Študenti so znevýhodnením na vysokých školách
Cesta znevýhodnených skupín za vysokoškolským vzdelaním nie je ľahká
Na rozdiel od ostatných stupňov vzdelávacej sústavy, špeciálna podpora na úrovni vysokých škôl (ďalej VŠ) sa vzťahuje len na niektoré skupiny ľudí so zdravotným postihnutím, ochorením a poruchami učenia. Podľa registra študentov so špecifickými potrebami (ďalej ŠP) netvoria ani percento vysokoškolskej populácie. Na základe analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum možno identifikovať viaceré dôvody, prečo sa mnohí uspokoja len s maturitou. Rozhodujúcu rolu zohráva spoločenská klíma a postoje majority. Ukazuje sa, že zdravotne znevýhodnení jednotlivci sú stále konfrontovaní s názormi, že vysoká škola nie je pre nich vhodná, potrebná či zvládnuteľná. Priaznivé nie sú ani podmienky cestovania na Slovensku, a tak od VŠ štúdia môže odradiť aj vzdialenosť školy a potreba dochádzania. V rozhovoroch zaznievala aj kritika systému sociálneho zabezpečenia, ktorý nie je dosť pružný a nereaguje na potreby ľudí, ktorí sú odkázaní na osobnú asistenciu. Podľa niektorých účastníkov rozhovorov je malé zastúpenie ľudí so zdravotným znevýhodnením na VŠ aj priamym dôsledkom selektívneho vzdelávacieho systému, ktorý odkláňa mnohých žiakov do špeciálnych škôl. Rezonovali aj názory, že žiaci so zdravotným znevýhodnením nie sú na stredných školách profesijne usmerňovaní a dostatočne pripravovaní na štúdium na VŠ. Tí absolventi stredných škôl, ktorí si napriek všetkému dajú prihlášku na VŠ, potrebujú, aby bolo akademické prostredie podporné. Rozhodnutie pokračovať v štúdiu je totiž späté so stratou istôt, ktoré najmä ľuďom s ťažším zdravotným postihnutím poskytuje známe prostredie domova a blízkych. Zdravotne znevýhodnení uchádzači o VŠ štúdium si nezriedka volia školu práve podľa toho, v akej miere je pripravená reagovať na ich potreby. Neraz si teda volia aj odbor, ktorý nie je v úplnom súlade s ich záujmami. Vysoké školy preto stoja pred výzvou vytvárať univerzálne prístupné prostredie, ktoré zlepší príležitosti slobodného výberu študijného programu pre každého bez výnimky; prostredie, v ktorom budú všetci schopní autonómne fungovať. Na túto výzvu mohli vysoké školy začať intenzívnejšie reagovať až v roku 2015, keď začali dostávať významnejšie dotácie na študentov so ŠP. K nastaveniu modelu financovania však došlo bez dôslednejšej analýzy potrieb jednotlivých skupín študentov so zdravotným znevýhodnením. Jasné nie sú ani pravidlá čerpania verejných prostriedkov a ani ich využitie. Tvorba univerzálneho akademického prostredia zostáva zatiaľ víziou aj kvôli nedoriešenému financovaniu špeciálnych pedagogických pracovísk či koordinátorov pre študentov so špecifickými potrebami. Tým dlhé roky chýbalo nielen finančné ohodnotenie, ale aj podrobnejší výklad zákona, ktorý by zabezpečil študentom adresnejšiu podporu. Záväzné usmernenie chýba najmä v situácii, keď prácu koordinátorov vykonávajú aj ľudia s rôznym odborným profilom a na niektorých VŠ nefunguje efektívne ani spolupráca s externými poradenskými zariadeniami, ktoré by zabezpečili odborné posúdenie potrieb študentov so ŠP. Pozitívnym zistením je, že na Slovensku fungujú dve špeciálne pedagogické pracoviská na podporu štúdia študentov so ŠP, ktoré majú v zmysle zákona úlohu metodických, znalostných a koordinačných centier, pre všetky VŠ na Slovensku. Zvyšuje sa aj počet poradenských a podporných centier na ostatných VŠ, na ktoré sa môžu obrátiť aj študenti so ŠP. V súčasnosti sú zriadené na polovici verejných VŠ. Od práce centier či koordinátorov pre študentov so ŠP často závisí aj kvalita práce učiteľov VŠ. Ako ukazujú zistenia To dá rozum, študenti so ŠP majú rôzne skúsenosti s osobnostnou i odbornou kvalitou pedagógov. Slabé vedomosti o potrebách jednotlivých skupín ľudí so zdravotným postihnutím sa pretavujú do ich slabej podpory počas výučby. Nie všetci učitelia sa však môžu oprieť o rady koordinátora, iných odborníkov či interné metodické usmernenie. Na základe sekundárnych dát, ako i výsledkov kvalitatívneho prieskumu To dá rozum možno formulovať závery, že mnohé VŠ školy čaká ešte veľa práce v odstraňovaní fyzických bariér. Vo väčšine priestorov na fakultách či internátoch sa človek s obmedzenou mobilitou nemôže nezávisle pohybovať a je tak odkázaný na pomoc druhých. Veľkou výzvou je aj odstránenie informačných bariér a zlepšenie celkovej informačno-komunikačnej prístupnosti akademického prostredia. Mladí ľudia so zmyslovým postihnutím či telesným postihnutím horných končatín majú reálny problém získať informácie z webových sídiel, problematické je aj používanie akademických informačných systémov. Rozhovory realizované v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum tiež indikujú, že nevidiaci, resp. slabozrakí študenti majú problém aj s prístupom k študijnej literatúre či iným materiálom, od ktorých závisí ich študijný úspech. V oblasti podpory študentov so zdravotným postihnutím, ochorením či poruchami učenia sa napriek vyššie opísaným nedostatkom udialo viacero pozitívnych zmien. Otázke podpory študentov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia sa však pozornosť nevenuje. Zákonom stanovený systém podpory pre študentov so ŠP sa na nich nevzťahuje. Ľudia, ktorí prichádzajú na pôdu VŠ z prostredia chudoby, majú nárok len na sociálnu podporu, ktorá im môže pomôcť čiastočne odbúrať finančné bariéry. Skúsenosti zo zahraničia, ako aj pilotný program Aj ty máš šancu!, realizovaný na Slovensku, však ukazujú, že títo študenti potrebujú aj iné formy podpory. Výsledky analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum však indikujú, že táto téma na vysokých školách zatiaľ príliš nerezonuje. Možno i preto je ich účasť na VŠ vzdelávaní kriticky nízka.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v týchto častiach:
Počet študentov so špecifickými potrebami na VŠ
Študenti so špecifickými potrebami tvoria len necelé percento vysokoškolskej populácie
Čítať viac
Univerzálna (ne)prístupnosť vysokých škôl
Univerzálne prístupné prostredie vysokých škôl je zatiaľ nenaplnenou víziou
Čítať viac
Dostupnosť poradenských a podporných služieb na VŠ
Prístupnosť a dostupnosť poradenských a podporných služieb je obmedzená
Čítať viac
Informačno-komunikačná prístupnosť a dostupnosť študijných materiálov je vážnym nedostatkom vysokých škôl
Čítať viac
Prístupnosť fyzického prostredia na VŠ
V oblasti zlepšenia prístupnosti a dostupnosti fyzického prostredia je stále čo zlepšovať
Čítať viac
Podpora študentov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia
Študenti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia majú nárok len na sociálnu podporu
Čítať viac
Záver
Otázka garancie rovného prístupu ku kvalitnému vzdelaniu by mala rezonovať aj na tom najvyššom stupni vzdelávacej sústavy. Vzdelávanie má byť dostupnou verejnou službou pre všetkých, a teda aj pre ľudí so znevýhodnením. Nízke počty študentov so zdravotným či sociálnym znevýhodnením na vysokých školách sú do istej miery dôsledkom selektívnosti celého vzdelávacieho systému, ktorý odkláňa znevýhodnených žiakov do prúdu špeciálneho školstva už v začiatkoch ich vzdelávacej dráhy. Nízke zastúpenie týchto mladých ľudí v populácii vysokoškolákov však tiež indikuje, že cesta k vysokoškolskému diplomu je pre túto skupinu náročná a prekážky stojace v ceste nie sú odstraňované. Ich východisková pozícia je omnoho ťažšia ako v prípade ostatnej populácie. Otázka tvorby podporného vysokoškolského prostredia je otázkou rovnosti šancí. Vďaka podpore dokážu aj títo mladí ľudia dosiahnuť najvyššie vzdelanie podľa svojho záujmu a získať aj lepší prístup na vysokokvalifikované pozície na trhu práce. Čo je však ešte dôležitejšie, získajú pocit sebarealizácie a spokojnosti, ktorý plynie z osamostatnenia sa a možnosti žiť plnohodnotný život.
Autor:
Katarína Vančíková
