň v rámci toho dorobili základnú školu.
Ďalšie odpovede poukazovali na snahu škôl vytvoriť podmienky na dokončenie štúdia: […] umožníme aj ten individuálny študijný plán, aby sme tomu človeku vlastne dali aspoň šancu do toho života. Lebo inak keby sme mu toto neumožnili, tak on jednoducho zanechá štúdium a skončí. Takže takto ešte mu aspoň necháme tie dvere otvorené, aby mal šancu na to vzdelanie. Riaditeľka inej školy zas otvorene hovorila o ústupkoch, ktoré sú ochotní učitelia urobiť, len aby žiak nebol vylúčený: Veľmi dlho sa trápime. Všelijakým spôsobom. Ak tam trocha snahy je, tak je priestor, aby si aj dobral niečo, dobehol. Je možnosť predĺžiť klasifikáciu, ak požiada... Nejaký dôvod vhodný sa nájde. Takže, ako nevylučujeme hneď, za maličkosť. Fakt nechávame obrovský priestor, aby to decko si uvedomilo, uvedomilo svoje chyby. Na inej škole zas slovami jej riaditeľky robia všetko preto, aby žiakov motivovali ísť ďalej a získať výučný list: […] tak sme sa snažili, aby to bolo také, že tak ty si ten výborný, my ťa teda posunieme ďalej, že nemusíš robiť prijímacie pohovory, ale poď [zvýrazneným hlasom] z toho dvojročného normálne na tie tri roky študovať. Na záver dodala: Lebo viete, keď ich budete stále karhať, budete im stále písať neospravedlnené hodiny, tak v konečnom dôsledku podľa školského poriadku sa dopracujete k tomu, že ich musíte vylúčiť.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Edita Rigová
