Školská spôsobilosť ako problém
Zisťovanie školskej spôsobilosti vnáša do systému prvky nerovnosti
Kritériom vstupu dieťaťa do 1. ročníka základnej školy nie je len jeho vek. Začiatok povinného vzdelávania je na Slovensku podmienený dosiahnutím školskej spôsobilosti, ktorá vypovedá o tom, či dieťa dosiahlo taký stupeň telesnej a psychickej vyspelosti, aby zvládlo nároky školy. Dáta zo zápisov do 1. ročníka ukazujú, že toto kritérium nesplní takmer každé siedme dieťa, pričom v regiónoch, kde je najnižšia účasť detí na predškolskom vzdelávaní, je ich ešte viac. Tieto deti získavajú rok na to, aby sa v jednotlivých oblastiach školskej spôsobilosti zlepšili. Výsledky analýzy To dá rozum ukazujú, že učitelia a učiteľky materských škôl vidia význam oddialenia školskej dochádzky len v prípade, že deti strávia čas v materskej škole alebo v nultom ročníku. Systém zlepšovania školskej pripravenosti detí je totiž postavený na dvoch alternatívach. Väčšinová populácia šesťročných detí, ktoré nedosiahli školskú spôsobilosť, dostáva odporučenie na odklad povinnej školskej dochádzky. Väčšia časť z nich sa vracia do materskej školy a povinnú školskú dochádzku začína plniť vo veku 7 rokov. Deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia mieria takmer automaticky do nultých ročníkov, ktoré sa zriaďujú prevažne na východe krajiny. Tu v nich končí drvivá väčšina šesťročných detí, u ktorých je predpoklad, že nezvládnu nároky prvého ročníka. Vstupom do nultého ročníka však už začínajú plniť povinnú školskú dochádzku. Nulté ročníky môžu významne zlepšiť školskú pripravenosť detí, ale ich dopad na ďalšiu vzdelávaciu dráhu a neskoršie uplatnenie sa v živote je neistý. Dostupné dáta totiž naznačujú, že veľa absolventov nultých ročníkov sa aj tak nevyhne neskoršiemu školskému neúspechu, vďaka čomu končia povinnú školskú dochádzku bez ukončeného základného vzdelania a ich vyhliadky na získanie pracovnej kvalifikácie sú preto slabé. Samotné zisťovanie školskej spôsobilosti a dvojkoľajný systém jej zlepšovania tak prehlbuje nerovnosti na vstupe.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v týchto častiach:
Vstup do školy v rôznom veku
Do prvého ročníka vstupujú deti v rôznom veku
Čítať viac
Deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a nulté ročníky
Časť detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia začína školu v nultých ročníkoch
Čítať viac
Záver
Slovenské deti začínajú povinné vzdelávanie v rôznom veku a v rôznom veku opúšťajú základnú školu. Ich štart totiž neurčuje ani tak vek ako miera ich školskej pripravenosti. Šance mnohých detí, ktoré dostali na vstupe do prvého ročníka „červenú“, by pritom mohli byť oveľa vyššie, ak by navštevovali materskú školu. Týka sa najmä detí, ktoré začínajú povinnú školskú dochádzku v nultom ročníku. Roky podporovaná sieť nultých ročníkov vytvára ilúziu, že riešenie existuje, v dôsledku čoho dochádza k odklonu pozornosti od kľúčovej otázky, ktorou je tvorba kvalitných programov ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania. Je najvyšší čas obrátiť pozornosť správnym smerom a investovať energiu, ako i finančné prostriedky práve do systematického skvalitňovania a rozširovania týchto programov, ako aj zlepšovania ich dostupnosti pre tie najzraniteľnejšie skupiny detí.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
