Napriek všeobecnému presvedčeniu, že znalosť angličtiny v dnešnej dobe už mladej generácii nespôsobuje problémy, úroveň jej ovládania má stále svoje medzery. V prieskume o mýtoch vo vzdelávaní, ktorý v roku 2016 realizoval projekt To dá rozum na reprezentatívnej vzorke, niečo vyše 70 % respondentov a respondentiek vyjadrilo súhlas s tvrdením, že mladí na Slovensku ovládajú anglický jazyk.1 Túto domnienku však vyvracajú dáta z prieskumu Eurobarometra z roku 2012, ktoré ukazujú, že medzi mladými od 15 do 34 rokov hovorí anglicky podľa vlastného sebahodnotenia dobre alebo veľmi dobre len štvrtina mladých Slovákov. Na porovnanie, v susednom Rakúsku hovorí po anglicky dobre asi polovica mladých ľudí, v Dánsku a vo Švédsku takmer dve tretiny.2
Zistenia z Eurobarometra podporujú aj kvalitatívne a kvantitatívne dáta z analýzy projektu To dá rozum. V rámci dotazníkového prieskumu bola vysokoškolákom položená otázka, v čom ich podľa ich názoru štúdium na vysokej škole najviac rozvíja. Len necelých 15 % respondentov označilo, že štúdium v nich rozvíja schopnosť komunikovať v angličtine. Ako rozvíjanú vnímajú túto schopnosť viac respondenti denného (16,2 %) ako externého (7,2 %) štúdia. Podobný rozdiel je aj pri porovnaní odpovedí respondentov z verejných vysokých škôl (15,4 %) so súkromnými vysokými školami (8 %). Potrebu znalosti angličtiny pre štúdium si na základe zistení projektu To dá rozum študenti dobre uvedomujú.
Považujú ju za predpoklad práce so zahraničnou literatúrou a pri vyhľadávaní informácií. Účastníčka jedného zo skupinových rozhovorov so študentmi vysokých škôl vnímala neznalosť angličtiny ako nevýhodu práve pri vyhľadávaní a práci s informáciami: Ja si myslím, že dnes je angličtina základ. To je proste druhý materinský jazyk. A kto [ju] nevie, je stratený. Kamarátka mala tiež iba nemčinu odjakživa a proste je stratená, lebo všetko je v angličtine. Aj na internete, všetko. Nevie si preložiť a je to strašne zložité podľa mňa.
Slabú úroveň angličtiny našich vysokoškolákov spomínali v individuálnych rozhovoroch pre projekt To dá rozum aj zástupcovia mobilitných agentúr a kariérnych centier. Slovami vysokoškolskej učiteľky a zástupkyne kariérneho centra na vysokej škole: Častokrát im dokonca [ovládanie angličtiny] robí problém. To ma prekvapuje, že sa s tým stále stretávam. To, že to robí problém mne (smiech), to mi je ľúto a to je vec, na ktorej pracujem, ale myslela som si, že im už nie. Také smutné to je. To už je generácia, ktorá by mala vedieť.
Od absolventov a absolventiek vysokých škôl ovládanie angličtiny očakávajú aj zamestnávatelia. Pracovný portál Profesia.sk uvádza, že v roku 2016 obsahovalo požiadavku anglického jazyka 53 % pracovných ponúk, ktoré portál zverejnil. Najčastejšie pritom spoločnosti hľadali uchádzačov s aktívnou znalosťou jazyka.3 V prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska označila znalosť angličtiny na pokročilej úrovni ako jedno z piatich najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec s VŠ vzdelaním, viac ako polovica (54,5 %) respondentov spomedzi riadiacich pracovníkov firiem a spoločností.4
To, že znalosť svetových jazykov, medzi ktoré angličtina patrí, je jedným z posudzovaných kritérií pri výbere budúcich zamestnancov, potvrdzujú aj kvantitatívne dáta projektu To dá rozum. V dotazníkovom prieskume označili ovládanie svetových jazykov za dôležité až kľúčové kritérium vo výberovom procese tri štvrtiny (75,5 %) špecialistov na ľudské zdroje. Len necelá štvrtina (23,8 %) to považovala skôr za menej dôležité až nepodstatné. Potreba angličtiny sa spomínala aj počas individuálnych rozhovorov. Ako v rámci nich uviedol jeden z respondentov: Dnes už je tá angličtina na tieto vysokokvalifikované pozície nutná takmer vždy. Samozrejme, miera tej nutnosti je rozdielna pozíciu od pozície. No na osemdesiat percent očakávame, že teda ľudia dnes, keď prídu do firmy, už vedia anglicky. Najmä v prostredí nadnárodných spoločností sa človek bez angličtiny nepohne, lebo inštrukcie sú v angličtine . Okrem pracovných manuálov a tímových stretnutí sú podľa účastníkov rozhovorov v medzinárodných firmách vedené v angličtine aj školenia a ďalšie vzdelávanie zamestnancov. No podľa dát z dotazníka si len menej ako pätina (17,7 %) respondentov spomedzi špecialistov na ľudské zdroje myslí, že absolventi vysokých škôl ich očakávania v oblasti svetových jazykov spĺňajú. Čiastočne sa ich absolventom darí napĺňať pre viac ako polovicu (58,5 %) respondentov. 15,6 % špecialistov na ľudské zdroje v dotazníku uviedlo, že ich kritériá v tejto oblasti absolventi vysokých škôl nespĺňajú. V prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska zaradila znalosť angličtiny na pokročilej úrovni tretina (34,6 %) zúčastnených respondentov medzi päť oblastí, v ktorých vnímajú zamestnávatelia absolventov vysokých škôl najmenej pripravených. 5
Jedným z dôvodov, prečo sa u vysokoškolákov a vysokoškoláčok angličtina nerozvíja, môže byť aj to, že anglický jazyk sa vo vzdelávacom procese využíva relatívne málo. Tento jav podporujú aj zistenia dotazníkového prieskumu To dá rozum. Tabuľka T.3.1.2.11.1 zobrazuje percentuálne podiely respondentov zastúpených pri ponúkaných možnostiach odpovedí na otázku, či študenti vo svojom štúdiu využívajú anglický jazyk.
Tabuľka T_3.1.2.11.1: Využívanie angličtiny v rámci štúdia
Až polovica respondentov spomedzi študentov bakalárskeho, magisterského a inžinierskeho štúdia sa v prieskume vyjadrila, že angličtinu v štúdiu nevyužívajú. Angličtinu v štúdiu nevyužívajú vôbec až tri štvrtiny respondentov, ktorí študujú na súkromných vysokých školách (74,7 %) alebo v externej forme štúdia (75,3 %) . Len jedna pätina všetkých respondentov označila, že používajú pri štúdiu študijné materiály v angličtine a jedna štvrtina uviedla, že odovzdáva v angličtine nejaké výstupy svojej práce.
Počas skupinových rozhovorov študenti a študentky vysokých škôl uvádzali, že vysoká škola im neponúka dostatok možností na rozvoj angličtiny. Ilustruje to aj výrok jedného z nich: Nemáme angličtinu vôbec. Politológovia, ktorí sa môžu zamestnať aj v diplomacii, aj v európskych inštitúciách, nemajú celé štúdium ani jeden voliteľný predmet, ani céčkový. Ani žiadny iný jazyk. V prípade existujúcej ponuky jazykovej prípravy študenti opakovane upozorňovali na jej nízku úroveň. Ako približuje výrok jednej zo zúčastnených študentiek, hodinám angličtiny chýba dôraz na komunikačný aspekt: Prišla som na vysokú školu a jeden trimester bola povinná angličtina pre masmédiá, kde sme sa učili slovíčka o vtáčkoch, zvieratkách a o ľudskom tele. Viac nič. To bolo jediné a potom som si tú dvojku, ten ďalší semester ani nedala. To bola strata času pre mňa. To si viem sama toľko pozrieť.
Aj keď slovenské vysoké školy ponúkajú v súčasnosti 932 akreditovaných študijných programov prvého a druhého stupňa (vrátane spojeného 1. a 2.stupňa) v anglickom jazyku6 , z kvantitatívnych dát projektu To dá rozum možno vidieť, že celé štúdium v angličtine na vysokej škole študuje len minimum respondentov dotazníkového prieskumu (pozri tabuľku T.3.1.2.11.1). K zlepšeniu znalosti angličtiny by mohlo prispieť aj vzdelávanie v zmiešaných skupinách spolu so zahraničnými študentmi, či už študentmi, ktorí na slovenské školy prichádzajú cez rôzne mobilitné schémy, alebo si vybrali jednu z našich vysokých škôl na celý stupeň štúdia. Z dotazníkového prieskumu To dá rozum však vychádza, že až 40 % študentov sa so zahraničnými študentmi nevzdeláva.
I keď by niektorí zo študentov, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch uvítali, keby bola časť učiva preberaná len v angličtine, vysokoškolskí učitelia a učiteľky v rámci rozhovorov uvádzali, že študenti na výučbu v angličtine nie sú pripravení. Úroveň ovládania angličtiny podľa nich u študentov nie je dostatočná na odbornú komunikáciu a limituje ich v tom, čo môžu od študentov v angličtine vyžadovať. Podporuje to aj výrok vysokoškolskej učiteľky, s ktorou bol realizovaný individuálny rozhovor: Áno, technicky by mali vedieť po anglicky, lebo väčšina literatúry je v angličtine. Nevedia po anglicky. […] My ich prijmeme, lebo potrebujeme tých študentov, ale je to tristo. Bez ohľadu na to, či rozumie alebo nerozumie po anglicky, jednoducho si tú literatúru nečítajú. Slabú prípravu študentov na štúdium v angličtine podporujú aj dáta z dotazníka To dá rozum pre vysokoškolských učiteľov. Takmer tretina (30,9 %) učiteľov v prieskume uviedla, že absolventi stredných škôl prichádzajú na vysokú školu nepripravení komunikovať v angličtine. Študenti podobne ako niektorí VŠ učitelia poukazovali na problém nerovnomernej znalosti jazyka medzi vysokoškolákmi. Podľa účastníkov skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi je slabá znalosť angličtiny, ktorú si časť študentov prináša zo strednej školy, vnímaná ako brzda jazykovo zdatnejších jednotlivcov, ktorí by na výučbe privítali viac kontaktu s týmto cudzím jazykom.
Pri pohľade na výsledky dotazníkového prieskumu naprieč rôznymi zameraniami štúdia možno vidieť, že schopnosť komunikovať v angličtine vnímajú ako rozvíjanú najväčším podielom respondenti a respondentky spomedzi študujúcich humanitné a spoločenské vedy (pozri graf G.3.1.2.11.1). Študenti humanitných a spoločenských vied (20,9 %) v prieskume najviac označovali aj to, že časť vyučovania majú v angličtine. Schopnosť komunikovať v tomto jazyku môže byť podporovaná interaktívnymi metódami vzdelávania, napr. diskusiou o preberanej téme. Práve respondenti študujúci humanitné a spoločenské vedy patria k skupinám respondentov, ktoré považujú diskusiu ako jednu z často využívaných foriem vo výučbe najväčším podielom. Na porovnanie, to, že by časť vyučovania prebiehala v angličtine, označila len malá časť (6,6 %) respondentov so zameraním na prírodné vedy. V kontexte zistených dát je však zaujímavým pozorovaním, že približne štvrtina (24,9 %) respondentov – prírodovedcov odovzdáva časť študijných výstupov v angličtine.
Graf G.3.1.2.11.1: Rozvoj schopnosti komunikovať v angličtine podľa študentov rôznych študijných zameraní
Zaujímavým zistením z dotazníka pre študentov vysokých škôl tiež je, že hoci len malá časť respondentov študujúcich IT odbory a matematiku považuje schopnosť komunikovať v angličtine za štúdiom rozvíjanú (pozri graf G.3.1.2.11.1), len menej ako pätina (18,7 %) respondentov z tejto skupiny označila, že angličtinu v štúdiu nevyužívajú. Táto hodnota je v porovnaní s celkovou vzorkou respondentov v tejto položke nižšia o viac ako 30 percentuálnych bodov. Jedným z možných vysvetlení je, že väčšina kontaktu s angličtinou, ktorú študenti IT a matematiky v škole majú, nie je založená na komunikácii, ale prioritne na práci so zdrojmi v anglickom jazyku, napr. pri vypracovávaní pracovných zadaní. Takéto vysvetlenie podporujú aj kvantitatívne dáta To dá rozum. Študenti IT a matematiky v porovnaní so študentmi iných zameraní v prieskume označovali vo výraznejšie väčších podieloch, že časť svojich študijných výstupov odovzdávajú v angličtine. Viac ako polovica (56,1 %) respondentov študujúcich IT a matematiku má tiež študijné materiály v angličtine. Na porovnanie, v prípade iných technických vied a náuk má študijné materiály v angličtine približne len 15 % respondentov. Ďalším z možných dôvodov, prečo respondenti študujúci IT a matematiku nevnímali rozvoj schopnosti komunikovať v angličtine v rámci štúdia v takom výraznom podiele, je, že títo študenti prichádzajú na vysoké školy s už pomerne dobrými základmi anglického jazyka. Naznačujú to aj dáta z dotazníkového prieskumu medzi vysokoškolskými učiteľmi, v ktorom sa len necelá pätina (18 %) učiteľov IT odborov a matematiky vyjadrila, že študenti prichádzajú zo stredných škôl nepripravení komunikovať v angličtine. Oproti celkovej vzorke respondentov (30,9 %) je tento podiel nižší o viac ako 10 percentuálnych bodov.
Respondenti a respondentky so zameraním štúdia na technické vedy a zdravotníctvo považujú, podľa kvantitatívnych dát, schopnosť komunikovať v angličtine za štúdiom rozvíjanú v najmenších podieloch (pozri graf G.3.1.2.11.1). V prípade respondentov študujúcich odbory z oblasti zdravotníctva ide dokonca o polovičný podiel oproti celkovej vzorke. Nízke hodnoty dopĺňajú aj dáta z dotazníkovej otázky o využívaní angličtiny v rámci štúdia. Len 7,4 % respondentov z oblasti zdravotníctva uviedlo, že má časť štúdia v angličtine. Viac ako polovica (55 %) študentov zdravotníckych odborov sa v prieskume tiež vyjadrila, že angličtinu v rámci štúdia nevyužíva, pričom práve na lekárskych fakultách študujú najväčšie počty zahraničných študentov7, ktorí študujú v angličtine. Kvantitatívne a kvalitatívne dáta projektu To dá rozum však naznačujú, že slovenskí a zahraniční študenti lekárskych vied sú vzdelávaní oddelene a ich interakcia vo vzdelávacom procese je minimálna. Respondenti zo zdravotníckych odborov si tiež menej ako respondenti s iným študijným zameraním podľa odpovedí v dotazníkovom prieskume myslia, že vo vzdelávacom procese diskutujú.
Schopnosť komunikovať v angličtine si podľa dotazníkového prieskumu To dá rozum v rámci štúdia rozvíja tretina (34,1 %) našich študentov a študentiek spomedzi respondentov študujúcich na vysokých školách v Českej republike. Táto hodnota predstavuje viac ako dvojnásobok (14,4 %) podielu respondentov, ktorí vyplnili dotazník na Slovensku. Identická otázka bola položená tak vysokoškolákom a vysokoškoláčkam študujúcim na Slovensku ako aj slovenským vysokoškolákom študujúcim v Českej republike. Pre porovnanie je Česká republika relevantná, keďže ani tam nie je štúdium ponúkané primárne v anglickom jazyku.
To, že naši vysokoškoláci v Česku vnímajú rozvoj schopnosti komunikovať v angličtine intenzívnejšie ako ich kolegovia na vysokých školách na Slovensku, podporujú aj ďalšie výsledky dotazníkového prieskumu. Graf G.3.1.2.11.2 zobrazuje odpovede na otázku, či študenti využívajú angličtinu vo svojom štúdiu. Otázku sme sa pýtali študentov na Slovensku, ako aj slovenských študentov v Česku.
Graf G.3.1.2.11.2: Využívanie angličtiny v rámci štúdia podľa respondentov študujúcich na vysokých školách na Slovensku a v Českej republike
Medzi respondentmi zo Slovenska sa len jedna pätina študentov bakalárskeho, magisterského a inžinierskeho štúdia v prieskume vyjadrila, že používajú pri štúdiu študijné materiály v angličtine (pozri graf G.3.1.2.11.2). Jedna štvrtina uviedla, že odovzdáva v angličtine nejaké výstupy svojej práce. Naopak, dve pätiny študentov v Česku, ktorí vyplnili dotazník, pri štúdiu používa študijné materiály a vypracováva časť študijných zadaní v angličtine. Navyše, zatiaľ čo medzi respondentmi na Slovensku vyjadrila v dotazníku až polovica, že angličtinu v štúdiu nevyužíva, u študujúcich v Českej republike to tak vnímal len polovičný podiel respondentov. No podobne ako na Slovensku, aj v Českej republike absolvuje celé štúdium v angličtine len úplne minimum študentov, ktorí sa do zbierania dát pomocou prieskumu zapojili. Napriek tomu kvantitatívne dáta indikujú, že kontaktu s angličtinou je v rámci štúdia na českých vysokých školách viac ako u nás. Dáta z dotazníkového prieskumu tiež ukazujú, že väčší podiel respondentov z Česka ako na Slovensku vníma, že okrem schopnosti komunikovať v angličtine má štúdiom rozvíjané aj iné komunikačné zručnosti (schopnosť diskutovať a obhajovať vlastné názory, prezentačné schopnosti). Aj v otázke o najčastejšie využívaných formách vzdelávania označovali respondenti študujúci v Českej republike diskusiu o preberanej téme o niečo viac (55 %) ako respondenti zo slovenských VŠ (48,5 %).
Okrem Českej republiky, kde študuje najviac študentov a študentiek spomedzi našich vysokoškolákov v zahraničí8 , študujú v angličtine alebo ju pri štúdiu výrazne využívajú aj respondenti, ktorí študujú na vysokých školách v iných krajinách, kde angličtina nie je úradným jazykom. Podľa kvantitatívnych dát To dá rozum majú v angličtine celé štúdium takmer všetci respondenti (97,6 %), ktorí študujú v Dánsku. Študijné materiály v angličtine využíva pri štúdiu zas takmer polovica (44,7 %) respondentov, ktorí odišli na vysokoškolské štúdium do Maďarska.9
Potrebu ovládať angličtinu na aktívnej úrovni a vedieť ju využívať pri štúdiu či práci si podľa našich zistení uvedomujú študenti, zamestnávatelia, ako aj viacerí VŠ učitelia. Ako ukazujú výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, v porovnaní so študentmi a študentkami zo Slovenska na českých vysokých školách, si vysokoškoláci u nás komunikáciu v angličtine rozvíjajú málo. Podobne majú na jej rozvoj v našom vysokoškolskom prostredí menej možností, a to i napriek tomu, že ani v Českej republike nie je štúdium ponúkané primárne v anglickom jazyku. Pre väčšinu zamestnávateľov je však znalosť angličtiny jedným z dôležitých kritérií pre výber budúcich zamestnancov. Slovensko je pomerne otvorenou ekonomikou, v ktorej veľkú časť pracujúcej populácie zamestnávajú nadnárodné spoločnosti, ktorých firemným jazykom je prevažne práve angličtina.10 Angličtina je v globálnom meradle čoraz viac aj jazykom akadémie a medzinárodnej vedy. Absolventi vysokých škôl, ktorí majú o takúto dráhu záujem, sa bez ovládania angličtiny nemajú šancu uplatniť. Ak chcú teda vysokoškolskí absolventi vo svojich plánoch po štúdiu uspieť, musia na úrovni svojej angličtiny pracovať nad rámec svojho štúdia.
Autor:
Renáta Hall a Stanislav Lukáč
Oponent: Emília Sičáková-Beblavá
