V prípade, že dieťa, ktoré dovŕši k septembru šiesty rok veku a nedosiahne školskú spôsobilosť, volí riaditeľ školy medzi dvomi možnosťami. Alebo rozhodne o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok, alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy.1 Robí tak na základe žiadosti zákonného zástupcu, ktorej súčasťou je odporučenie pediatra a tiež odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Nulté ročníky sú podľa zákona určené pre deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia (ďalej SZP), u ktorých neexistuje predpoklad, že by mohli zvládnuť vzdelávací program prvého ročníka základnej školy.2
Zber dát zo zápisu do 1. ročníka v roku 2018 prezradil, že kým v západnej časti krajiny dostávajú deti odklad plnenia povinnej školskej dochádzky, na východe sú vo väčšej miere zaradené do nultých ročníkov. V Košickom a Prešovskom kraji odišlo s takýmto návrhom zo zápisu približne 70 % detí, ktoré nedosiahli školskú spôsobilosť. V Banskobystrickom kraji dostalo takéto odporúčanie 28 % detí. Na porovnanie, v Trenčianskom kraji skončili v nultom ročníku len 3 % detí, ktoré nespĺňali v čase zápisu požadované kritériá pre vstup do 1. ročníka (graf G_4.2.1.2.1).
Graf G_4.2.1.2.1: Pomer deti s návrhom na odklad PŠD a s návrhom na zaradenie do nultého ročníka k počtu detí s nedosiahnutou školskou spôsobilosťou pri zápise do 1. ročníka v roku 2018
3
O tom, že triedy nultých ročníkov sa napĺňajú najmä na východnom Slovensku, hovoria aj štatistiky CVTI SR (graf G_4.2.1.2.2). V školskom roku 2017/18 začínalo v Prešovskom kraji školskú dochádzku v nultom ročníku 15 % všetkých detí, ktoré nastúpili do bežnej základnej školy. V Košickom kraji 18 %. Priemer Slovenska sa pohyboval okolo 6 %.4 Vo vzťahu k celkovej populácii 6-ročných detí v danom regióne môžeme konštatovať znepokojujúci stav. V Košickom kraji bolo v roku 2018 v nultých ročníkoch takmer 17 % všetkých šesťročných detí a v Prešovskom kraji takmer 15 % .5
Graf: G_4.2.1.2.2: Počet žiakov a žiačok v nultých ročníkoch v jednotlivých krajoch SR v roku 2018
6
Počet tried nultých ročníkov, ako i detí v nich sa neustále zvyšuje. Kým v roku 2002 bolo v základných školách len 76 tried, v roku 2018 ich bolo už 277 (graf G_4.2.1.2.3). Počet žiakov v nich sa v sledovanom období zvýšil z 970 na 3 515.7
Graf G_4.2.1.2.3: Počet tried v nultých ročníkoch v základných školách v rokoch 2002 – 2018
8
V roku 2011 sa ich počet relatívne zastabilizoval a až do dnešných dní osciluje okolo 3 500 detí (graf G_4.2.1.2.4). V nasledujúcom období môžeme očakávať, že sa počty detí v nultých ročníkoch znížia. Pokles však nemusí znamenať odklon od tejto rokmi rozvíjanej stratégie zlepšovania školskej pripravenosti detí. Súvisieť bude zrejme s celkovým poklesom populácie 6-ročných detí, ktorý nás podľa demografických prognóz čaká, ako aj s plánovaným útlmom nultých po zavedení povinného predškolského vzdelávania pre deti od 5 rokov.
Graf G_4.2.1.2.4: Počet detí v nultých ročníkoch samosprávou zriadených, súkromných a cirkevných základných škôl v rokoch 2010 – 2018
9
Otváranie nových tried sa javí ako prirodzená reakcia na zvyšujúci sa dopyt. Podľa výpovedí vedúcich zamestnancov základných škôl, ktorí sa zúčastnili na kvalitatívnom zbere dát To dá rozum, niektorí rodičia prichádzajú už na zápis s požiadavkou, aby ich dieťa nastúpilo do nultého ročníka. Potvrdzujú to aj slová zástupkyne riaditeľa základnej školy zo stredného Slovenska: Zase napríklad rovno z materskej školy prídu s tým už rodičia aj na zápis, že donesú potvrdenie z CPP [Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie], že by boli radi, keby išlo do nultého, lebo má problémy.“ Z jej výpovede možno usudzovať, že niekde je dokonca záujem vyšší, ako sú kapacity základnej školy: Sú roky, keď je tá situácia omnoho horšia. Keď máme veľa problémových detí. No a vtedy máme ten nultý ročník po strop, tých šestnásť, nabitý. A to ešte stále tí rodičia proste telefonujú aj z iných škôl, že by potrebovali, no len nedá sa. K zriaďovaniu nultých ročníkov sú pritom riaditelia motivovaní nielen záujmom rodičov. Motivuje ich aj systém financovania. Na žiaka nultého ročníka základná škola dostane dvojnásobne viac peňazí než na žiakov v ostatných ročníkoch.10 Zriadenie takejto triedy sa teda pre školu finančne oplatí. Prevažná väčšina riaditeľov škôl nulté ročníky víta.11 Keďže tak oni, ako aj učitelia vidia, ako v nich deti v priebehu roka napredujú, obhajujú ich. Cítia, že investované úsilie sa premieňa na hmatateľné výsledky. Nulté ročníky preto vnímajú ako veľký prínos.12 Prečo však nemožno zdieľať toto nadšenie?
V nultých ročníkoch možno nájsť najmä rómske deti. Sú v nich zastúpené v oveľa väčšej miere ako väčšinová populácia. V školskom roku 2017/18 tvorili žiaci a žiačky z marginalizovaných rómskych komunít 72 % všetkých žiakov nultého ročníka.13 Tieto údaje jasne ukazujú, že nulté ročníky sa stali hlavným nástrojom verejnej politiky práve pre vzdelávanie rómskych detí z najchudobnejších a segregovaných lokalít14, a to napriek tomu, že dodnes nebol zrealizovaný dlhodobý pedagogický výskum, ktorý by potvrdil ich pozitívny vplyv na neskoršiu vzdelávaciu dráhu a následné uplatnenie sa v živote.
Nulté ročníky sú na mnohých školách výhradne záležitosťou chudobných rómskych detí, ktoré sa vďaka nim stávajú členmi etnicky homogénnych rómskych tried. V podobnom zložení pokračujú aj do vyšších ročníkov. Žiaci, ktorí v roku 2016/17 absolvovali nultý ročník, boli v ďalšom roku v triedach, v ktorých 63 % ich spolužiakov tiež absolvovalo nultý ročník.15 Tento údaj naznačuje, že následné prerozdelenie žiakov do ostatných prvých tried v čase, keď už dosiahli požadovanú školskú pripravenosť, nie je bežnou praxou. Vďaka týmto praktikám sa však prehlbuje nežiaduca segregácia vo vzdelávaní.
Práca učiteľov a učiteliek v nultých ročníkoch nepochybne prináša ovocie v podobe zlepšenia jednotlivých oblastí školskej pripravenosti. O ich účinku na ďalšie vzdelávacie výsledky detí sa však nedá usudzovať. Akékoľvek údaje, ktoré by podporili hypotézu o dlhodobom pozitívnom či negatívnom efekte chýbajú. Dostupné dáta skôr naznačujú, že veľa absolventov nultých ročníkov sa aj tak nevyhne neskoršiemu školskému neúspechu. Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie, prvé 3 ročníky základnej školy úspešne ukončila v roku 2017/2018 ani nie polovica detí, ktoré v školskom roku 2013/14 navštevovali triedy nultých ročníkov. Zvyšná polovica sa nevyhla opakovaniu.16 Niektorí nezvládli už požiadavky 1. ročníka, iní si museli zopakovať druhý či tretí ročník. Za absurdné možno považovať opakovanie samotného nultého ročníka. Podiel tých, ktorí ho opakujú, dokonca stúpa. V školskom roku 2009/10 išlo o 0,73 % žiakov, v školskom roku 2017/18 už o 2,3 %.17 Nultý ročník sa započítava do povinnej školskej dochádzky, a tak sa v praxi stáva, že žiak začne plniť tretí rok školskej dochádzky v 1. ročníku ako 8-ročný, a ak na prvom a druhom stupni ešte raz opakuje ročník, končí PŠD ako 16-ročný v ôsmom ročníku základnej školy.18 Hoci predčasné ukončenie povinnej školskej dochádzky bez dosiahnutia základného vzdelania nemožno jednoznačne pripísať existencii nultých ročníkov, faktom je, že deti odchádzajúce z ôsmeho či nižšieho ročníka ZŠ nemajú veľkú šancu študovať na strednej škole a získať kvalifikovanú prácu. Ich jedinou možnosťou sú dvojročné učebné odbory, ktoré ponúkajú vzdelanie s veľmi nízkym uplatnením na trhu práce.19 Takmer automatické zaraďovanie rómskych detí z vylúčených lokalít do nultých ročníkov v niektorých školách má teda nepriamy negatívny vplyv na mieru nezamestnanosti a kvalitu života ľudí, ktorých prístup na trh práce je v dôsledku nízkej kvalifikácie mimoriadne sťažený.20
Nulté ročníky sú drahou a z dlhodobého hľadiska neúčinnou náplasťou na chýbajúce predškolské vzdelávanie. Zriaďujú sa v krajoch, kde je najslabšia účasť detí na predškolskom vzdelávaní a znížená dostupnosť materských škôl. Niektorí učitelia si však myslia, že pripravia deti na školu lepšie ako materská škola. V rozhovore v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum svoju skúsenosť s nultým ročníkom hodnotila zástupkyňa riaditeľa školy takto: Výborná. To musím povedať. Máme ho veľmi dlho ten nultý ročník. Máme tam veľmi dobrú učiteľku, ktorá to teda vie a je veľký rozdiel, keď sa potom rozprávame s učiteľkami v prvej triede medzi deťmi, ktoré idú z materskej školy a ktoré prichádzajú z nultého ročníka. Že tam vidno, že tie deti sú úplne niekde inde […]. Že ony vlastne v tom nulťáku sa pripravia na také veci, ktoré tí prváčikovia z tej škôlky ešte len musia vlastne dotiahnuť. Takže je to výborná vec.“ S názorom tejto respondentky sa však nezhodujú odborníci. Nultý ročník nemôže nahradiť materskú školu. Intervencia totiž prichádza príliš neskoro, vo veku šiestich rokov. K najrýchlejšiemu vývoju a tvárnosti mozgu pritom dochádza v prvých troch rokoch života človeka.21 Keď dieťa dovŕši 4 až 5 rokov života, polovica funkcií mozgu je už vyvinutých.22 Aj jazykové a predgramotné schopnosti 5-ročného dieťaťa predurčuje prvých tisíc dní života dieťaťa.23 Preto široko dostupné predškolské vzdelávanie môže priniesť lepšie výsledky. Je preukázané, že deti, ktoré absolvovali materskú školu aspoň jeden rok, navštevujú nultý ročník v oveľa menšej miere ako deti, ktoré ju nenavštevovali a vo väčšej miere nastupujú priamo do prvého ročníka základnej školy.24 V prípade, že by sa deti zo SZP a ich rodiny systematicky zapájali do zmysluplných programov ranej starostlivosti o deti do 3 rokov a plynule pokračovali v programoch predškolského vzdelávania, je pravdepodobné, že ich vstup do prvého ročníka by bol bezproblémový a nultý ročník by stratil svoje opodstatnenie. V súčasnom nastavení systému však deti ohrozené chudobou majú veľmi obmedzené možnosti zapojiť sa do programov ranej starostlivosti a na ceste za predškolským vzdelávaním musia zdolávať nemalé prekážky.
Vzdelávanie žiaka v nultom ročníku je zhruba o štvrtinu drahšie ako vzdelávanie v materskej škole.25 Ročné výdavky na žiaka v nultom ročníku sú približne o 25 % (800 eur) vyššie ako výdavky na dieťa v materskej škole.26 Paradoxom pritom je, že nulté ročníky sa v roku 2002 legislatívne zaviedli v dôsledku rezignácie na cieľ nákladného zvyšovania dostupnosti predškolského vzdelávania. Myšlienka nultých ročníkov sa zrodila v 90. rokoch 20. storočia, kedy prebiehalo aj ich pilotné overovanie. Prvé výsledky naznačovali, že Slovensko našlo cestu, ako pomôcť deťom zo SZP postaviť sa na rovnakú štartovaciu čiaru so svojimi rovesníkmi. Akokoľvek pozitívne vyznieva tento zámer, pravdou je, že nulté ročníky vznikli ako dôsledok šetrenia finančných prostriedkov. Pôvodný zámer rozširovať sieť materských škôl a zlepšiť prístup týchto detí k predškolskému vzdelávaniu narazil na vysoké investičné náklady. Slovensko sa nachádzalo v zložitej ekonomickej situácii. Pripravovalo sa na prechod na euro a prijalo niekoľko úsporných opatrení. V snahe šetriť prostriedky sa odklonilo od pôvodného zámeru zlepšiť prístup najviac znevýhodnených detí k predškolskému vzdelávaniu.27 V súčasnosti sa téma zvýšenia účasti detí na predškolskom vzdelávaním znovu otvorila. Autori novely školského zákona vidia riešenie zlepšenia školskej pripravenosti detí zo SZP v zavedení povinného predškolského vzdelávania pre všetky 5-ročné deti.28 Táto novela však nijak nereflektuje potrebu čo najskoršej intervencie. Nepripravenosť podmienok pre takú zásadnú zmenu môže navyše vyústiť do podobných problémov, aké sa dnes opisujú pri nultých ročníkoch. Nie sú totiž žiadne záruky, že materské školy dokážu reagovať efektívnejšie ako nulté ročníky na špecifické vzdelávacie potreby týchto detí. Podľa zistení To dá rozum je pripravenosť materských škôl na vzdelávanie detí z vylúčených rómskych lokalít sporná.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
