Z analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum sa javí, že vysokoškolákom a vysokoškoláčkam počas štúdia chýba lepšie prepojenie výučby s praxou. Okrem toho, že by podľa ich vyjadrení počas skupinových rozhovorov privítali v rámci štúdia viac odbornej praxe, rôzne formy kontaktu s praxou im chýbajú aj priamo počas vyučovaní. Možností, ako prepájať výučbu s praxou. je viacero, od exkurzií v teréne, zapájaní odborníkov z praxe priamo do výučby po riešenie reálnych problémov z praxe v rámci vzdelávacieho procesu. Na absenciu systematického prepájania štúdia s praxou poukázal jeden z účastníkov skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi: Ja napríklad študujem politológiu, ale v živote som nepísal návrh zákona, hej? Alebo v Národnej rade som bol vo svojom voľnom čase. Nikto zo školy ma tam nedonútil ísť, že choď a priprav niečo. Alebo do nejakej inej inštitúcie, akejkoľvek. Tá prax, to by malo byť normálne, že povinnosť. Ja si myslím, že ak nás nemajú učiť aspoň jednu hodinu do týždňa nejaké praktické veci, tak to je čo? Ďalší respondenti z radov študentov vnímali štúdium ako ťažkopádny proces nadobúdania množstva poznatkov, ponúkajúci iba obmedzené možnosti ich praktickej aplikácie.
Práve praktická aplikácia nadobudnutých poznatkov pomáha študentom na základe kvalitatívnych dát To dá rozum vedomosti lepšie pochopiť. Podľa názoru vysokoškolského učiteľa, s ktorým bol realizovaný individuálny rozhovor, je pri predstavovaní teoretických konceptov dôležité cez ich aplikáciu na praktickom príklade ukázať študentom, prečo sú dôležité. Mne pri výučbe osobne dosť pomáha, keď zdôvodním, že na čo je tá vec, ktorú sa učia, dobrá. Je to dosť náročné, najmä pri tých teoretických predmetoch, ktoré síce slúžia ako základ niekde inde, ale v tom danom predmete to ten študent nevidí, že je to na niečo dobré. Je dobré to zdôvodnenie, sú dobré príklady z praxe, keď dám taký naozaj vtipný príklad. Z vyjadrení študentov vyplýva, že pri takomto prístupe k výučbe si veci ľahšie zapamätajú. Okrem lepšieho pochopenia je podľa ďalšieho VŠ učiteľa prepájanie teórie s praxou dôležité aj na udržanie pozornosti študentov počas vyučovania. Oni vedia, že marketingový mix má 4P, ale to je všetko. Dostanú sa do praxe a oni nevedia, ako to chytiť. Pamätajú si nejakú teóriu, ale však povedzme si to úprimne, teóriu zabúdajú všetci. Myslím si, že dosť chýba prepojenie s praxou. Že dať tým teoretickým hodinám aj nejakú praktickú časť, aby tí študenti videli ten zmysel, lebo akonáhle študent nevidí zmysel, tak on vypína.
Komunikovaná potreba prepájania teórie s praxou nie je na vysokých školách samozrejmosťou. V rozhovoroch so študentmi a študentkami, ako aj s viacerými učiteľmi bolo cítiť, že výraznú teoretickú orientáciu vysokoškolského štúdia považujú za problém. Slovami účastníka fokusovej skupiny s vysokoškolákmi študentom chýba príprava pre potreby praxe: Drvivá väčšina toho, čo sa u nás rieši, učí, študuje, je použiteľná jedine v akademickej sfére. Keď človek chce písať výskumy, ostať na doktorát, super. Ale inak? A nie že by na to nebol priestor. Ten priestor je tam obrovský. Na chýbajúcu praktickú orientáciu štúdia, ktorá by študentov lepšie pripravila na trh práce, poukazoval tiež vysokoškolský učiteľ: Deväťdesiatdeväť percent našich absolventov ide do praxe. A v akreditácii nie je hodnotená spolupráca s praxou. Hej? Ten spoločenský dopad tam úplne chýba. Možno len jedno percento alebo nula celá päť percenta z tých absolventov bude robiť vedu. No a teraz všetko sa sústreďuje a pripravujú sa aj na vedeckú kariéru. Aj viacerí iní respondenti z radov učiteľov v rozhovoroch uvádzali, že pri akreditácii sa v oblasti vzdelávania dbalo viac na existenciu garantov študijných programov ako na hodnotenie samotnej kvality vzdelávania a jeho prepojenie na prax. Nadobudnutie praktických zručností počas štúdia na prvých dvoch stupňoch VŠ je dôležité aj pre absolventov, ktorí sa rozhodnú pokračovať na doktorandskom štúdiu. Kvalitatívne dáta To dá rozum nasvedčujú, že doktorandi si uvedomujú, že úspešný vedec rozumie aplikácii poznatkov v praxi a sami by chceli na vysoké školy prinášať lepšie prepojenie s praxou. V dotazníku pre doktorandov tretina (32,2 %) respondentov označila ako jeden z dôvodov, pre ktorý chcú zostať po skončení štúdia pracovať na VŠ práve to, že chcú prinášať študentom pohľad z praxe. Ako však poukázal vo svojom vyjadrení citovaný vysokoškolský učiteľ, na doktorandské štúdium smeruje iba malá časť čerstvých absolventov druhého stupňa VŠ štúdia. Podľa výpočtov projektu To dá rozum pokračovalo v roku 2017 v doktorandskom štúdiu na Slovensku iba 7 % absolventov druhostupňového štúdia12. Toto číslo však nepočíta s absolventmi, ktorí nastúpili na doktorandské štúdium v zahraničí, resp. na doktorandské štúdium nastúpili neskôr a nie hneď po ukončení druhostupňového štúdia.
Nedostatok praktickej aplikácie teoretického poznania vyvoláva v študentoch obavu vstúpiť na trh práce. Ako opisuje jedna z respondentiek skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi, kvôli nedostatočnému prepájaniu teoretického učiva s praxou sa necíti, že by bola kompetentná vykonávať prácu v odbore, ktorý študuje. Neviem si predstaviť, že by som pracovala v tej sfére, čo sa učím. Pre mňa je to celé cudzie, aj keď sa to učím, jednoducho neviem, čo tam robiť, ako to celé funguje a tak. Učím sa teórie, prečo sa to deje, ale že by som analyzovala nejaký konkrétny prípad, to nie. Na základe dát To dá rozum sa javí, že slabý dôraz na prepájanie poznatkov s praxou školy kladú najmä na prvom stupni štúdia. Slovami študentky prvého ročníka bakalárskeho štúdia: Ja som ešte len v prvom ročníku, ale viac-menej už sa skončil rok pre nás a zatiaľ som sa tam nič praktické nenaučila.
Nedostatočné prepojenie štúdia s nadobúdaním praktických zručností patril medzi jeden z označovaných dôvodov, prečo chcú študenti po skončení bakalárskeho štúdia pokračovať v štúdiu na druhom stupni aj v dotazníkovom prieskume. Pochybnosti o tom, že veci, ktoré sa v škole učí, dokáže v praxi aj reálne využiť, vyjadrila v skupinových rozhovoroch ďalšia respondentka takto: Kebyže prídem do praxe, tak sa môže stať, že tam chcú niečo úplne iné. Každý vám povie, ako to tam chce robiť. Neviem si predstaviť, že by som naozaj využila to, čo sa učím. Akože jasné, niektoré veci, samozrejme, hej, ale väčšinou sú to také teoretické omáčky, by som povedala. Prevažná časť (83 %) špecialistov na ľudské zdroje zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum nesúhlasila alebo skôr nesúhlasila s výrokom, že vysoké školy robia maximum pri príprave študentov na budúce povolanie.
Možností, ako prepájať vysokoškolské vzdelávanie s praxou, je viacero. V dotazníkovom prieskume To dá rozum mohli respondenti spomedzi VŠ učiteľov označiť alebo vo voľnej odpovedi opísať spôsoby, ako počas výučby prepájajú vyučované poznatky s praxou. Najväčší podiel respondentov, až štyri pätiny, označil, že na hodinách pracuje s príkladmi z praxe (pozri tabuľku T.3.2.2.5.1). Dve tretiny učiteľov a učiteliek zapojených do prieskumu v ňom označili, že poznatky s praxou prepájajú prostredníctvom prezentácie svojich skúseností z praxe. Do prvej trojky najčastejšie deklarovaných spôsobov prepájania vyučovaných poznatkov a praxe sa zaradila možnosť vediem študentov, aby pracovali s aktuálnymi nástrojmi/metódami, ktoré sa používajú v praxi. Označila ju takmer polovica respondentov z radov VŠ vyučujúcich. Traja z desiatich učiteľov v prieskume tiež uviedli, že do výučby zapájajú odborníkov z praxe (pozri tabuľku T.3.2.2.5.1). Takmer až tri štvrtiny (72,8 %) zástupcov zamestnávateľov, ktorí v dotazníkovom prieskume deklarovali spoluprácu s vysokými školami pri príprave študentov pre trh práce, sa však vyjadrili, že chodia študentom na školy prednášať. Kvalitatívne dáta To dá rozum však naznačujú, že často ide o jednorazové prednášky, ktoré nie sú integrálnou súčasťou výučby. Viac ako polovica (54,4 %) špecialistov na ľudské zdroje ďalej uviedla, že odborníci z ich spoločností vedú záverečné práce študentov. Len malá časť respondentov (15,5 %) sa nejakým spôsobom zapája alebo v minulosti zapájala do definovania študijných programov. Nízka spoluúčasť zamestnávateľov pri vytváraní či aktualizácii študijných programov môže do veľkej miery ovplyvňovať to, ako je výučba prepájaná s aktuálnymi trendmi v odbore a vývojom v praxi.
Tabuľka T_3.2.2.5.1: Spôsob, ako VŠ učitelia prepájajú vyučované poznatky s praxou
Práca s príkladmi z praxe medzi učiteľmi rezonovala aj počas individuálnych a skupinových rozhovorov. Ako integrálnu súčasť väčšiny predmetov ju v individuálnom rozhovore opisovala aj respondentka z prostredia vedenia fakulty: Možno dve tretiny predmetov sú v prepojení na reálne projekty. Čiže nevymýšľame si tu nejaké modelové situácie alebo neviem čo. Sú to projekty, stavby, ktoré reálne boli, podnikateľské príklady alebo obstarávania. Proste snažíme sa študenta stále učiť tie technické a konštrukčné veci na reálnych podkladoch.
Aplikáciu teoretických poznatkov na príkladoch z praxe označili v dotazníkovom prieskume To dá rozum ako jednu z piatich najčastejšie využívaných metód výučby z dvanástich ponúkaných možností tri pätiny (60,3 %) respondentov z radov učiteľov (pozri graf G.3.2.2.5.1). Túto metódu označovali najčastejšie učitelia odborov z technických vied (78,7 %). Spomedzi respondentov na doktorandskom štúdiu deklarovala aplikáciu poznatkov na poznatkoch z praxe ako jednu z najvyužívanejších metód svojej výučby približne polovica (53,4 %) respondentov. Pohľad študentov je však iný. Takúto odpoveď zvolila iba tretina z nich (35,2 %) (pozri graf G.3.2.2.5.1). Aplikáciu teoretických poznatkov na príkladoch z praxe medzi päť najvyužívanejších metód zaraďovali častejšie respondenti študujúci na súkromných VŠ (38 %) a v externej forme štúdia (38,5 %). Menší výskyt tejto voľby bol zaznamenaný v dotazníkoch študentov verejných VŠ (34,6 %) alebo v dennej forme štúdia (34,4 %).
Graf G_3.2.2.5.1: Študenti 1. a 2.stupňa VŠ štúdia, VŠ učitelia a doktorandi, ktorí za jednu z piatich najviac využívaných foriem výučby vo vzdelávacom procese označili „aplikáciu teoretických poznatkov na príkladoch z praxe“
Výrazný rozdiel medzi učiteľmi a študentmi vo vnímaní aplikácie poznatkov na príkladoch z praxe vyplýva aj z analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum. Študenti, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch, často poukazovali na to, že výučba prebieha mnohokrát len na úrovni sprostredkovania poznatkov a vyučujúci venujú málo času tomu, aby študentom ukázali, ako sa v praxi aplikujú. Takúto situáciu jeden zo študentov opísal takto: V škole som sa naučil, čo je to fokusová skupina, ako vyslovene teoreticky, koľko to má mať ľudí a tak ďalej. No v praxi to vyzerá úplne inak, hej? Že ako majú byť tie otázky zložené, to som sa v škole nedozvedel, ani sme si to neskúšali.
Pokiaľ má vyučujúci priamu skúsenosť s praxou, napomáha to podľa vyjadrení študentov a študentiek efektívnejšiemu prepájaniu vzdelávania s praxou. Zdieľaním skúsenosti zo svojej praxe môžu učitelia výučbu oživiť a študentom viac priblížiť aktuálne dianie a procesy v odbore, ktorí študujú. Takýto prístup k výučbe robí štúdium záživnejším a podporuje samotný proces učenia sa. Slovami študentky: Je super, keď to prepájajú s praxou. Sú učitelia, ktorí si hneď po výške nešli robiť PhD. a teda aj niečo vedia o reálnom systéme, ako to funguje, hovoria nám príhody z toho, čo zažili oni, keď učili. Alebo keď boli v praxi a na to to prepájajú. Tak sa to oveľa ľahšie učí.
Ako opisuje ďalšia z respondentiek skupinových rozhovorov so študentmi, vyučujúci, ktorí udržujú aktívny kontakt s praxou, môžu na vyučovanie prinášať tiež konkrétne príklady, s ktorými študenti môžu pracovať metódou aplikácie poznatkov na praktických príkladoch: Mne sa páči, že máme učiteľov z praxe, ktorí robia advokátov alebo sa zaoberajú tým právom. V prváku to bolo tiež veľmi teoretické, boli tam dejiny, a to nás nikoho veľmi nebavilo. Ale teraz riešime samé praktické prípady, čo je celkom dosť zaujímavé. Koľkokrát nám [učiteľ] donesie aj zápisnicu priamo z nejakého trestného činu a my to na tom trestnom práve analyzujeme, napríklad.
V dotazníkovom prieskume To dá rozum dve tretiny (67 %) respondentov spomedzi vysokoškolských učiteľov uviedli, že jedným zo spôsobov, akým sa snažia o prepojenie výučby s praxou, je prezentácia svojich skúseností z praxe (pozri tabuľku T.3.2.2.5.1). Túto odpoveď v dotazníku označovali najčastejšie učitelia so zameraním výskumu na učiteľstvo a iné pedagogické vedy (81,1 %), z oblasti umenia (77,1 %) a technických vied (77,1 %). Odpovede z dotazníkového prieskumu dokresľujú aj kvalitatívne dáta To dá rozum. Na intenzívne prepojenie výučby na umeleckých VŠ s pôsobením v praxi poukázal v individuálnom rozhovore aj jeden z predstaviteľov vedenia fakulty: Na našej fakulte je podmienkou prijatia do pedagogického stavu, že svoju profesionálnu činnosť [pedagóg] musí dokazovať v profesionálnom prostredí, nie v škole. My máme 80 % pedagógov, ktorí pôsobia v [typ kultúrnej inštitúcie]. Na porovnanie, prezentáciu svojich skúseností z praxe ako jednu z využívaných foriem prepájania výučby na prax, si v prieskume vybralo najmenej učiteľov z oblasti IT a matematiky (43,4 %), či so zameraním na prírodné vedy (54,6 %). Výraznejšie ako učitelia pôsobiaci na verejných VŠ (65 %) túto možnosť volili učitelia zo súkromných VŠ (91,2 %).
Kvantitatívne dáta To dá rozum naznačujú, že učitelia, ktorí učia na súkromných VŠ, majú lepší kontakt s praxou. Zatiaľ čo deväť z desiatich (89,8 %) študentov súkromných VŠ sa v prieskume vyjadrilo, že všetci alebo väčšina ich učiteľov má priamu skúsenosť s praxou, z respondentov študujúcich na verejných VŠ si to o všetkých, resp. väčšine svojich učiteľoch myslelo o dvoch študentov z desiatky menej (72,7 %). Ďalšia viac ako štvrtina (27,3 %) respondentov z verejných VŠ si myslí, že priamu skúsenosť s praxou má iba malá časť alebo nikto z ich učiteľov. Takéto možnosti volil v prípade študentov súkromných VŠ iba jeden z desiatich (10,2 %) respondentov. Úzke prepojenie pedagóga s praxou, v ktorej aktívne pôsobí, pozitívne hodnotil v rámci fokusovej skupiny aj jeden zo študentov súkromnej VŠ: Na mojej škole sú profesori, ktorí sú ústretoví. Proste sú to ľudia z praxe, a keď sa s nimi rozprávate, nehovoria vám poučky. Ako nehovorím, na niektorých predmetoch treba, ale proste, učia ma ľudia, ktorí sú z praxe, podnikali. Alebo na daniach nám dávajú normálne príklady, volajú ľudí z praxe, napríklad z [názov firmy], čo je veľká štvorka, čo sa týka audítorstva vo svete. Analýza kvalitatívnych dát To dá rozum indikuje, že súkromné školy hľadajú vyučujúcich na flexibilné, čiastočné pracovné úväzky práve medzi odborníkmi pôsobiacimi v praxi.
Detailnejší pohľad na kvantitatívne dáta To dá rozum prináša aj rozdiely v odpovediach respondentov s odlišnými zameraniami štúdia. Výrazne nad priemer celkovej vzorky prevládal názor, že iba malá časť ich učiteľov má priamu skúsenosť s praxou medzi študentmi IT a matematiky. V prieskume tak odpovedali dve pätiny respondentov z tejto skupiny (pozri tabuľku T.3.2.2.5.2). Naopak, najmenšie podiely respondentov, ktorí si mysleli, že len malá časť ich učiteľov má skúsenosť s praxou, boli zaznamenané medzi skupinami študentov študujúcich odbory z oblasti zdravotníctva a prírodné vedy. V skupinových rozhovoroch však zaznievali aj hlasy, že učiteľov, ktorí majú skúsenosť s praxou, by si študenti priali na školách stretávať viac. Podľa vyjadrenia jedného zo študentov takíto učitelia chýbajú aj na učiteľských programoch. Ja som mal učiteľské predmety a to ma väčšinou učili akademici. Neučili ma ľudia, čo učia na školách. To je tiež podľa mňa veľké mínus toho učiteľského smeru. Takže ja chcem teraz pokračovať na čistej histórii. V dotazníku To dá rozum pre vysokoškolákov odpovede študentov učiteľstva, ale aj vychovávateľstva a iných pedagogických vied v tejto otázke kopírovali skôr hodnoty priemeru celkovej vzorky. Približne jedna pätina z nich v prieskume vyjadrila názor, že iba malá časť ich učiteľov má podľa nich priamu skúsenosť s praxou (pozri tabuľku T.3.2.2.5.2).
Tabuľka T_3.2.2.5.2: Priama skúsenosť VŠ učiteľov s praxou podľa študentov s rozdielnymi zameraniami štúdia
Učitelia a učiteľky, ktorí udržiavajú aktívny kontakt s praxou, resp. z nej priamo prichádzajú, dokážu podľa názoru viacerých študentov zo skupinových rozhovorov, jednoduchšie sprostredkovať aj návštevy miest, kde sa prax vykonáva. Ilustruje to aj tento výrok jednej z respondentiek: Záleží na predmete a od vyučujúceho, ale sú u nás aj, že ideme niekde do exteriéru. Napríklad teraz sme boli vo väznici, lebo nás učil ten riaditeľ väznice, tak to bolo pre nás zaujímavé. Bola to exkurzia, porozprával nám o tom už priamo tam, mohli sme vidieť aj väzňov a tak. Čiže bolo to zaujímavé.
Exkurzie ako spôsob prepájania výučby s praxou, ktorý využívajú, v dotazníkovom prieskume To dá rozum označili traja z desiatich (29,8 %) respondentov spomedzi VŠ učiteľov (pozri tabuľku T.3.2.2.5.1). V prípade respondentov so zameraním výskumu na technické vedy sú to však až šiesti z desiatich (59,7 %). Dôraz na to, aby študenti boli už v začiatkoch štúdia braní na exkurzie a miesta, kde sa prax priamo vykonáva, spomínala v individuálnom rozhovore aj respondentka z prostredia vedenia jednej z technických fakúlt. V rámci bakalárskeho štúdia máme v rámci jednotlivých predmetov také rozhodnutie, že na každom predmete by mala byť jedna exkurzia. Samozrejme, matematika a také nie. Len na tie odborné predmety je zabudovaná exkurzia.
Dostupnosť exkurzií pre študentov sa však podľa kvalitatívnych dát To dá rozum líši od fakulty k fakulte, ako aj od typu študijného zamerania. Ako vo svojom vyjadrení vysvetľuje jeden zo študentov, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch s vysokoškolákmi, potenciál integrovať exkurzie do jadra štúdia nie je dostatočne využitý: Každý rok sa dá ísť do sídla OSN do Viedne. Ale znovu je to len céčkový predmet, ktorý si dá zlomok ľudí. A pritom si myslím , že by tam určite bol ten potenciál. Predsa len, ja neviem, mestská radnica, parlament, parlamentné výbory, nejaké okresné súdy. Tých inštitúcií je strašne veľa, kde by sa to mohlo dať. Ale proste nedeje sa to.
Jeden z dôvodov, prečo sa exkurzií uskutočňuje málo, videli niektorí učitelia v nedostatku finančných prostriedkov na ich realizáciu. Prostriedky na zabezpečenie pravidelných, zmysluplných exkurzií pre všetkých študentov chýbajú aj podľa respondenta skupinových rozhovorov: K tým exkurziám. Pre nás je to strašiak. Je to strašne potrebná vec. Ísť do praxe k strojom, vidieť, ako naozaj beží výroba, je proste nevyhnutné pre študentov. Bolo by to potrebné možno aj viackrát za semester. Ale pre nás je to obrovská záťaž, pretože to nevieme zafinancovať. Keď chceme ísť po Slovensku, čo je zaujímavé, je veľa fabrík v Bratislave, Žiline, automobilky a rôzne firmy po celom Slovensku, tak ten autobus niečo stojí, ubytovanie niečo stojí. A študent nie je ochotný zaplatiť. Hej? Alebo povie, vzdelávanie je predsa zákonom stanovené zadarmo a prečo on má za to platiť. My zase chceme, aby išli všetci. Nemôžeme to robiť tak, že pôjdu len tí, ktorí zaplatia. Niektorý zaplatí rád, samozrejme. Väčšina z nich zaplatí rada. Ale taká tretina s tým má problém. A teraz to musíme vykrývať, dotovať ich z našich fakultných peňazí. Na to zas nie sú od štátu určené peniaze. Nedostaneme za to nič.
Takmer polovica (45,8 %) respondentov a respondentiek z radov VŠ učiteľov v dotazníkovom prieskume To dá rozum uviedla, že vedie študentov, aby pracovali s aktuálnymi nástrojmi a/alebo metódami, ktoré sa používajú v praxi (napr. softvér, prístroje a pod.) (pozri tabuľku T.3.2.2.5.1). Najviac túto položku v dotazníku označovali učitelia z oblasti IT a matematiky (61,1 %). Najmenej často oproti priemeru celkovej vzorky si ju vyberali respondenti so zameraním na učiteľstvo, iné pedagogické vedy (38,6 %) a humanitné a spoločenské vedy (39,8 %).
Podľa kvalitatívnych a kvantitatívnych dát To dá rozum sa však javí, že prístup študentov do špecializovaných učební či k modernému prístrojovému vybaveniu je značne limitovaný. Počas skupinových rozhovorov realizovaných v rámci zberu kvalitatívnych dát sa práve v súvislosti s prístupom k vybaveniu, ktoré by podporovalo praktickú stránku štúdia, ozývali kritické hlasy študentov. Respondentka jednej zo študentských skupín uvádzala, že ak aj škola disponuje moderným vybavením a vzdelávacími prostriedkami, neznamená to automaticky, že študenti majú k ich využívaniu prístup. U nás to funguje tak, že my sa chválime na dni otvorených dverí, že máme úžasné štúdio a úžasné kamery, takú a takú drahú techniku, nahrávacie zariadenie. My sa k tomu ako študenti nevieme dostať. Nás k tomu nepustia, lebo sú za tým starší profesori, ktorí, bohužiaľ, tvrdia: ,Nie, oni to zničia.
Podobný prístup školy bol opísaný respondentom aj v jednom zo skupinových rozhovorov so študentmi doktorandského štúdia. U nás sa lákajú študenti na to, že budete robiť so skenerom. Ten skener v živote neuvidia. Uvidia ho až na doktorandskom štúdiu a tam sa na ňom učia robiť. Kedy, ja neviem, napríklad v Delfte, v Holandsku, tam so skenerom robia už od prvého ročníka, robia s ním zadania a idú na to doktorandské s tým, že už to proste majú zvládnuté.
Niektorí respondenti spomedzi vysokoškolákov počas skupinových rozhovorov taktiež uvádzali, že prednosť pri využívaní laboratórií a iných špecializovaných učební majú predovšetkým doktorandi, prípadne študenti magisterského a inžinierskeho štúdia. Na bakalárskom štúdiu vnímala obmedzený prístup do laboratórií aj autorka tohto výroku: V treťom ročníku, my sme v podstate na biochémii nemali možnosť chodiť do laboratória, lebo tam je na biochémii strašne veľa ľudí, keď len diplomantov alebo doktorandov. Takže do tých labákov akože nič.
Dáta z dotazníkového prieskumu To dá rozum však ukazujú, že respondenti na druhom stupni štúdia nevnímajú, že by sa ich magisterské alebo inžinierske štúdium v tomto smere zásadne líšilo od ich bakalárskeho štúdia. Medzi päť aspektov štúdia, ktoré podľa nich najvýraznejšie odlišuje ich štúdium na druhom stupni od ich bakalárskeho štúdia, zaradilo prístup do laboratórií a iných špecializovaných učební z jedenástich ponúkaných možností len minimum (6,5 %) respondentov. Výsledky prieskumu tiež indikujú, že iba minimum (6,7 %) študentov na prvom a druhom stupni štúdia má prístup k špecializovaným učebniam aj mimo výučby večer a cez víkendy.
Počas jedného zo skupinových rozhovorov študenti tiež poukazovali na nevyhovujúci technický stav špecializovaných učební na svojej škole, čo môže byť jedným z dôvodov ich nedostatočného využívania. Aj kvantitatívne dáta To dá rozum ukázali, že iba traja z desiatich (30,3 %) vysokoškolákov si myslia, že ich vysoká škola spĺňa ich požiadavky na kvalitné materiálno-technické vybavenie. Okrem práce so zastaranými metódami a prístrojmi, na ktoré študenti poukazovali v rozhovoroch, časť študentov sa v prieskume tiež vyjadrila, že vedomosti a zručnosti, ktoré počas štúdia nadobúda, nepovažuje za aktuálne. Podobne to v prieskume vnímali aj zástupcovia zamestnávateľov.
Z analýzy kvantitatívnych dát vyplýva, že štúdium na vysokých školách v zahraničí je podľa názoru vysokoškolákov zapojených do prieskumu To dá rozum orientované praktickejšie ako na Slovensku. Porovnanie odpovedí vysokoškolákov na Slovensku a našich študentov študujúcich na VŠ v zahraničí ukázalo, že aplikáciu teoretických poznatkov na príkladoch z praxe považuje za jednu z najvyužívanejších metód výučby výrazne vyšší podiel respondentov študujúcich v zahraničí. Zo všetkých respondentov, ktorí absolvujú svoje VŠ štúdium v zahraničí, zaradila túto metódu výučby medzi päť najviac využívaných z dvanástich ponúkaných viac ako polovica účastníkov prieskumu (pozri graf G.3.2.2.5.2). V prípade respondentov, ktorí študujú v Dánsku3, to boli takmer tri štvrtiny.
Na Slovensku túto metódu výučby označila ako jednu z najviac využívaných len niečo viac ako tretina respondentov. Jedna z účastníčok fokusových skupín s vysokoškolákmi ilustrovala tento rozdiel na opise vlastnej skúsenosti so štúdiom na VŠ doma a v zahraničí: No keď si to porovnám, mala som skoro tie isté predmety, čo som už predtým mala a tam som ich konečne pochopila. Lebo my sme nemali skúšky, museli sme odovzdávať práce a použiť to, čo sme mali na prednáške, napríklad analyzovať dajakú firmu. Napríklad ja som analyzovala firmu CCC, prečo tak fungujú, kde všade sú, odkiaľ berú svoje materiály, ako to celé funguje. U nás sme mali taký predmet, nabiflili sme sa teóriu a nič. Nič ďalej. Ako vidieť na grafe G.3.2.2.5.2, výnimkou z analyzovaných krajín je Maďarsko, kde naši vysokoškoláci označovali aplikáciu teoretických poznatkov na príkladoch z praxe podobným podielom ako študenti na Slovensku
Graf G_3.2.2.5.2: Názory študentov prvého a druhého stupňa VŠ štúdia na využívanie metódy aplikácie teoretických poznatkov na príkladoch z praxe v ich štúdiu – porovnanie podľa krajín
Dotazníkový prieskum To dá rozum tiež ukázal, že respondenti a respondentky zo Slovenska študujúci na VŠ v zahraničí uvádzali častejšie ako respondenti študujúci na Slovensku, že ich učitelia majú priamu skúsenosť s praxou. Pokým z vysokoškolákov na Slovensku uviedlo v prieskume názor, že s praxou majú priamu skúsenosť všetci jeho/jej učitelia len traja z desiatich respondentov (29,5 %), spomedzi našich študentov študujúcich v zahraničí to tak vnímala viac ako polovica (55,9 %). Ďalšie takmer dve štvrtiny (37,3 %) vnímali priamu skúsenosť s praxou u väčšiny svojich učiteľov. Na Slovensku si v odpovedi na túto otázku vybrala väčšinu učiteľov niečo menej ako polovica (45,5 %) študentov. Možnosť, že len malá časť, resp. nikto z ich učiteľov nemá priamu skúsenosť s praxou, si zvolila dokopy štvrtina (25 %) respondentov na Slovensku a iba minimum (6,7 %) respondentov študujúcich v zahraničí.
Dáta To dá rozum indikujú, že výučba vysokoškolákov zo Slovenska študujúcich v Česku je podobne ako v iných krajinách, v ktorých študovali respondenti dotazníkového prieskumu, výraznejšie prepájaná s praxou ako v prípade ich kolegov, ktorí študujú na VŠ na Slovensku. Aplikáciu teoretických poznatkov na príkladoch z praxe zaradil medzi päť najviac využívaných foriem výučby z dvanástich takmer o pätinu väčší podiel respondentov študujúcich v Českej republike ako na Slovensku (pozri graf T.3.2.2.5.3). Vyšší podiel respondentov študujúcich v ČR ako na Slovensku si tiež myslí, že všetci ich učitelia majú priamu skúsenosť s praxou (pozri tabuľku T.3.2.2.5.3).
Tabuľka T_3.2.2.5.3: Priama skúsenosť VŠ učiteľov s praxou podľa študentov na Slovensku a našich vysokoškolákov študujúcich v Českej republike
Študenti zo Slovenska študujúci na VŠ v ČR, s ktorými boli realizované skupinové rozhovory, uvádzali viacero príkladov praktickej orientácie svojej výučby. Podľa jedného z respondentov, ktorý si pred príchodom do Česka vyskúšal štúdium na vysokej škole na Slovensku, je štúdium v Česku kvalitnejšie aj preto, že poznatky viac prepája s praxou: Viac praxe, praktické príklady, ukážky. Nie je to iba o teórii, ktorá sa učí už 40 rokov, a predmetoch, ktoré už podľa mňa nie je dôvod učiť, keďže prax vyzerá asi takým spôsobom.
Ďalšia respondentka v rozhovore uviedla, ako si počas letnej brigády uvedomovala, že v porovnaní so starším kolegom študujúcim rovnaký odbor na Slovensku, je viac prakticky zdatná. Keď začal on merať, tak ja som na ňom proste videla, ktoré veci neovláda a ktoré veci robil úplne scestne a nelogicky. Nakoniec z toho vyšlo, že oni si to v škole nikdy takto neskúšali, nikdy to prakticky nerobili, čo my robíme úplne bežne. […] Mala som pocit, že to nemá tak osvojené a na to, že bol bakalár, som očakávala, že mňa on niečo naučí, nie, že ho ja budem dopĺňať.
Skúsenosti so štúdiom na vysokej škole v ČR mali aj niektorí z účastníkov skupinových rozhovorov, ktoré sa realizovali s vysokoškolákmi na Slovensku. Jeden z nich porovnal svoju skúsenosť so štúdiom na dvoch konkrétnych vysokých školách takto: Strašne mi na našej fakulte chýba prepojenie toho učiť s praxou. To je vyslovene nula bodov, priam záporne, by som povedal. V tom Brne to fungovalo úplne inak. Tam prednášajúci, ktorý prišiel prednášať radikalizmus, bol súdny znalec pre Českú republiku, čo sa týka politického extrémizmu. Mali sme tam predmet Subkultúry mládeže. Mali sme prednášku o skinhedoch, vyučujúci doniesol skinheda. Prednášku o nejakých metalistoch, doniesol black metalistu. Proste ono sa to dá, keď sa chce. Lenže tu na to absolútne nie je vôľa. Z dát To dá rozum sa tiež javí, že v porovnaní s vysokoškolákmi na Slovensku majú študenti a študentky zo Slovenska študujúci v Českej republike zabezpečený lepší prístup do špecializovaných učební, a to i v neštandardných časoch mimo výučby.
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Gabriela Pleschová
