Mladí a vysokoškolsky vzdelaní ľudia v medzinárodnom porovnaní zaostávajú v schopnosti riešiť problémy v technicky vyspelom prostredí. Poukázali na to výsledky medzinárodného testovania kompetencií dospelých PIAAC z roku 2012. Okrem iného sa testovanie realizované OECD zameriavalo na analýzu schopnosti dospelých „riešiť problémy v osobnej, pracovnej a občianskej oblasti voľbou primeraných cieľov a postupov na získanie a použitie informácií prostredníctvom počítačov a počítačových sietí.“1 Dôraz bol kladený na posúdenie schopnosti dospelých ako vedia použiť informačno-komunikačné zariadenia a aplikácie na získavanie informácií, ich analýzu a vyhodnotenie pri riešení konkrétneho problému.2 Podľa výsledkov testovania PIAAC mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov na Slovensku zaostávali za priemerom krajín OECD až o 9 percentuálnych bodov. Rozdiel medzi skupinou mladých Slovákov a ich rovesníkmi v zahraničí bol dokonca väčší ako na úrovni celej populácie.3 Druhým zistením bolo, že vysokoškolsky vzdelaní absolventi testu PIAAC dosahovali skôr priemerné hodnoty. Len malá časť z nich dokázala riešiť najkomplexnejšie úlohy vyžadujúce samostatnosť, flexibilnosť pri riešení neznámych situácií a používanie viacerých IT aplikácií.4
Obmedzenú schopnosť riešiť problémy, ktorú u mladých a vysokoškolsky vzdelaných Slovákov prinieslo meranie PIAAC, podporujú aj zistenia dotazníkového prieskumu To dá rozum zacielené na študentov prvého a druhého stupňa vysokých škôl. Kvantitatívne dáta ukazujú, že schopnosť riešiť problémy a analytické myslenie sú podľa respondentov z radov študentov rozvíjané len u časti z nich. Analytické myslenie označila ako kompetenciu, ktorú si rozvíja v rámci štúdia na vysokej škole takmer tretina (30,8 %) respondentov. Pri schopnosti riešiť problémy je situácia podľa respondentov dotazníka o niečo lepšia. Ako rozvíjanú štúdiom ju však označila stále menej ako polovica (43,5 %) z nich.
Relatívne nízka miera rozvíjania schopnosti riešiť problémy je na základe výpovedí respondentov problematická tak z hľadiska študentov, ako aj ich učiteľov. Jedni aj druhí upozorňovali na jej dôležitosť počas skupinových rozhovorov. Ako uviedol jeden zo študentov, riešenie problémov ako forma vzdelávania pomáha študentom učiť sa riešiť nejaké problémy s ostatnými ľuďmi, naučiť sa o nich diskutovať, vedieť si dať poradiť a nejako spolupracovať . Nasledujúci citát účastníka skupinového rozhovoru s učiteľmi vysokých škôl dokresľuje dôležitosť schopnosti riešiť problémy u študentov z hľadiska schopnosti využitia teoretických poznatkov v odbornej praxi: Nie je možno dôležité, aby študent vedel niečo totálne perfektne zadefinovať, ale aby to vedel chytiť. Lebo ja vidím, že študenti nevedia problémy chytiť. […] Oni si pamätajú nejakú teóriu, ale však povedzme si to úprimne – teóriu zabúdajú všetci.
Analytické myslenie a schopnosť riešiť problémy sú rozvíjané prostredníctvom adekvátnych foriem vzdelávania, no dáta z dotazníkového prieskumu To dá rozum ukazujú, že takéto formy sú z pohľadu študentov používané len čiastočne. V porovnaní s respondentmi spomedzi VŠ učiteľov a doktorandov z prieskumu vyplýva, že len malá časť respondentov spomedzi študentov prvého a druhého stupňa VŠ štúdia vnímala, že sa vzdeláva formou riešenia problémov. Rozšírenosť tejto metódy vzdelávania na vysokých školách bola zisťovaná prostredníctvom dotazníkovej otázky, ktorá ponúkala študentom, učiteľom a doktorandom vybrať zo zoznamu foriem a metód výučby tie, ktoré považujú vo vzdelávacom procese za najviac využívané. Možnosť „riešenie problémov študentmi“ označila len o niečo viac ako štvrtina respondentov spomedzi študentov (pozri graf G.3.1.2.2.1) a v dotazníku patrila k najmenej označovaným metódam vzdelávania. Tento podiel je v priamom kontraste s odpoveďami VŠ učiteľov na rovnakú otázku.
Graf G.3.1.2.2.1: Podiely odpovedí študentov 1. a 2.stupňa VŠ štúdia, VŠ učiteľov a doktorandov, ktorí si ako jednu z piatich najviac využívaných foriem výučby vo vzdelávacom procese vybrali *„riešenie problémov študentmi“*
Graf G.3.1.2.2.1 ukazuje, že učitelia, ktorí sa zúčastnili na kvantitatívnom prieskume To dá rozum, vnímajú vyučovací proces rozdielne. V porovnaní s podielom študentov takmer až dvojnásobný podiel učiteľov uviedol, že riešenie problémov študentmi patrí medzi jednu z piatich foriem vzdelávania, ktoré vo výučbe najčastejšie využívajú. Viacerí učitelia na potrebu nechať študentov riešiť problémy počas vzdelávacieho procesu poukazovali aj v skupinových rozhovoroch. Na to, aby študenti videli reálne využitie poznatkov, ktoré v rámci štúdia získavajú, pri riešení problémov v praxi treba dať, ako hovorí jeden zo zúčastnených učiteľov, výkladu teoretických poznatkov nejakú praktickú časť, dajme tomu na seminároch, kde by študenti riešili naozaj to, čo riešia vo firmách, na marketingovom oddelení, na obchodnom oddelení, na zásobovacom, alebo ja neviem, na oddelení logistiky. Aby tí študenti videli ten zmysel, lebo akonáhle študent nevidí zmysel, tak on vypína.
Podobne ako učitelia vnímajú riešenie problémov študentmi podľa kvantitatívnych dát To dá rozum i respondenti spomedzi študentov doktorandského štúdia, ktorí učia alebo učili študentov nižších stupňov. Riešenie problémov študentmi považujú za jednu zo svojich najčastejšie využívaných metód výučby takmer tri pätiny respondentov na doktorandskom štúdiu (pozri graf G.3.1.2.2.1). Výsledky z dotazníkového prieskumu medzi študentmi bakalárskeho, magisterského a inžinierskeho štúdia však ukazujú na odlišný prístup, ktorí študenti vnímajú vo výučbe u doktorandov v porovnaní s prístupom VŠ učiteľov. Takmer 37 % študentov v dotazníku súhlasilo s výrokom, že doktorandi sú inovatívnejší v prístupe k učeniu než VŠ učitelia.
I keď analytické myslenie je pre zamestnávateľov, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume dôležité, ich požiadavku v tejto oblasti spĺňa len malá časť absolventov a absolventiek vysokých škôl. Takmer až 80 % špecialistov na ľudské zdroje v prieskume uviedlo, že analytické myslenie je pri výbere vhodného zamestnanca veľmi dôležitým (58,5 %) až kľúčovým (20,4 %) kritériom. Iba pätina (20,4) ho považovala za menej dôležité a ako nepodstatné kritérium ho neoznačil ani jeden z respondentov. Dôraz na analytické myslenie kládli v individuálnych rozhovoroch zamestnávatelia z rôznych sektorov, ich dôležitosť sa však mení od pozície k pozícii. Podľa vyjadrenia jednej z interviewovaných špecialistiek na ľudské zdroje pri časti pozícií veľmi oceňujeme analytické myslenie. Tým sa vraciam k tej práci s informáciami. Okrem vyhodnocovania informácií niektorí respondenti od potenciálnych zamestnancov očakávajú aj iné z balíka analytických zručností, ako napríklad vedieť predvídať trendy či odhadnúť riziko. Zo spektra očakávaných zručností však absolventi vysokých škôl spĺňajú očakávanú úroveň analytického myslenia iba pre pätinu respondentov spomedzi špecialistov na ľudské zdroje (pozri graf G.3.1.2.2.2). Pre väčšinu reprezentantov zamestnávateľov spĺňajú absolventi očakávanú úroveň analytického myslenia iba čiastočne.
Graf G_3.1.2.2.2: Podiely špecialistov na ľudské zdroje podľa miery, do akej absolventi spĺňajú ich očakávania v oblasti analytického myslenia
Na dopyt zamestnávateľov po analytickom myslení zamestnancov poukazujú aj zistenia Podnikateľskej aliancie Slovenska. V prieskume, na ktorom sa zúčastnili prevažne riadiaci pracovníci, označili analytické myslenie ako jedno z piatich najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať ich potenciálny zamestnanec až tri pätiny (61,4 %) respondentov. No polovica (64,6 %) respondentov v prieskume označila analytické myslenie ako jednu z oblastí, v ktorej prichádzajú absolventi vysokých škôl k nim do zamestnania najmenej pripravení.5
Pri porovnaní zozbieraných hodnôt od študentov a študentiek s rôznym študijným zameraním, vysokoškolské štúdium rozvíja schopnosť riešiť problémy a analytické myslenie podľa ich názoru v dotazníkovom prieskume najväčším podielom u respondentov študujúcich IT, výpočtovú techniku a matematiku (pozri graf G.3.1.2.2.3). Vo vnímaní rozvíjania kompetencie riešiť problémy zaznamenali hodnotu výraznejšie nad priemer celkovej vzorky aj študenti ďalších technických vied. Ako vidieť na grafe VS_3_1_2_3, riešenie problémov je rozvíjané najmenej často z pohľadu respondentov študujúcich učiteľstvo a iné pedagogické vedy či humanitné a spoločenské vedy.
Graf G_3.1.2.2.3: Rozvoj schopnosti riešiť problémy a rozvoj analytického myslenia podľa študentov rôznych študijných zameraní
Najväčšiu mieru rozvoja schopnosti riešiť problémy u respondentov študujúcich informatiku a matematiku podporujú aj dáta týkajúce sa využívaných foriem vzdelávania. V porovnaní s ostatnými zameraniami štúdia podľa študentov informatiky a matematiky využívajú ich učitelia riešenie problémov samotnými študentmi najčastejšie. Riešenie problémov študentmi ako jednu z piatich najviac používaných foriem výučby v dotazníkovom prieskume To dá rozum označila takmer polovica (46,1 %) respondentov študujúcich IT odbory a matematiku. Z učiteľov IT odborov a matematiky považuje túto formu za jednu z piatich najviac využívaných vo svojom repertoári výučbových techník dokonca až osem z desiatich (77,1 %) respondentov. Táto hodnota predstavuje oproti priemeru celkovej vzorky VŠ učiteľov (54,7 %) rozdiel viac ako 20 percentuálnych bodov. Najmenej sa riešenie problémov študentmi z pohľadu samotných študentov používa podľa odpovedí v prieskume medzi respondentmi z iných technických vied (23,4 %) a zdravotníctva (19,6 %) . Aj učitelia odborov z oblasti technických vied (48,2 %) a zdravotníctva (48,1 %) túto formu v dotazníku označovali ako jednu z najviac využívaných
menej ako ich kolegovia z iných odborov a ich podiely sú pod priemerom celkovej vzorky respondentov z radov VŠ učiteľov (54,7 %) .
Podobne ako schopnosť riešiť problémy aj analytické myslenie v dotazníku označil ako štúdiom rozvíjanú zručnosť najväčší podiel respondentov a respondentiek so zameraním štúdia na informatiku a matematiku (pozri graf G.3.1.2.2.3). V porovnaní s ostatnými vednými odbormi dosiahli vo vnímaní rozvoja tejto kompetencie nadpriemerné hodnoty. Zatiaľ čo až dve tretiny informatikov a matematikov sa v prieskume vyjadrilo, že vysokoškolské štúdium rozvíja ich analytické myslenie, u respondentov študujúcich učiteľstvo, iné pedagogické vedy a odbory z oblasti zdravotníctva myslieť analyticky ako rozvíjanú kompetenciu označila sotva pätina študentov. Významné rozdiely vo vnímaní rozvoja analytického myslenia v rámci štúdia na vysokej škole medzi študentmi rôznych zameraní môžu prameniť z odlišných interpretácií toho, čo si pod touto kompetenciou respondenti s rôznym študijným zameraním predstavujú. Analytické myslenie je zručnosťou, ktorú si pri správnom výbere výučbových metód môžu rozvíjať všetci študenti naprieč rôznymi zameraniami štúdia. Napriek tomu, rozdiel niekoľko desiatok percentuálnych bodov medzi respondentmi študujúcimi IT odbory a matematiku a respondentmi z iných vedných odborov naznačuje, že analytické myslenie mohlo byť pre väčšinu respondentov vnímané v úzkej spojitosti práve s analytickými zručnosťami špecifickými pre ovládanie IT analytiky.
Mierne rozdiely možné pozorovať aj pri porovnaní podielov respondentov, ktorí vnímajú rozvoj schopnosti riešiť problémy a analytického myslenia v rozdielnych formách VŠ štúdia. Študenti a študentky denného štúdia v dotazníkovom prieskume To dá rozum uvádzali tieto kompetencie ako štúdiom rozvíjané o niečo viac ako študenti v externej forme (pozri tabuľku T.3.1.2.2.1). Pri porovnaní respondentov na rôznych stupňoch VŠ štúdia, väčšia časť respondentov na druhom stupni ako respondentov na bakalárskom štúdiu v prieskume označila, že sa v rámci štúdia v analytickom myslení rozvíja.
Tabuľka T_3.1.2.2.1: Rozvoj schopnosti riešiť problémy a analytického myslenia podľa študentov a študentiek v rozdielnych formách a stupňoch štúdia a na rozdielnych typoch vysokých škôl
Schopnosť riešiť problémy sa podľa odpovedí respondentov prieskumu rozvíja najviac na štátnych školách. V porovnaní s percentuálnym podielom odpovedí zahŕňajúcim respondentov zo všetkých typov vysokých škôl (43,5 %), schopnosť riešiť problémy bola u študentov štátnych VŠ označovaná ako rozvíjaná o 13 percentuálnych bodov viac (pozri tabuľku T.3.1.2.2.1). Tento rozdiel môže byť spôsobený úzkou špecializáciou štátnych vysokých škôl na špecifické odbory ako zdravotníctvo a vojenské a bezpečnostné náuky, ktoré majú za úlohu pripravovať študentov na profesie (lekár, zdravotná sestra, policajt, vojak), v ktorých riešenie akútnych problémov patrí do rutinnej náplne práce.
Zo skupiny respondentov a respondentiek spomedzi našich vysokoškolákov v zahraničí vníma podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum rozvoj schopnosti riešiť problémy väčší podiel ako zo skupiny študentov študujúcich na vysokých školách na Slovensku. Zatiaľ čo na Slovensku považovala túto schopnosť ako štúdiom rozvíjanú menej ako polovica respondentov, na školách v zahraničí to tak vnímali viac ako dve tretiny zúčastnených študentov (pozri graf G.3.1.2.2.4). Výhody štúdia v zahraničí vnímala aj veľká časť zamestnávateľov, ktorí sa zúčastnili na kvantitatívnom zisťovaní a individuálnych rozhovoroch projektu To dá rozum. Súhlas s tvrdením, že absolventi vysokých škôl zo zahraničia sú pripravení na prácu lepšie ako absolventi slovenských vysokých škôl vyjadrila v dotazníkovom prieskume viac ako polovica (53,7 %) dotazovaných špecialistov na ľudské zdroje. Viacerí z interviewovaných respondentov pomenovávali rozdiely medzi absolventmi slovenských VŠ a VŠ v zahraničí, a to najmä v ovládaní tzv. mäkkých a kognitívnych zručností, medzi ktoré patria analytické myslenie i schopnosť riešiť problémy. Ako sa vyjadril v individuálnom rozhovore jeden z interviewovaných špecialistov: Ľudia so skúsenosťou zo zahraničia sú oveľa profesionálnejší a majú super kognitívne zručnosti.
Graf G_3.1.2.2.4: Rozvoj schopnosti riešiť problémy a rozvoj analytického myslenia podľa študentov zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí
Podobne ako na Slovensku, aj v zahraničí štúdium podľa názoru respondentov a respondentiek spomedzi študentov prvého a druhého stupňa VŠ štúdia rozvíja schopnosť riešiť problémy vo väčšej miere na odboroch spojených s informačnými technológiami a matematikou (78,6 %) a iných technických odboroch (73,8 %). V porovnaní s ostatnými zameraniami štúdia v zahraničí vnímajú riešenie problémov samotnými študentmi ako jednu z najčastejších foriem výučby najviac práve respondenti študujúci informatiku a matematiku (62,9 %) . V slovenskej verzii dotazníka to študenti týchto odborov vnímali rovnako (pozri vyššie).
Spomedzi krajín so štatisticky významnou vzorkou respondentov a respondentiek6 vnímajú rozvoj kompetencie riešiť problémy v rámci štúdia najviac študenti zo Slovenska študujúci na vysokých školách v Dánsku (pozri graf G.3.1.2.2.4). Práve technické smery, informatiku a matematiku tam študovalo približne 30 % respondentov dotazníkového prieskumu. Intenzívnejšie vnímanie rozvíjania si tejto zručnosti štúdiom u vysokoškolákov v zahraničí je podporený aj kvantitatívnymi dátami o najviac používaných formách vzdelávania. Až viac ako 80 % respondentov študujúcich v Dánsku uviedlo, že riešenie problémov je učiteľmi vo vzdelávacom procese využívané ako jedna z najčastejších foriem výučby. Na Slovensku to takto vnímal približne polovičný podiel (43,5 %) respondentov spomedzi študentov. Okrem Dánska a Veľkej Británie sa v ostatných pozorovaných krajinách vnímanie rozvoja schopnosti riešiť problémy vysokoškolským štúdiom nevymykala z priemeru (pozri graf G.3.1.2.2.4).
Aj analytické myslenie je podľa vnímania respondentov z radov našich študentov v zahraničí rozvíjané štúdiom významnejšie najmä vo Veľkej Británii a v Dánsku. V dotazníkovom prieskume To dá rozum označili analytické myslenie za štúdiom rozvíjané viac ako dve tretiny respondentov študujúcich v týchto krajinách (pozri graf G.3.1.2.2.4). Práve vo Veľkej Británii a ´v Dánsku študuje po Českej republike a Maďarsku najväčšia časť našich vysokoškolákov.7 Naopak, v Maďarsku vnímajú naši študenti rozvoj analytického myslenia v rámci štúdia podľa hodnotenia v dotazníku ešte menším podielom ako na Slovensku.
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Katarína Staroňová
