Podľa zákona sa začína povinná školská dochádzka začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť.1 Budúci prvák či prváčka musí dosiahnuť požadovaný stupeň telesnej zrelosti, ako aj psychickej vyspelosti, ktorá sa hodnotí s ohľadom na jeho mentálnu, citovú, sociálnu a motivačnú úroveň pripravenosti na plnenie povinností. Ak sa tak nestane, nastúpi do 1. ročníka sa oddiali o rok a dieťa nastúpi do 1. ročníka ako 7-ročné.
Na základe údajov zo zápisov do 1. ročníka za posledných päť rokov možno usudzovať, že kritérium školskej spôsobilosti nespĺňa takmer každé siedme dieťa. Tie z roku 2018 prezradili, že školskú spôsobilosť nedosiahlo k dňu zápisu 32 571 detí, čo je takmer 15 % tých, ktoré sa ho zúčastnili. Nejde však o výnimočnú situáciu. V období rokov 2011 – 2018 je stav v jednotlivých rokoch podobný s mierne stúpajúcim trendom (graf G_4.2.1.1.1).
Graf G_4.2.1.1.1: Podiel detí s návrhom na odklad povinnej školskej dochádzky alebo zaradenie do nultého ročníka k počtu detí na zápise do 1. ročníka v období rokov 2011 – 2018
2
Objektívnejší obraz o počte detí, ktoré nedosiahli školskú spôsobilosť, možno získať pri pohľade na situáciu v jednotlivých krajoch. Kým v Bratislavskom kraji bol podiel takýchto detí v roku 2018 okolo 10 %, v Košickom a Prešovskom viac ako 20 % (tabuľka T_4.2.1.1.1).
Tabuľka T_4.2.1.1.1.: Podiel detí s návrhom na odklad povinnej školskej dochádzky alebo zaradenie do nultého ročníka k počtu detí na zápise do 1. ročníka v jednotlivých krajoch (2011 – 2018)
3
Programy vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve majú preukázateľný vplyv na ďalšiu vzdelávaciu dráhu detí. Aj analýza dát zo zápisov do prvého ročníka ukazuje, že zvýšené riziko nedosiahnutia školskej spôsobilosti je u detí, ktoré žijú v krajoch, kde je preukázateľne najnižšia účasť na predškolskom vzdelávaní. V Košickom kraji, kde hrozí odklad povinnej školskej dochádzky alebo zaradenie do nultého ročníka takmer štvrtine detí, bolo na zápise do 1. ročníka necelých 20 % takých, ktoré materskú školu nenavštevovalo. Vzťah medzi pripravenosťou na školu a účasťou na predškolskom vzdelávaní sa ukazuje tiež v Prešovskom a v Banskobystrickom kraji (tabuľka T_4.2.1.1.2).4
Tabuľka T_4.2.1.1.2: Vzťah medzi školskou spôsobilosťou a účasťou detí na predškolskom vzdelávaní
5
O tom, že významným dôvodom nižšej školskej pripravenosti je neúčasť detí na predškolskom vzdelávaní, hovorili aj niektorí riadiaci pracovníci a pracovníčky základných škôl v rámci kvalitatívneho zberu dát. Zástupca riaditeľa jednej zo škôl vyjadril smerom k rodičom detí kritiku: Väčšinou je to o nezodpovednosti. To znamená, že to dieťa nechodí do toho prípravného ročníka v škôlke. Zástupkyňa riaditeľky inej školy zdôraznila, že navštevovanie materskej školy aspoň rok pred dosiahnutím šiesteho roku veku dieťaťa má význam najmä vo vzťahu k deťom zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia: Ja to považujem za dobré jednoznačne. Lebo zase sociálne prípady, či sú Rómovia, alebo nie sú. Proste tam to vidím, tam sú problémy. O viditeľnom pozitívnom efekte zapojenia týchto detí do predškolského vzdelávania hovoril aj zástupca riaditeľa inej základnej školy: Jedna elokovaná trieda je v blízkosti [..] sídla, kde býva tá marginalizovaná skupina obyvateľstva. To znamená tie deti potom, aj na zápise to vidno, že potom majú inú úroveň....
O význame oddialenia nástupu detí do prvého ročníka sa dá minimálne polemizovať. Väčšia časť detí, u ktorých je už pri zápise do 1. ročníka pravdepodobné, že nedosiahnu k septembru školskú spôsobilosť, dostane zrejme odklad začiatku povinnej školskej dochádzky. V roku 2018 s týmto návrhom odchádzalo zo zápisu 64 % takýchto detí. Zvyšná časť má návrh na zaradenie do nultého ročníka. Obidvom skupinám detí sa vstup do 1. ročníka oddiali o jeden rok, počas ktorého by mali dozrieť a zlepšiť sa v jednotlivých ukazovateľoch školskej pripravenosti. Podľa viacerých respondentov To dá rozum však oddialenie nástupu do školy nemá očakávaný efekt vo všetkých prípadoch. Deti, ktoré napriek odporúčaniam nechodili do materskej školy, prichádzajú na druhý zápis s podobnými problémami. Zástupkyňa riaditeľky základnej školy konštatuje: Pokiaľ ho neumiestnite do škôlky, tak to sa nič nezmení. To za rok budeme riešiť ten istý problém. Vo výpovedi riaditeľa inej školy je obsiahnutá nespokojnosť s tým, že niektorí rodičia odporúčania zapísať dieťa do materskej školy ignorujú: Zase to závisí od toho, aká to je rodina. Ako prijmú naše odporúčania. Pretože my im odporúčame zaškolenie dieťaťa. Nie je to zatiaľ povinná vec. Čiže nemôžeme to nariadiť. Takisto zo správy z psychologického vyšetrenia vyplýva, že odporúčajú zaškolenie, ale rodič jednoducho, keď to dieťa nedá [...]. Tým pádom my si vlastne len odložíme tú našu prácu o jeden rok, aby to dieťa fyzicky dospelo. No a potom to už zase ide s pani učiteľkou a už nastupuje psychologická poradňa, vyšetrenia. No a v druhom, treťom ročníku už podľa toho, ako to dieťa zvláda, či sa adaptuje, neadaptuje, už ide integrácia – začlenenie.
O tom, že čas, ktorý dieťa získa odkladom povinnej školskej dochádzky, by mal byť využitý na cieľavedomú predškolskú prípravu, je presvedčená väčšina učiteliek a učiteľov. V dotazníkovom prieskume To dá rozum 69 % z opýtaných úplne súhlasilo alebo skôr súhlasilo s tvrdením, že odklad povinnej školskej dochádzky by mal byť možný len v prípade, ak počas neho dieťa navštevuje MŠ/nultý/prípravný ročník (graf G_4.2.1.1.2).
Graf G_4.2.1.1.2: Názory učiteliek a učiteľov MŠ na odklad povinnej školskej dochádzky
Súhlasné stanovisko prevažovalo vo vzorke učiteliek materských škôl, špeciálnych materských škôl a rovnako u učiteliek tak bežných, ako aj špeciálnych základných škôl (graf G_4.2.1.1.3). Štatisticky významný rozdiel sa preukázal medzi názormi učiteľov špeciálnych ZŠ a učiteliek MŠ, kde v prípade špeciálnych škôl bolo významne viac respondentov, ktorí s tvrdením úplne súhlasili.
Graf: G_4.2.1.1.3 Názory učiteľov a učiteliek na podmienenie odkladu povinnej školskej dochádzky návštevou MŠ, nultého alebo prípravného ročníka
Z analýzy dát, ktoré sa zbierajú pri zápise detí do 1. ročníka, vyplýva, že 36 % detí, ktoré pravdepodobne nedosiahnu školskú spôsobilosť, bude zaradených do nultých ročníkov. Ostatné dostávajú návrh na odklad plnenia povinnej školskej dochádzky (ďalej odklad PŠD) a v ideálnom prípade by sa mali vrátiť do materskej školy. Podľa zákona majú pri prijímaní dokonca prednosť. Podľa odhadu To dá rozum sa však v školskom roku 2018/2019 nachádzalo v materských školách len 77 % detí s odkladom PŠD. Najväčší podiel bol v Banskobystrickom kraji (86 %) a najnižší v Žilinskom (67 %).6 Aj keď sa zoberie do úvahy predpoklad, že časť týchto detí nakoniec do 1. ročníka predsa len nastúpila, možno predpokladať, že existuje skupina detí s odkladom povinnej školskej dochádzky, ktorá tento čas trávila doma, resp. v zariadení mimo siete materských škôl.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
