Pedagogickí asistenti pociťujú pri svojom pôsobení v škole viaceré problémy, ktoré im podľa vlastného názoru bránia optimálne vykonávať svoju úlohu. V rámci individuálnych rozhovorov, realizovaných ako súčasť kvalitatívneho prieskumu, pomenovávali asistenti najmä chýbajúce vzdelávanie a metodickú podporu, ale aj nerovnocenné postavenie v rámci kolektívu pedagogických zamestnancov, či nefungujúcu spoluprácu s rodičmi žiakov. V kvantitatívnom prieskume, na ktorom sa zúčastnilo 391 asistentov z materských, zo základných a stredných škôl, bol následne zisťovaný rozsah identifikovaných prekážok a problémov. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (Graf G_1.4.2.3.1), najväčší podiel pedagogických asistentov považoval za problém nezáujem zo strany rodičov žiakov. V najväčšej miere bol pritom pociťovaný pedagogickými asistentmi, pracujúcimi s deťmi a so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, spomedzi ktorých ho označilo až 57,4 % respondentov.
Graf G_1.4.2.3.1. Pociťované problémy pedagogických asistentov pri ich pôsobení v škole
Ako sa však javí na základe odpovedí respondentov z radov asistentov na ďalšie položky v dotazníku, spolupráca s rodičmi detí nie je zo strany časti asistentov ani aktívne rozvíjaná. Až tretina z nich podľa vlastného vyjadrenia s rodičmi vôbec alebo takmer vôbec nepracuje (33,5 % respondentov). Poradenstvo či konzultácie s rodičmi bežne vykonáva len štvrtina z nich (24,9 %) a terénne návštevy v rodinách bežne realizuje len 9,6 % asistentov. Absencia efektívnych spôsobov rozvíjania spolupráce s rodinami môže byť aj jedným z dôsledkov chýbajúceho vzdelávania a metodickej podpory pre asistentov, v rámci ktorého by si mali možnosť osvojiť potrebné zručnosti či metódy práce s rodinami.
Nedostupnosť ďalšieho vzdelávania pre pedagogických asistentov považuje za problém pri svojej činnosti 28,9 % respondentov, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume a poukazovali naň aj asistenti, s ktorými sa realizovali rozhovory v rámci kvalitatívneho zberu dát. Podľa slov asistentky na základnej škole vzdelávanie pre asistentov nie je žiadne, a keď človek nemá nejakú prax a nejaké predchádzajúce skúsenosti, či už z osobnej asistencie, alebo zo života, tak nemá šancu zvládnuť dieťa s nejakým ťažším stupňom postihnutia. V dôsledku nedostupnosti ďalšieho vzdelávania sa pedagogickí asistenti v porovnaní so všetkými ostatnými kategóriami pedagogických a odborných zamestnancov vzdelávajú najmenej. Zo 679 akreditovaných programov kontinuálneho vzdelávania1 bolo len päť zameraných priamo na činnosť pedagogického asistenta, z toho jeden program sa zameriaval na spoluprácu pedagogických a odborných zamestnancov.2
Hoci kvalifikačným predpokladom pre výkon práce pedagogického asistenta je dosiahnutie najmenej úplného stredného odborného vzdelania3, na základe zistení To dá rozum štvrtina asistentov, ktorí sa na prieskume zúčastnili (25,6 %), neabsolvovala vzdelanie pedagogického zamerania. Zároveň ani absolvovanie vzdelania pedagogického smeru neznamená, že asistent mal možnosť nadobudnúť kompetencie, potrebné pre výkon činnosti pedagogického asistenta. Ako sa vyjadrila asistentka učiteľa, s ktorou bol realizovaný rozhovor v rámci kvalitatívneho prieskumu, na žiadnom vzdelávaní som zatiaľ nebola. Ako s [meno dieťaťa] pracovať, si pozerám aj na internete, takže len takto. Ja mám vzdelanie učiteľka v materskej škole a vychovávateľstvo. A na prácu s týmito zdravotne znevýhodnenými ma v škole nepripravovali. Absolvovanie pedagogického vzdelania iného zamerania taktiež nie je predpokladom pre porozumenie úlohy asistenta, ktorá by mala spočívať najmä v asistencii pedagógovi pri spoločnom vzdelávaní detí a žiakov a nie v asistencii konkrétnemu žiakovi so znevýhodnením.
Časť pedagogických asistentov okrem nedostupnosti ďalšieho vzdelávania považuje za problém aj nízku kvalitu existujúcich programov (14,9 % respondentov). Na tento problém poukazujú aj odpovede pedagogických asistentov na otázku, týkajúcu sa doposiaľ najkvalitnejšieho absolvovaného vzdelávania počas pôsobnosti respondenta ako pedagogického asistenta či asistentky. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (G_1.4.2.3.2.), až 47,6 % z nich uviedlo kolegu na vlastnej škole. Z externých poskytovateľov vzdelávania významnejší počet respondentov uviedol metodicko-pedagogické centrum (15,7 %) a vysokú školu (11,2 %). Ostatných poskytovateľov ďalšieho vzdelávania označil len veľmi nízky počet respondentov. Zároveň, až 13,7 % respondentov uviedlo, že nemá žiadnu skúsenosť s ďalším vzdelávaním.
Graf G_1.4.2.3.2. Hodnotenie kvality poskytovateľov vzdelávania zo strany pedagogických asistentov
Chýbajúce ďalšie vzdelávanie pre pedagogických asistentov a asistentky nie je kompenzované ani kvalitnou metodickou podporou asistentov či supervíziou ich činnosti. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu, v súčasnosti väčšina pedagogických asistentov nedostáva žiadnu externú metodickú podporu (Graf G_1.4.2.3.3.). Najväčší podiel asistentov, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume, dostáva odbornú a metodickú podporu od učiteľa žiaka alebo žiakov, ku ktorým sú pridelení (81,3 % respondentov). Tí sa však sami nezriedka necítia pripravení na vzdelávanie detí a žiakov s rozmanitými potrebami a zároveň nemali možnosť sa v rámci pregraduálnej prípravy ani ďalšieho vzdelávania oboznámiť s modelom efektívnej spolupráce s asistentom učiteľa v triede. Druhým najčastejším zdrojom metodickej podpory pre asistentov sú odborní zamestnanci (špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia či iní odborní zamestnanci), ktorí však na mnohých školách chýbajú . Podporu zo zariadení výchovného poradenstva a prevencie deklarovala len malá časť pedagogických asistentov, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume (Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva – 11,4% a Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie – 11,0 %). Hoci poradenstvo pre asistentov učiteľa by malo, rovnako ako pre ostatných pedagogických zamestnancov, zabezpečovať príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie4, ich metodická podpora a usmerňovanie nie sú v súčasnosti v legislatíve nijako upravené.
Graf G_1.4.2.3.3. Zabezpečenie odbornej a metodickej podpory pre pedagogických asistentov
Na chýbajúcu metodickú podporu poukazovali aj respondenti individuálnych rozhovorov, realizovaných v rámci kvalitatívneho prieskumu To dá rozum. Ako sa vyjadrila asistentka učiteľa na základnej škole, toto mi veľmi chýba. Chýbajú mi také konštruktívne rozhovory s nejakým odborníkom. Nedeje sa to a je to fakt. V tomto je to veľmi náročné, že nemám s kým viesť dialóg o svojej práci. Na to, že učiteľ sám často nemá dostatok skúseností ani vedomostí na usmerňovanie činnosti pedagogického asistenta, poukázala ďalšia respondentka: My sme sa tento rok začali učiť so [meno dieťaťa] násobilku. Nová vec úplne. A nevedeli sme s pani triednou učiteľkou, ako na to. Vlastne sme špekulovali, ako ju to naučiť, lebo to nie je tak ako s tými normálnymi žiakmi. Cestou pokusu a omylu sme to skúšali, lebo nevieme, akou metódou to robiť. Ani triedna učiteľka. Ona tiež nie je špeciálny pedagóg. Veľmi často je tiež zúfalá, že už nevie čo.
Aj keď väčšina pedagogických asistentov, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume, deklarovala, že učitelia a učiteľky ich vnímajú ako rovnocenného partnera, časť účastníkov kvalitatívneho aj kvantitatívneho prieskumu z radov asistentov považuje svoje postavenie v škole za nerovnocenné. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (G 1.4.2.3.4.), 81,2 % respondentov súhlasilo s tvrdením, že učitelia ich považujú za rovnocenných partnerov. Na druhej strane však 12,2 % asistentov s týmto výrokom nesúhlasilo a 11,2 % asistentov zároveň označilo nerovnocenné postavenie medzi pedagogickými zamestnancami školy ako jeden z problémov pri svojom pôsobení na škole. V podobnom duchu sa vyjadrili aj viacerí asistenti v rámci individuálnych rozhovorov: Moja pozícia je celkovo vnímaná na škole tak, že nie som učiteľka. Že nebudú sa so mnou baviť o prípravách alebo podobných veciach. [...] Ubíjajúce je tiež to, že keď navrhujem [učiteľom] riešenia, tie riešenia akoby nepreniknú alebo oni ma nepočúvajú. Myslia si, že ... hej? Že ma tam vlastne neberú. No, predsa len, som asistent. Časť rozdielov medzi odpoveďami respondentov v kvalitatívnej a kvantitatívnej časti prieskumu mohla byť zapríčinená spôsobom zberu dát v dotazníkovom prieskume. Nemožno totiž vylúčiť, že zber dotazníkov pedagogických asistentov zabezpečoval ich nadriadený pracovník (učiteľ či riaditeľ), a teda časť respondentov mohla prispôsobiť svoje odpovede tejto skutočnosti.
Graf G_1.4.2.3.4. Hodnotenie postavenia pedagogických asistentov medzi pedagogickými zamestnancami na škole
Jedným z ukazovateľov postavenia asistentov učiteľa medzi pedagogickými zamestnancami školy môže byť aj ich účasť na poradách a ďalších spoločných aktivitách pedagogických zamestnancov (ako napríklad vzdelávanie). Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (G_1.4.2.3.5.), približne len dve tretiny pedagogických asistentov z bežných škôl (69,5 %) v prieskume deklarovalo, že sa vždy alebo bežne zúčastňuje na poradách pedagogických zamestnancov školy a takmer až tretina z nich sa na poradách zúčastňuje zriedka alebo vôbec (28,7 %). V prípade asistentov pôsobiacich na špeciálnych školách bola situácia odlišná, na poradách pedagogických zamestnancov sa pravidelne zúčastňujú takmer všetci respondenti (94,7 %). V súlade so zisteniami z kvalitatívneho prieskumu to naznačuje, že v špeciálnych školách sú pedagogickí asistenti väčšou súčasťou tímu pedagogických zamestnancov školy.
Graf G_1.4.2.3.5. Účasť pedagogických asistentov na poradách pedagogických zamestnancov školy
Na určitú mieru vyčlenenia z tímu pedagogických pracovníkov, naopak, poukazovalo viacero respondentov individuálnych rozhovorov z bežných škôl. Ako sa vyjadrila asistentka učiteľa na základnej škole, na poradách pedagogických pracovníkov alebo aktivít ich profesijného rozvoja sa nezúčastňuje: U nás na škole je aj také vzdelávanie a zdieľanie medzi učiteľmi. [...] Učitelia si robia vzdelávanie. V rámci toho párkrát do roka sa stretnú a tam si aj pomáhajú. Ja som sa do toho doteraz nezapojila. [...] Určite nie je to tak, že by mi niekto povedal, že tam nemám chodiť, ale viac-menej ani mi nikto nepovedal, že mám. V rámci individuálnych rozhovorov viacerí respondenti poukazovali aj na to, že im chýba vzájomné neformálne zdieľanie skúseností s kolegami, keďže iní asistenti na škole nepôsobia: Keďže na škole nie je asistent, tak sa cítim trošku tak osamele. Jednak učitelia si väčšinou radia medzi sebou. Vychovávateľky si tiež medzi sebou odovzdávajú nejaké skúsenosti a ja si nemám s kým si tú skúsenosť vymeniť. A chýba mi to. O to viac vystupuje do popredia potreba metodického vedenia asistentov, umožnenia zdieľania skúseností medzi asistentmi z rôznych škôl, ako aj ich supervízia, ktoré momentálne nie sú v systéme zabezpečené.
Hoci väčšina pedagogických asistentov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, sa domnieva, že učitelia vítajú ich prítomnosť na vyučovaní (Graf G_1.4.2.3.4. ), v prípade niektorých učiteľov môže byť ich prítomnosť vnímaná s obavami. Približne len polovica učiteľov a učiteliek v dotazníkovom prieskume deklarovala, že prítomnosť iného kolegu (učiteľa, pedagogického asistenta, špeciálneho pedagóga a pod.) na vyučovaní víta (25,5 %), prípadne že im prináša mnohé podnety na zlepšenie ich práce (27,5 %). 29,8 % učiteľov a učiteliek vyjadrilo k prítomnosti iného kolegu ambivalentný postoj, ktorý závisí od predmetu, ktorý vyučujú. Na druhej strane 10,3 % učiteľov má k prítomnosti iného kolegu na vyučovaní negatívny postoj – spôsobuje im to nepríjemné pocity (5,5 %) či ich to dokonca vyrušuje (4,8 %). Časť učiteľov (6,3 %) sa vyjadrila, že s prítomnosťou iného kolegu na vyučovaní nemá skúsenosť (G_1.4.2.3.6.).
Graf G_1.4.2.3.6. Hodnotenie prítomnosti iného pedagogického či odborného zamestnanca na vyučovaní učiteľmi
Obavy učiteľov zo spolupráce s pedagogickými asistentmi pri výuke v triede pomenovávali aj viacerí respondenti kvalitatívneho prieskumu. Podľa slov riaditeľky centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie boli prítomné najmä pri zavádzaní pozície pedagogického asistenta do škôl: Veľký problém [pre učiteľov] bol prijať cudzieho, brali to tak, že bude roznášať po uliciach, ako učím. Ale prišli na to, že ten asistent je veľmi nápomocný. Už je to dobré, ale bolo to zo začiatku veľmi náročné. O podobných skúsenostiach hovorila aj pedagogická asistentka, pôsobiaca na základnej škole: Učiteľka musí tomu byť naklonená a nemať ten strach, že bude mať permanentne dospelú osobu na hodine. Z toho majú, myslím si, že učitelia veľký strach. Počiatočná neistota učiteľov a učiteliek by mohla byť redukovaná kvalitnou prípravou na spoluprácu s pedagogickým asistentom, či už v rámci vzdelávania, alebo v rámci externej metodickej podpory učiteľov, ktorá však v súčasnosti do veľkej miery absentuje.
Pomerne veľká časť pedagogických asistentov (19,0 %) označila pri otázke o pociťovaných problémoch pri svojej činnosti v škole možnosť „iné“ (Graf G_1.4.2.3.1). Hoci v individuálnych rozhovoroch v rámci kvalitatívneho prieskumu neboli identifikované žiadne ďalšie problémy pri ich činnosti, na základe rozhovorov s ďalšími respondentmi (ako napríklad riaditeľmi základných škôl) sa možno domnievať, že časť problémov môže súvisieť s nízkym platovým ohodnotením asistentov, ktoré nezriedka nezodpovedá ich kvalifikácii. Ako sa vyjadrila riaditeľka základnej školy, legislatívne sa nevytvorili podmienky na to, aby tí asistenti učiteľa boli skutočne asistentmi učiteľa. Ak je podmienka, že to má byť stredoškolsky vzdelaný človek, ktorému dám mzdu podobnú minimálnej, tak to nikdy nebude odborne vzdelaný človek. Ja síce mám asistentku, ktorá má sociálnu prácu vyštudovanú, ale stojí ma to nemalé peniaze, pretože jednak je v inom platovom stupni, ako na ňu dostávam peniaze, a musím jej doplácať. Ak ju chcem mať, musím jej doplácať. Ale ja ju chcem mať, pretože vidím tú kvalitu toho, že je na to človek vzdelaný. To ako keby učil stredoškolák a vysokoškolák. Pri zaraďovaní do platových tried však legislatíva v prípade pedagogických asistentov nepočíta s vyšším ako vysokoškolským vzdelaním 1. stupňa.5 Na základe zistení prieskumu To dá rozum však nemalá časť pedagogických asistentov dosiahla vyššie vzdelanie. V prípade asistentov, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume, až 40,7 % z nich má vysokoškolské vzdelanie 2. či dokonca 3. stupňa. Napriek tomu, že s platnosťou od 1. 9. 2019 sa zvyšoval nástupný plat pedagogických zamestnancov, bez započítania rokov praxe sa hrubá mzda pedagogického asistenta môže pohybovať v rozmedzí 671 – 831,50 € v prípade asistentov na bežných školách a 718 – 887,50 € v prípade asistentov na špeciálnych školách.6 Je teda v rozmedzí 61 – 81 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve7 a iba na úrovni 1,08 – 1,42 násobku minimálnej mzdy.8
Autor:
Miroslava Hapalová
Oponent: Viera Orogváni
