Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku

Nedostatok pedagogických asistentov
Počet pedagogických asistentov v bežných ani špeciálnych školách nie je dostatočný

Nedostatok pedagogických asistentov

Počet pedagogických asistentov v bežných ani špeciálnych školách nie je dostatočný

Úloha pedagogických asistentov pri zabezpečovaní rovnosti príležitostí vo vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je kľúčová. Ich podpora však nie je nárokovateľná a nie sú jednoznačne stanovené kritériá, pri akom type bariér vo vzdelávaní má mať dieťa a jeho učiteľ nárok na pomoc pedagogického asistenta. Neschopnosť škôl zabezpečiť asistentov učiteľa pritom na základe výsledkov prieskumu To dá rozum môže viesť k neprijatiu dieťaťa so zdravotným postihnutím do bežnej školy či dokonca k vylúčeniu niektorých z nich zo vzdelávania. Na nedostatočný počet pedagogických asistentov v školách opakovane upozorňujú mimovládne organizácie, ale aj Štátna školská inšpekcia, a za problém ho považuje až 40 % všetkých respondentov dotazníkového prieskumu To dá rozum. Hoci sa počet asistentov za posledných desať rokov viac ako strojnásobil, stále nezodpovedá reálnym potrebám detí ani škôl ako v hlavnom prúde vzdelávania, tak aj v segmente špeciálneho školstva. Nedostatok pedagogických asistentov je spôsobený najmä chýbajúcimi finančnými prostriedkami. Aj keď školy môžu využívať na financovanie ich miezd rôzne zdroje, najčastejším sú prostriedky prideľované ministerstvom školstva na mzdy pedagogických asistentov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Tie sú určené len základným a stredným školám (vrátane špeciálnych škôl), materské školy sú z tejto možnosti podpory vylúčené. Okrem malého objemu zdrojov prerozdeľovaných ministerstvom, ktorý dokáže uspokojiť približne len polovicu predložených žiadostí, je podľa zistení prieskumu To dá rozum problémom aj netransparentnosť procesu a diskontinuita financovania, keďže mzda pedagogického asistenta je školám garantovaná iba na jeden rok. Diskontinuitu vnímali respondenti prieskumu ako najväčší problém aj pri financovaní asistentov prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ. Tretím najčastejším zdrojom financovania pozícií asistentov učiteľa sú podľa dotazníkového prieskumu vlastné mzdové normatívne prostriedky škôl. Tie sú využívané najmä špeciálnymi školami po tom, ako stratili nárok na príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, z ktorého je možné financovať aj asistentov učiteľa pre týchto žiakov. Nedostatok iných zdrojov na pokrytie potrebných pedagogických asistentov malá časť škôl kompenzuje vďaka príspevkom od zriaďovateľa či zapájaním sa do programov, ktoré sú súčasťou aktívnych politík trhu práce a sú realizované úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. V rámci prieskumu boli identifikované aj prípady, keď sa financovanie chýbajúcich pedagogických asistentov vyžaduje od rodičov detí, a dokonca tvorí podmienku ich prijatia zo strany školy.

Pomoc pedagogického asistenta nie je nárokovateľná

Úlohou pedagogického asistenta je „vytvárať rovnosť príležitostí vo výchove a vzdelávaní, pomáhať dieťaťu, žiakovi alebo skupine detí alebo žiakov pri prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér“1 podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy a v spolupráci s odbornými zamestnancami. Jedným z problémov súčasného nastavenia systému však je, že podpora pedagogického asistenta nie je nárokovateľná a nie sú jednoznačne stanovené kritériá, pri akých typoch bariér má mať dieťa nárok na pomoc pedagogického asistenta tak, aby mu bol zabezpečený rovný prístup k vzdelávaniu.

Na základe existujúcej legislatívy, asistent učiteľa má byť nápomocný v prípade vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením.2 Jednoznačná podmienka jeho pôsobenia je však ukotvená iba v prípade škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, „v ktorých bez prítomnosti asistenta učiteľa nie je možné garantovať bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov“3 alebo ak existujú „bariéry neprekonateľné pre žiaka z dôvodu jeho zdravotného znevýhodnenia“.4 Vyhláška ministerstva školstva o špeciálnych školách zároveň vymedzuje konkrétne skupiny žiakov so zdravotným postihnutím, v prípade ktorých má v triede špeciálnej školy súbežne s učiteľom pôsobiť aj asistent. Ide o hluchoslepých žiakov, žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia, žiakov s viacnásobným postihnutím v kombinácii s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia a žiakov s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou.5 Na základe zistení získaných v kvalitatívnom prieskume To dá rozum však ani v prípade vzdelávania detí s uvedenými typmi zdravotného postihnutia v špeciálnych školách nie je vždy pomoc asistenta zabezpečená. Ako sa vyjadrila zástupkyňa organizácie, združujúcej rodiny detí so zdravotným znevýhodnením: Myslíte si, že je automatické, že špeciálna základná škola je pripravená na to, že má dostatočný počet asistentov učiteľa, ktorí pomáhajú v individualizácii výuky pre to konkrétne znevýhodnenie, ktoré im do triedy príde. Ale nie, nie je. Pri vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením v školách hlavného vzdelávacieho prúdu povinnosť prítomnosti pedagogického asistenta legislatívne upravená nie je. Na základe skúseností viacerých respondentov, oslovených v rámci kvalitatívneho prieskumu, v praxi dochádza k prípadom, že asistent nie je škole pridelený ani v prípade, že sa v triede vzdeláva žiak so závažnejšou formou zdravotného postihnutia, s autizmom či s inou formou pervazívnej vývinovej poruchy. Ako sa vyjadrila riaditeľka základnej školy, keď už autista nedostane asistenta, ktorý ho bytostne má mať a ja mám tri takéto deti, ktoré majú na základe špeciálnej poradne nárok na asistenta a dostanem vždy iba jedného, ako a čo mám teraz urobiť?!

V prípade ostatných skupín detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je podpora pedagogického asistenta pri ich vzdelávaní definovaná iba na úrovni možnosti. U detí a žiakov s nadaním je prítomnosť asistenta učiteľa podmienená súčasným zdravotným znevýhodnením dieťaťa.6 V prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) je „využívanie pomoci asistenta učiteľa“7 odporúčané len na úrovni Štátnych vzdelávacích programov. Povinnosť prítomnosti asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je upravená len prostredníctvom vymedzenia účelu využitia príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ak škola vzdeláva viac ako 85 žiakov zo SZP, je povinná použiť najmenej 50 % z celkovej sumy tohto príspevku „na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo sociálneho pedagóga“.8

Neschopnosť škôl zabezpečiť si asistentov učiteľa pritom môže viesť k neprijatiu dieťaťa so zdravotným postihnutím do bežnej školy či dokonca k vylúčeniu niektorých z nich zo vzdelávania, čo je v priamom rozpore s princípom rovnosti šancí, ktorý je zakotvený v školskom zákone. Na základe prieskumu To dá rozum časť detí, pre ktorých škola nevie zabezpečiť asistenta učiteľa, je v dôsledku toho vzdelávaná formou individuálneho vzdelávania v domácom prostredí. V odpovedi na otázku, komu je na škole umožnené individuálne vzdelávanie, až 25,6 % výchovných poradcov z bežných a 17,9 % zo špeciálnych škôl deklarovalo, že touto formou sa u nich vzdelávajú žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť asistenta učiteľa. Naopak, pokiaľ školy majú k dispozícii asistentov učiteľa, sú vo väčšej miere otvorené voči vzdelávaniu detí s rozmanitými potrebami v triedach hlavného vzdelávacieho prúdu. Ako sa vyjadrila špeciálna pedagogička jednej zo základných škôl, navštívených v rámci kvalitatívneho prieskumu To dá rozum, asistenti pre učiteľov by veľmi pomohli. To vidím ako veľmi zmysluplnú vec a verím, že sa to rozbehne. U nás asistentka neskutočne pomáha učiteľke. A keď tam je ešte dobrá spolupráca, tak je to ideálne. Ak máte šikovného človeka, tak je to radosť robiť, aj keď máte päť-šesť detí integrovaných v triede.

Počet asistentov v systéme nezodpovedá potrebám detí ani škôl

Na nedostatočný počet pedagogických asistentov v školách opakovane upozorňujú mimovládne organizácie9, ale aj Štátna školská inšpekcia vo svojich pravidelných správach.10 Na základe zistení dotazníkového prieskumu To dá rozum nedostatok pedagogických asistentov v škole považuje za jeden z najväčších problémov pri vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami až 40,8 % respondentov z bežných škôl (učiteľov, riaditeľov, odborných zamestnancov, výchovných poradcov a asistentov učiteľa) a 35,8 % respondentov zo špeciálnych škôl. Na problém akútneho nedostatku asistentov učiteľa poukazovali aj mnohí respondenti rozhovorov, realizovaných v rámci kvalitatívneho prieskumu. Ako sa vyjadril riaditeľ základnej školy, stále riešime problém nedostatočného počtu asistentov učiteľa a nedostatočnej podpory zo štátu, čo sa týka financovania. Máme 36 integrovaných žiakov a štát mi dal ,ažʻ jedného asistenta učiteľa, ktorého si môžem zaplatiť.

Hoci sa počet pedagogických asistentov v systéme školstva za posledných desať rokov viac ako strojnásobil (T_1.4.2.1.1), stále nezodpovedá reálnym potrebám detí ani škôl. V rovnakom období sa totiž zároveň aj o tretinu vzrástol počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zároveň, počet pedagogických asistentov v systéme školstva je dlhodobo poddimenzovaný, takže ani existujúci nárast ich počtu nedokáže pokryť potreby.

Tabuľka T_1.4.2.1.1. Počet pedagogických asistentov materských, základných a stredných školách (vrátane špeciálnych) v školských rokoch 2009/2010 – 2018/2019

T_1.4.2.1.1.PNG11

O dlhodobo nenaplnených potrebách svedčí aj pomer medzi počtom žiadostí základných a stredných škôl (vrátane špeciálnych) o pridelenie asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a počtom reálne pridelených asistentov zo strany ministerstva školstva. Požiadavky škôl, ktoré vychádzajú z posúdenia potrieb konkrétnych žiakov so zdravotným znevýhodnením zo strany zariadení výchovného poradenstva a prevencie, sú totiž dlhodobo viac ako dvojnásobne vyššie oproti počtom asistentov, na ktorých ministerstvo školstva prideľuje financie (G_1.4.2.1.).

Graf G_1.4.2.1.1. Počet žiadaných a pridelených asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením na základných a stredných školách, financovaných z prostriedkov MŠVVŠ SR v rokoch 2010 – 2019

G_1.4.2.1.1.PNG12

Taktiež z pohľadu na celkový počet pedagogických asistentov na jednotlivých stupňoch vzdelávania a ich priemerný počet, pripadajúci na jednu školu a triedu, je zjavné (T_1.3.2.2.), že služba pedagogickej asistencie nie je dostatočne zabezpečená v hlavnom prúde vzdelávania, ale ani v segmente špeciálneho školstva. Napriek tomu, že počet žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami narastá najmä na základných školách (ZŠ), na 1 triedu ZŠ momentálne v priemere pripadá 0,13 asistenta učiteľa. V špeciálnych ZŠ, ktoré sú navštevované výhradne žiakmi so zdravotným znevýhodnením, na jednu triedu pripadá 0,3 asistenta učiteľa. V materských (MŠ) a na stredných školách (SŠ) (vrátane špeciálnych škôl) je situácia ešte horšia. Na základe zistení z dotazníkového prieskumu To dá rozum, na ktorom sa zúčastnilo 391 pedagogických asistentov z materských, zo základných aj stredných škôl (vrátane špeciálnych), väčšina z nich zároveň nepracuje na plný pracovný úväzok. Priemerná výška ich týždenného pracovného úväzku ako asistenta učiteľa bola 25 hodín.

Tabuľka T_1.4.2.1.2. Počet pedagogických asistentov v bežných a špeciálnych školách v školskom roku 2018/2019

T_1.4.2.1.2.PNG13

Okrem nízkeho objemu zdrojov je financovanie pedagogických asistentov poznačené aj netransparentnosťou a diskontinuitou

Školy môžu pozície pedagogických asistentov financovať z rôznych zdrojov. Ako je zrejmé z nasledujúcej tabuľky (T_1.3.2.3.)14, najväčší podiel riaditeľov zo základných (43,5 %) a špeciálnych základných škôl (66,8 %), ale aj zo špeciálnych materských škôl (26,1 %), ktorí sa zúčastnili na prieskume, deklaroval, že asistentov učiteľa financujú z prostriedkov na mzdové náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením prideľovaných ministerstvom školstva15, ktoré boli v čase realizácie prieskumu prerozdeľované prostredníctvom obvodných úradov v sídle kraja. Materské školy sú však z tejto možnosti vylúčené (0,0 % respondentov).

Tabuľka T_1.4.2.1.3. Zdroje financovania mzdových nákladov asistentov učiteľa podľa vyjadrení riaditeľov materských a základných škôl (vrátane špeciálnych)

T_1.4.2.1.3.PNG

Objem zdrojov, prideľovaných každoročne ministerstvom školstva na mzdové náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, však nedokáže pokryť požiadavky škôl o asistentov, hoci sú podložené a odôvodnené vyjadrením poradenského zariadenia. Aj keď za posledných 5 rokov vzrástla suma na asistentov viac ako dvojnásobne (z 13,5 milióna eur v roku 2015 na 29,0 milióna eur v roku 2019), ministerstvo dlhodobo vyhovie približne len polovici predložených žiadostí (Graf G_1.4.2.1.). Okrem nízkeho objemu zdrojov však respondenti kvalitatívnych rozhovorov poukazovali aj na ďalšie problematické aspekty procesu ich prideľovania. Kritériá, na základe ktorých sú školám prideľované konkrétne počty asistentov, nie sú nikde zverejnené. Aj v dôsledku toho viacero riaditeľov škôl hodnotilo celý proces ako nejasný a netransparentný. Ďalším problémom je, že odporúčania poradenských zriadení a aj následné žiadosti škôl nezohľadňujú počet žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí sa vzdelávajú spoločne v jednej triede. Viacerí riaditelia taktiež poukazovali na to, že finančné prostriedky na pozíciu asistenta učiteľa nie sú garantované, čo školám ale aj rodičom prináša neistotu. Ako sa vyjadrila riaditeľka základnej školy, nech je to garantované a nech na to dajú peniaze, pretože my požiadame na asistenta učiteľa každý rok a nemáme istotu, či dostaneme, či nedostaneme. Problémom podľa riaditeľov taktiež je, že dotácia nezohľadňuje reálne personálne náklady škôl, napríklad počet rokov praxe konkrétneho asistenta.

Časť miest pre asistentov učiteľa školy financujú z projektov, o podporu ktorých sa môžu uchádzať zo štrukturálnych fondov EÚ, čo potvrdilo 18,6 % riaditeľov základných škôl, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume. Hoci viacerí z nich oceňovali možnosť pokryť nedostatok asistentov učiteľa aj týmto spôsobom, v rámci kvalitatívneho prieskumu poukazovali na možné riziká, spájajúce sa s týmto typom financovania. Za hlavný problém považovali jeho diskontinuitu, keďže škola dostane finančné prostriedky na obmedzené obdobie a po skončení projektu opäť nemá zdroje na pokrytie týchto pozícií. Na dopad tohto spôsobu financovania asistentov na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením poukázala zástupkyňa mimovládnej organizácie, združujúcej rodiny týchto detí: Keď skončila jedna výzva, tak než sa otvorila druhá, vzniklo vákuum. Trvalo to rok a pol. Nechceli deti zobrať do škôl, nemali personál, nemali nikoho. [...] Na nesystémovosť financovania asistentov cez štrukturálne fondy upozornil aj riaditeľ základnej školy, navštívenej v rámci kvalitatívneho prieskumu: Štát nemá peniaze, tak to zahrnú do európskych zdrojov a musí to ísť cez projekty. Ale viete, nevidím význam, aby sa školy uchádzali o niečo, čo by štát mal garantovať.

Tretím najčastejším zdrojom financovania pozícií asistentov učiteľa sú vlastné mzdové normatívne prostriedky škôl. V dotazníkovom prieskume to uviedlo 26,2 % riaditeľov špeciálnych základných škôl, 17,4 % riaditeliek špeciálnych materských a 15,6 % riaditeľov základných škôl. Na základe vyjadrení riaditeliek špeciálnych škôl, ktoré sa zúčastnili na individuálnych rozhovoroch, túto možnosť začali špeciálne školy využívať najmä po tom, čo stratili v roku 2016 nárok na príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia: Špeciálnym školám padol príspevok zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z toho mohli byť tiež dotovaní asistenti. O toto sme tiež prišli. Je to dosť problém, lebo teraz ich ťaháme z vlastného rozpočtu. Podľa respondentov kvalitatívneho prieskumu možnosť financovať pedagogických asistentov z vlastného rozpočtu školy však v praxi majú len väčšie školy a v prípade materských škôl je takmer nedostupná. Základné školy môžu na hradenie miezd asistentov učiteľa využiť aj príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia16, ktorý sa neposkytuje materským a stredným školám a ako už bolo uvedené, od roku 2016 ani školám špeciálnym. Financovanie mzdových nákladov pedagogických asistentov z tohto príspevku v dotazníkovom prieskume potvrdilo 9,9 % riaditeľov základných škôl. Výška príspevku je však natoľko nízka (v roku 2019 v sume 150 eur na žiaka na rok), že školám neumožňuje zamestnať adekvátny počet pedagogických asistentov. Na vytvorenie pracovného miesta pre asistenta učiteľa na plný úväzok, zaradeného do najnižšej platovej triedy a bez akejkoľvek praxe musí školu navštevovať minimálne 66 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a plná výška príspevku musí byť použitá na úhradu jeho mzdy a odvodov.

Z príspevkov od zriaďovateľa deklarovali financovanie asistentov najmä respondenti zo špeciálnych škôl (21,7 % riaditeliek materských a 16,1 % riaditeľov základných škôl). V prípade bežných materských (4,5 %) a základných škôl (4,8 %) uviedol tento zdroj len malý počet respondentov prieskumu. Ako sa vyjadrila aj riaditeľka materskej školy, navštívenej v rámci kvalitatívneho prieskumu, ja na asistenta nedostanem ani euro, mne by to musel dať zriaďovateľ a viete, to sú dosť také veci, že tí zriaďovatelia nechcú na to dávať peniaze. Hoci v dotazníkovom prieskume neboli identifikované prípady priameho financovania asistentov učiteľa rodičmi detí, v rámci individuálnych rozhovorov o tom referovali viacerí respondenti: „Rodičia si platia toho asistenta. Máme prípady, že si to materská škôlka dala ako podmienku, že zoberieme vám ho, ale budete tu buď vy s ním, alebo si niekoho zožeňte, kto bude riešiť tú jeho samoobslužnú činnosť. Lebo my to robiť nebudeme. Aj to sa deje vo veľa prípadoch. Plus často sa stávajú prípady, že ten rodič hlavne v špeciálnej škole robí kvázi asistenta svojmu dieťaťu.“ Taktiež špeciálna pedagogička zo súkromnej základnej školy hovorila o priamom financovaní asistenta rodičmi dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami: Ten druháčik má momentálne už asistenta pre učiteľa, ktorého platia rodičia.

Časť škôl rieši akútny nedostatok asistentov prostredníctvom zapojenia sa do programov alebo využívania príspevkov, poskytovaných úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. V dotazníkovom prieskume to uviedli najmä riaditelia základných škôl (8,3 % základných a 10,7 % špeciálnych základných škôl) a potvrdilo to aj viacero respondentov individuálnych rozhovorov. Ako sa vyjadrila riaditeľka základnej školy, na škole sú deti, ktoré sú integrované, potrebujú asistenta. Žiaľ, štát nám pridelil v tomto školskom roku 1,75 a škola ich potrebuje 12, preto si my pomáhame s úradom práce. Tri kolegyne sú z Úradu práce ako asistentky a Úrad práce ich aj platí. Cez dobrovoľnícku činnosť. Školy na zabezpečenie asistentov učiteľa cez úrady práce využívajú nástroje aktívnych opatrení trhu práce, najmä absolventskú prax17 a dobrovoľnícku činnosť.18 Slovami riaditeľky materskej školy, navštívenej v rámci kvalitatívneho prieskumu, snažím sa využívať dobrovoľnícku činnosť aj absolventskú prax, takže keď viem, že v niektorej triede mám taký problém, tak cez ten úrad práce sa snažím aspoň takto tej učiteľke pomôcť. No podobne ako v prípade financovania asistentov učiteľa rodičmi nejde o systémové opatrenie a nezriedka ide skôr o zabezpečenie osobných asistentov pre dieťa so zdravotným znevýhodnením bez potrebnej kvalifikácie ako o pozície pedagogických asistentov, ktorí by reálne asistovali učiteľovi pri výuke. Zároveň väčšina opatrení aktívnej politiky trhu práce je časovo limitovaná (v prípade dobrovoľníckej činnosti aj absolventskej praxe maximálne 6 mesiacov), čo prináša so sebou fluktuáciu asistentov, ako aj nadmernú administratívnu záťaž pre školy.

Záver:

Zabezpečenie podpory pedagogického asistenta v triede, v ktorej sa vzdelávajú žiaci s veľkou rozmanitosťou vzdelávacích potrieb, vrátane detí so zdravotným postihnutím, je predpokladom nielen ich úspešného vzdelávania, ale aj efektívneho vzdelávania všetkých žiakov v triede. Najmä v situácii, keď diferencované vyučovanie nie je bežne využívanou metódou výuky a mnohí pedagógovia nie sú dostatočne pripravení na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami. Nenárokovateľnosť prítomnosti pedagogického asistenta v triede a nejasnosť kritérií ich prideľovania nielenže znižuje rovnosť šancí detí so znevýhodnením v prístupe ku vzdelávaniu, ale pre učiteľov a školský manažment zhoršuje možnosť plánovať vzdelávací proces a jeho personálne zabezpečenie na dlhšie obdobie. V dôsledku nutnosti opakovane sa uchádzať o financie na pedagogických asistentov z rôznych zdrojov tiež zvyšuje mieru ich (aj bez toho relatívne vysokej) administratívnej záťaže.

Autor:

Miroslava Hapalová

Oponent: Viera Orogváni

Zdroje:

1: Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 21, ods. 1
2: Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 95, ods. 9
3: Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách, § 6, ods. 8.
4: Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách, § 6, ods. 8.
5: Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách, § 6, ods. 3.
6: Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 104, ods. 8
7: Štátny vzdelávací program. Primárne vzdelávanie – 1. stupeň základnej školy, str. 18. Štátny vzdelávací program. Nižšie stredné vzdelávanie – 2. stupeň základnej školy, str. 17. [cit. 2019-07-12]. Dostupné na: http://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/
8: Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, § 4e, ods. 8.
9: Napríklad tlačová správa Koalície za spoločné vzdelávanie: Štátny rozpočet nemyslí na zlepšenie kvality podporných služieb v školách. Údaje z prieskumu ukazujú narastajúce problémy vo vzdelávaní detí s rozmanitými potrebami zo dňa 16. 11. 2018 . [cit. 2019-08-30] Dostupné na: https://inklukoalicia.sk/wp-content/uploads/2018/11/TDR_TS_v_01_bez_log.pdf?x93840 , Slovenská komora učiteľov: Tlačová správa k aktuálnemu prideľovaniu asistentov učiteľa zo dňa 28. júla 2019. [cit. 2019-08-30] Dostupné na: http://sku.sk/tlacova-sprava-k-aktualnemu-pridelovaniu-asistentov-ucitela/
10: Napr. Štátna školská inšpekcia. Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2017/2018, str. 32. [cit. 06-22-2019] Dostupné na: http://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/velka_sprava/sprava_17_18_1.pdf
11: CVTI SR. Štatistická ročenka 2009/2010 - 2018/2019. [cit. 2019-02-12]. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia.html?page_id=
12: SOTÁKOVÁ, M. Asistenti učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením - požadované a financované počty AU v rokoch 2009 – 2018. [elektronická pošta] 25. 7. 2018. Magdaléna Sotáková, Ministerstvo školstva.
14: Z dôvodu marginálnych počtov pedagogických asistentov na úrovni stredných škôl otázka nebola zahrnutá do dotazníkov pre riaditeľov stredných škôl.
15: Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, § 4a
16: Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, § 4e
17: Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 51
18: Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 52a


Analýza zistení o stave školstva na Slovensku