Výška dosiahnutého vzdelania má v súčasnosti vplyv na viaceré oblasti života človeka. Podľa zistení OECD sa vysokoškolsky vzdelaní ľudia omnoho viac ako ľudia s nižším vzdelaním zapájajú do volieb, participujú na občianskych aktivitách, no čo je najdôležitejšie, prežívajú väčšiu spokojnosť so svojím životom.1 Určite sa na tom podieľa aj fakt, že majú väčšiu šancu zamestnať sa. Hoci samotný diplom nie je automatickou zárukou uplatnenia sa na trhu prácu, predsa len zvyšuje šance na lepšie platenú prácu. A ako ukazuje graf G_4.5.7.6.1, na Slovensku na výške dosiahnutého vzdelania stále záleží. Spolu s Litvou a Českou republikou patrí naša krajina do trojice tých krajín, ktoré zaznamenávajú najvyšší percentuálny rozdiel medzi nezamestnanosťou ľudí s nízkym a vyšším vzdelaním (vyššie odborné a vysokoškolské vzdelanie).2
Graf G_4.5.7.6.1 Miera nezamestnanosti podľa výšky dosiahnutého vzdelania, 20 až 64 rokov, 2017 (%)
3
Hoci význam vysokoškolského vzdelania je nesporný, ľudia, ktorí žijú v podmienkach chudoby a sociálneho vylúčenia ho dosiahnu len zriedka. Časť z nich nepokračuje ani v štúdiu na strednej škole alebo toto štúdium neukončí. Tí, čo neskončia na úrovni základného vzdelania, navštevujú triedy praktických škôl a odborných učilíšť, ktoré sú určené pre žiakov s mentálnym postihnutím alebo sedia v laviciach stredných odborných škôl, najčastejšie však v 2- alebo 3- ročných odboroch. Na gymnáziách študujú zriedkavo4. Preto neprekvapí, že ich účasť vo vysokom školstve je ešte nižšia ako na stredných školách. Podľa zistení Útvaru hodnoty za peniaze bolo v akademickom roku 2017/18 na vysokých školách v SR zapísaných len 8 % mladých ľudí vo veku 19 – 23 rokov, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi (PHN). Ako vidieť v tabuľke T_4.5.7.6.1, tento podiel je 4-násobne nižší oproti ich podielu v celkovej populácii.5 Účasť mladých ľudí žijúcich v podmienkach sociálne vylúčených rómskych lokalít na vysokoškolskom vzdelávaní je podľa tohto zdroja úplne minimálna.
Tabuľka T_4.5.7.6.1: Podiel 19 až 23-ročných ľudí podľa PHN a MRK, ktorí sú zapísaní na VŠ v SR, š. r. 2017/18 (%)
6
Nízky podiel vysokoškolsky vzdelaných Rómov na ich celkovej populácii indikuje aj prieskum UNDP, podľa ktorého dosiahlo VŠ vzdelanie len 0,2 % z 1 808 Rómov vo veku 16 – 64 rokov, ktorí v danom období nenavštevovali už žiadnu školu. V prípade všeobecnej populácie z geografickej blízkosti dosiahlo tento stupeň vzdelania až 15,8 %.7 Podľa Atlasu rómskych komunít získalo vyššie ako stredné vzdelanie len 0,14 % všetkých Rómov žijúcich v dedinskom prostredí.8
Kým žiaci zo SZP majú v systéme predškolského, základného a stredného vzdelávania status žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami , vysokoškoláci pochádzajúci z takýchto podmienok nemajú v zmysle legislatívy možnosť čerpať výhody študenta so špecifickými potrebami (ďalej ŠP)10. Vysoká škola teda nemôže na nich dostať ani finančnú dotáciu. S touto cieľovou skupinou sa nepočíta ani vo vyhláške11, takže typ pomoci nie je nijak definovaný. Centrá podpory či koordinátori pre študentov so ŠP nie sú nijak systémom motivovaní k tomu, aby venovali otázke podpory týchto študentov zvýšenú pozornosť. Ilustrujú to aj slová účastníka rozhovorov To dá rozum, ktorý je v pozícii fakultného koordinátora pre študentov so ŠP: Sú nejakí na fakulte, ale nie veľa. A nejak špeciálne sa ani s nimi nepracuje... Takže nie, u nás toto nie je téma.
Potrebu špecifického prístupu k uchádzačom či študentom, ktorí pochádzajú z podmienok sociálneho vylúčenia, si neuvedomovali viacerí účastníci rozhovorov, ktoré sa realizovali v rámci kvalitatívneho prieskumu To dá rozum. Na otázku, či by sa aj na študentov zo SZP mal vzťahovať paragraf zákona, ktorý upravuje podmienky štúdia pre študentov so ŠP, reagovali viacerí respondenti s rozpakmi. Rezonoval názor, že ich situáciu rieši systém sociálnych štipendií, ktorý z ich pohľadu odbúra bariéry úspešného štúdia na VŠ. Spoluautorka novely zákona o VŠ, ktorou sa zlepšili podmienky pre štúdium študentov so ŠP, sa vyjadrila takto: Keď ide na vysokú školu, že potrebuje ešte nejakú špeciálnu podporu nefinančnú, to mi nikdy nenapadlo. Lebo keď niekto zmaturuje, tak mám za to, že má predpoklady alebo teda že môže ísť ďalej. Koordinátor pre podporu študentov so ŠP je zas presvedčený, že ak sa dostane mladým ľuďom z prostredia chudoby podpory na nižších stupňoch vzdelávania, VŠ by pre nich nemala predstavovať žiadny problém: Skôr si myslím, že toto je problém, ktorý by sa mal zachytiť skôr, či už na základných školách, alebo na stredných, pretože tí šikovní rómski študenti, keď skončia strednú školu, v princípe nemajú žiadny problém sa uchádzať o štúdium na vysokej škole. Aj iný koordinátor vyjadril presvedčenie, že takáto podpora sa VŠ až tak netýka, i keď jej potrebu si uvedomuje: My neriešime sociálne záležitosti. Toto nie je systém, ktorý je pre vysoké školy. Iste, dá sa nájsť podpora, ako podporiť aj takýchto študentov, či už sú to sociálne slabé rodiny, alebo teda inak znevýhodnené. Len to by bolo zlé, aby sme sa pustili my do toho v rámci toho systému [systému podpory študentov so ŠP]. Na to môžu byť nejaké podporné iniciatívy vlády alebo tých ministerstiev ako pomoc pre tých nadaných študentov.
Systém podpory mladých ľudí, ktorí prichádzajú na VŠ z prostredia chudoby či sociálneho vylúčenia, je zameraný výhradne na sociálnu pomoc. Vďaka nej si takíto študenti môžu vyriešiť otázky nákladov na cestovanie, stravovanie, bývanie či úhradu rôznych výdavkov, ktoré pri štúdiu na VŠ vznikajú. Podľa zákona o VŠ sa môžu uchádzať o sociálne štipendium12. Na tento účel vyčlenilo ministerstvo školstva za posledných päť rokov v priemere 16 miliónov eur (tabuľka T_4.5.7.6.2). Podľa respondenta kvalitatívneho prieskumu To dá rozum, koordinátora pre študentov so ŠP, túto možnosť študenti intenzívne využívajú: Sociálne štipendiá?! Strašne veľa. Či už sociálne štipendium vyplácané na pravidelnej báze z rôznych príčin, ale potom sú, samozrejme, tie jednorazové výpomoci, keď príde k nejakému náhlemu úmrtiu rodiča alebo vyhorí byt, alebo niečo podobné. Ako však ďalej dodal, podpora často postačuje len na pokrytie základných potrieb: Ony tie sociálne štipendiá nie sú nastavené nejak horibilne. Ale aspoň na pokrytie základných vecí to postačuje ako bývanie, strava, poprípade v nejakom intervale cestovanie domov a nákup nejakých základných pomôcok, ktoré potrebujú na školu. Niektorí by som povedal, že sú vyslovene závislí od toho. Bez toho by v podstate nemali žiadny iný príjem z rodiny. Mesačná výška sociálneho štipendia sa v akademickom roku 2017/18 pohybovala od 10 eur po 280 eur a odvíja sa od spoločne posudzovaných osôb a ich celkového príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Študenti, ktorí študujú dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia, naň nárok nemajú.13
Tabuľka T_4.5.7.6.2 Predpoklad štátnej dotácie na sociálne štipendiá za posledných 5 rokov
14
Rómski študenti, z ktorých časť pochádza z chudobných rodín, môžu získať sociálnu podporu prostredníctvom Rómskeho vzdelávacieho fondu (REF – Roma Education Fund). Ten má vo svojom portfóliu aj štipendijný program RMUSP15 zameraný na zlepšenie prístupu rómskej mládeže k vysokoškolskému vzdelávaniu a tým aj zlepšenie prístupu k prestížnym povolaniam. Študenti, ktorí splnia podmienky, napr. sú prijatí na VŠ, hlásia sa k rómskemu pôvodu, sú ochotní vystupovať na verejnosti ako Róm pod.), získajú podporu 800 eur na akademický rok, ktoré majú pokryť časť výdavkov na štúdium a bývanie. V prípade, že o to požiadajú, môžu uchádzači získať až 1 200 eur na pokrytie školného. Tejto podpory sa v roku 2018/19 dostalo 61 študentom zo Slovenska.
Odstránenie finančnej bariéry samo o sebe nezaručí zlepšenie prístupu ľudí žijúcich v podmienkach chudoby k získaniu vysokoškolského diplomu. O tom, že títo ľudia potrebujú aj iný typ podpory, svedčia skúsenosti iných krajín, ktoré zaviedli rôzne formy dočasných vyrovnávacích opatrení, zameraných na zvýšenie účasti tejto cieľovej skupiny na vysokoškolskom vzdelávaní.16 Spoločným menovateľom opatrení bolo porozumenie situácii mladých ľudí, ktorí nemajú možnosť oprieť sa o skúsenosti s VŠ štúdiom svojich príbuzných či známych. Mnohí ľudia zo sociálne vylúčených lokalít nie sú zo strany blízkeho okolia ani motivovaní k takémuto kroku. Tretina Rómov, ktorí opúšťajú školu po ukončení povinnej školskej dochádzky, je napríklad presvedčená, že ich vzdelanie je postačujúce. Mladým Rómom a Rómkam môže chýbať povzbudenie, ale i viera vo vlastné schopnosti, ktorú strácajú pod vplyvom nízkych očakávaní okolia (vrátané školy), a s tým súvisiaca odvaha čeliť stereotypným predstavám verejnosti o ich potenciáli dosiahnuť vyššie vzdelanie a vykonávať vysokokvalifikovanú prácu.
Na princípe dočasných vyrovnávacích opatrení bol vystavaný aj program Aj ty máš šancu!, ktorý realizovala organizácia Centrum pre výskum etnicity a kultúry.17 Aj táto aktivita ukázala, že odstránenie bariér, ktoré stoja rómskych študentom na ceste za diplomom, nespočíva len v ich finančnej podpore. Zlepšenie prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu si vyžaduje prácu so strednými školami, ktoré dokážu žiakov nasmerovať a motivovať, osvetu smerom k rómskym žiakom, ktorá ich presvedčí o tom, že vysoké školy sú otvorené aj pre nich, ale najmä podporu v procese prípravy na prijímacie konanie či samotného štúdia. Pilotný program ukázal, že aj táto skupina študentov potrebuje koordinátora, ktorý im pomôže zorientovať sa v novej situácii a uľahčí im aj prístup k existujúcim nástrojom podpory (možnosti doučovania, konzultačných hodín, štipendijné možnosti a pod.).18
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Elena Kriglerová Gallová
