Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku je nižší, ako je priemer krajín EÚ a OECD. Zreteľný je však stúpajúci trend. Mnohí mladí ľudia si uvedomujú význam vysokoškolského vzdelania pre ich budúce uplatnenie sa na trhu práce, ako aj pre ich osobný rast. Hoci sa podiel vlastníkov vysokoškolských diplomov zvyšuje, počet študentov na vysokých školách (ďalej VŠ) sa znižuje. Jedným z dôvodov je aj odliv veľkej časti žiackej populácie na vysoké školy v zahraničí, ktorý je väčší ako príchod zahraničných študentov na naše VŠ. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum ukázali, že takmer polovica opýtaných stredoškolákov plánuje po skončení strednej školy študovať za hranicami. Odpovede vysokoškolákov, ktorí už študujú v zahraničí, zas naznačujú, že ich motivácia odísť zo Slovenska bola silná. Uvádzanými dôvodmi ich odchodu je lepšie renomé zahraničných VŠ či vyššia uplatniteľnosť na trhu práce so vzdelaním zo zahraničia. Ako problém sa tiež ukazuje, že naši študenti plánujú zostať po skončení VŠ v zahraničí.
Odchod študentov do zahraničia v kombinácii s demografickým poklesom vyúsťuje do znižovania kritérií pri prijímaní uchádzačov. Počty plánovaných miest na VŠ sú totiž vyššie, ako je počet maturantov, a keďže pri financovaní vysokých škôl zohráva nezanedbateľnú rolu aj počet študentov, každá fakulta sa snaží svoj plán prijatia naplniť aj za cenu zrušenia prijímacích skúšok. Kvalitatívne dáta To dá rozum naznačujú, že kritériá prijímania sú na mnohých vysokých školách také nízke, že ich splní takmer každý uchádzač. Výberových škôl je čoraz menej. Z výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum sa dá usudzovať, že zrušenie prijímacích skúšok na Slovensku vnímajú študenti, ktorí odišli študovať za hranice, skôr negatívne. Slabý, resp. žiadny výber študentov nemá vplyv len na renomé našich vysokých škôl. Mení sa aj kvalita ich práce. Podľa vysokoškolských učiteľov je jedným z najsilnejších faktorov, ktorý negatívne ovplyvňuje kvalitu ich výučby, slabá úroveň študentov. Výsledky analýzy rozhovorov ukazujú, že istá časť z nich vidí príčinu v nízkej úrovni a neadekvátnosti obsahu stredoškolského vzdelávania. Systematická komunikácia a spolupráca medzi strednými a vysokými školami však chýba a chýba tak aj dialóg o vzájomných očakávaniach. Vnímanie študentov ako slabo pripravených na zvládanie nárokov VŠ štúdia súvisí aj s povahou študijných programov, ktoré VŠ ponúkajú. Vysoké školstvo totiž nezareagovalo na trend zvyšovania potreby VŠ vzdelaných ľudí a nedokázalo sa prispôsobiť rozmanitejšej skupine študentov. Na rozdiel od vysokých škôl v zahraničí, tie na Slovensku naďalej ponúkajú prevažne akademicky orientované študijné programy a prijímajú absolventov stredných škôl s očakávaním príchodu úzkej elity akademicky orientovaných uchádzačov.
Slabé nároky na vstupe do vzdelávania môžu prispievať aj k zvyšovaniu prípadov predčasne ukončeného vzdelávania. Účastníci rozhovorov v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum zmieňovali, že keďže študenti neprešli prijímacími skúškami, k ich selekcii dochádza až počas štúdia. Podľa posledných dostupných dát ukončuje v krajinách OECD a EÚ vysokoškolské štúdium bez získania diplomu približne tretina študentov. Na Slovensku o niečo menej. Naša krajina je však výnimočná tým, že väčšina študentov sa už na vysokú školu nevracia a vzdelanie si nikdy nedokončí. Predčasné ukončenie vysokoškolského vzdelávania môže byť dôsledkom zlého výberu školy, a teda aj obrazom slabého kariérového poradenstva na stredných školách. Môže však tiež zrkadliť slabú podporu na VŠ v procese adaptácie novoprijatých študentov. Porovnanie názorov študentov, ktorí študujú na Slovensku, s tými, ktorí odišli na vysoké školy v zahraničí, naznačujú, že naše školy majú tie v zahraničí v čom dobiehať. Výsledky analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum naznačujú, že niektoré vysoké školy si tento problém začínajú uvedomovať a hľadajú cesty, ako neprísť o veľké počty študentov.
Hoci oká „presievacieho sita“ pri výbere uchádzačov na vysoké školy sú veľké, niektoré skupiny obyvateľstva sa k vysokoškolskému diplomu dostávajú ťažšie. Ide o ľudí so zdravotným či sociálnym znevýhodnením, ktorí musia na ceste za VŠ vzdelaním prekonávať mnoho bariér.
Podľa výpočtov To dá rozum len malá časť žiakov so zdravotným znevýhodnením pokračuje v štúdiu na VŠ. V roku 2018 ich bolo v maturitných odboroch stredných škôl 7-tisíc. V programoch 1. a 2. stupňa VŠ len okolo tisíc. To indikuje existenciu bariér v akademickom prostredí. Otázka tvorby univerzálne prístupného prostredia je však v súčasnosti živá, a to aj vďaka zákonu o VŠ, ktorý zaväzuje vysoké školy k poskytovaniu podpory pre študentov a uchádzačov so špecifickými potrebami (ďalej ŠP). Podľa registra však netvoria ani percento vysokoškolskej populácie. Dôvody ich nízkeho zastúpenia sú rozmanité a súvisia aj so selektívnou povahou nášho vzdelávacieho systému či málo pružným sociálnym systémom. Na základe sekundárnych dát, ako aj dát To dá rozum však možno formulovať závery, že prekážky sú aj na strane vysokých škôl, ktoré stoja pred viacerými výzvami. Vo väčšine priestorov na fakultách či internátoch sa napríklad človek s obmedzenou mobilitou nemôže nezávisle pohybovať a je tak odkázaný na pomoc druhých. Veľkou výzvou je aj odstránenie informačných bariér a zlepšenie celkovej informačno-komunikačnej prístupnosti akademického prostredia. Mladí ľudia so zmyslovým postihnutím či telesným postihnutím horných končatín majú reálny problém získať informácie z webových sídiel, problematické je aj používanie akademických informačných systémov.
Pozitívnym zistením je, že na Slovensku fungujú dve špeciálne pedagogické pracoviská na podporu štúdia študentov so ŠP, ktoré majú v zmysle zákona úlohu metodických, znalostných a koordinačných centier pre všetky VŠ na Slovensku. Zvyšuje sa aj počet poradenských a podporných centier na ostatných VŠ, na ktoré sa môžu obrátiť aj študenti so ŠP. V súčasnosti sú zriadené na polovici verejných VŠ. Od práce centier či koordinátorov pre študentov so ŠP často závisí aj kvalita práce učiteľov VŠ. Ako ukazujú zistenia To dá rozum, študenti so ŠP majú rôzne skúsenosti s osobnostnou i odbornou kvalitou pedagógov. Slabé vedomosti o potrebách jednotlivých skupín ľudí so zdravotným postihnutím sa pretavujú do ich slabej podpory počas výučby. Nie všetci učitelia sa však môžu oprieť o rady koordinátora, iných odborníkov či interné metodické usmernenie.
Výzvy v oblasti podpory študentov so špecifickými potrebami nemôžu vysoké školy zvládnuť bez systémovej podpory. V súčasnosti vysoké školy dostávajú približne polovicu požadovanej dotácie na zabezpečenie podporných služieb. Tvorba univerzálneho akademického prostredia zostáva zatiaľ víziou aj kvôli nedoriešenému financovaniu špeciálnych pedagogických pracovísk či koordinátorov pre študentov so špecifickými potrebami. Tým dlhé roky chýbalo nielen finančné ohodnotenie, ale aj podrobnejší výklad zákona, ktorý by zabezpečil študentom adresnejšiu podporu. Záväzné usmernenie chýba najmä v situácii, keď prácu koordinátorov vykonávajú aj ľudia s rôznym odborným profilom a na niektorých VŠ nefunguje efektívne ani spolupráca s externými poradenskými zariadeniami, ktoré by zabezpečili odborné posúdenie potrieb študentov so ŠP.
Napriek tomu, že podiel vysokoškolsky vzdelaných medzi ľuďmi žijúcimi v podmienkach chudoby a sociálneho vylúčenia je kriticky nízky, podpora študentov pochádzajúcich z tohto prostredia je zúžená na poskytovanie sociálnych štipendií, ktoré môžu pomôcť čiastočne odbúrať finančné bariéry. Skúsenosti zo zahraničia, ako aj pilotný program Aj ty máš šancu!, realizovaný na Slovensku, však ukazujú, že títo študenti potrebujú aj iné formy podpory. Výsledky analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum však indikujú, že táto téma na vysokých školách zatiaľ príliš nerezonuje
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v týchto častiach:
Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí stúpa, študentov na slovenských vysokých školách je však čoraz menej
Veľa vysokoškolákov odchádza do zahraničia za lepším vzdelaním, vrátiť sa chce len malá časť
Väčšina vysokých škôl si študentov nevyberá
Študenti idú na vysokú školu zo záujmu aj pre potrebu zamestnať sa
Nepripravenosť absolventov stredných škôl na vysokoškolské štúdium je relatívna
Otázke predčasného ukončenia vysokoškolského štúdia sa nevenuje dostatočná pozornosť
Cesta znevýhodnených skupín za vysokoškolským vzdelaním nie je ľahká
Autor:
Katarína Vančíková
