Rozsah a kvalita využívaných metód vzdelávania a poskytovanej praxe je nedostatočná
Dáta To dá rozum naznačujú, že prevládajúcou metódou vzdelávania na vysokých školách je výklad učiva. Relatívne veľa študentov a študentiek sa tiež stretáva s tým, že učitelia im na hodinách čítajú texty. Deje sa tak napriek tomu, že študenti sa podľa ich vyjadrení takýmto spôsobom výučby naučia málo. Aktivizujúce formy a metódy vzdelávania, ktoré vyvolávajú u študentov väčší záujem o preberané témy a uľahčujú ich pochopenie, sa využívajú len v obmedzenej miere. Lepšie pochopenie preberaného učiva môže študentom priniesť aj intenzívnejšie prepájanie výučby s praxou. Aj to má však v kontexte vysokoškolského vzdelávania na Slovensku svoje limity. Využívanie aktivizujúcich foriem a metód výučby, ako aj jej prepájanie s praxou sa podľa dát To dá rozum vyskytuje častejšie na súkromných ako na verejných VŠ. V rámci štúdia, no mimo prostredia vysokej školy, môžu študenti získať bližší kontakt a skúsenosť s praxou absolvovaním odbornej praxe u jej poskytovateľa. Takéto praxe však počas štúdia absolvuje iba časť študentov, predovšetkým na dennom štúdiu, v špecifických odboroch (napr. v zdravotníckych a pedagogických vedách) a na druhom stupni štúdia. Prevažná väčšina praxí bola absolvovaná ako povinná súčasť štúdia. Napriek tomu, že nepovinných, dobrovoľných praxí sa zúčastnila len malá časť študentov zapojených do dotazníkového prieskumu, prínosy praxe vnímali pozitívnejšie ako respondenti, ktorí ju absolvovali povinne. Časť vysokoškolákov si nedostatok praxe nahrádza prácou popri štúdiu. Praktické skúsenosti a všeobecné zručnosti, ktoré prácou popri štúdiu získavajú, oceňujú zamestnávatelia, ako aj samotní študenti. Príliš veľa pracovných povinností však môže študentov oberať o čas, ktorý potrebujú na štúdium. Dotazníkový prieskum tiež ukazuje, že respondenti z radov študentov zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí sa na rozdiel od vysokoškolákov na Slovensku stretávali s výučbou aktivizujúcimi formami a metódami oveľa častejšie. Taktiež viac z nich absolvovalo počas štúdia prax a ich učitelia častejšie aplikovali teoretické poznatky na príkladoch z praxe priamo vo výučbe. Tieto zistenia potvrdili aj vyjadrenia účastníkov skupinových rozhovorov s našimi vysokoškolákmi v Českej republike.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v nasledujúcich častiach:
Monologické metódy
Na vysokých školách dominuje pasívne vyučovanie
Čítať viac
Aktivizujúce metódy
Aktivizujúce metódy podporujú učenie sa, u nás sa však veľmi nevyužívajú
Čítať viac
Prax ako súčasť vzdelávania
Prepájanie vyučovania s praxou je na slovenských VŠ limitované
Čítať viac
Prax a práca popri štúdiu
Časť vysokoškolákov získava praktické skúsenosti praxou. Väčšina z nich popri štúdiu i pracuje
Čítať viac
Kvalita a dosahy praxe
Pozitívne prínosy praxe nie sú automatické
Čítať viac
Záver
Nielen obsah, ale aj formy, ktorými je študentom a študentkám sprostredkovaný a metódy, akými s ním pracujú, sú dôležitou súčasťou vysokoškolského vzdelávania. Vhodne zvolené spôsoby výučby môžu študentom priblížiť aj komplexné a náročne uchopiteľné koncepty, pomáhajú im učivo lepšie pochopiť a podporujú ich motiváciu učiť sa. Práve vnútorná motivácia učiť sa stále niečo nové, prehlbovať a zdokonaľovať už nadobudnuté poznatky je v súčasnosti jedným z významných predpokladov úspešného uplatnenia sa a jej dôležitosť bude narastať aj v dohľadnom čase. Prílišná teoretická orientácia výučby a chýbajúce praktické zručnosti prispievajú k tomu, že absolventi VŠ sa necítia dostatočne pripravení pre trh práce ani na vstup do bežného života. Prepájanie výučby s praxou, či už priamo na pôde vysokej školy, alebo u poskytovateľov odbornej praxe, je preto dôležitou súčasťou vysokoškolského štúdia. Aplikácia vyučovanej teórie na praktických príkladoch, možnosti vyskúšať si nadobudnuté poznatky a zručnosti v bezpečnom prostredí či oboznámiť sa s aktuálnymi procesmi praxe už počas štúdia môže prispievať k schopnosti s nadobudnutým poznaním ďalej a so záujmom pracovať, k sebaistote absolventov, ako aj ich väčšej samostatnosti. Tieto spôsobilosti využijú neskôr nielen v práci, ale aj v osobnom živote. Spôsob výučby postavený na aktivizujúcich metódach a prepájaní učiva s praxou tak prispieva k celostnému rozvoju absolventov.
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Zdroje:
