Prevažná väčšina absolventov a absolventiek stredných škôl, ktorí sa rozhodnú pokračovať v štúdiu na vysokej škole, sa neuspokojí s ukončením prvého stupňa VŠ štúdia a po bakalárskom štúdiu zvyčajne pokračuje aj na druhom stupni štúdia. Podľa dát CVTI nastúpilo v akademickom roku 2018/2019 na štúdium na všetkých typoch VŠ na Slovensku dokopy 130 105 študentov na prvom a druhom stupni štúdia.1 Napriek tomu, že počet vysokoškolákov má na Slovensku za posledné roky výrazne klesajúcu tendenciu, dáta ukazujú, že takmer až 90 % absolventov bakalárskeho štúdia bezprostredne po jeho ukončení pokračuje v štúdiu na druhom stupni. Výročná správa ministerstva školstva o stave vysokého školstva za rok 2017 uvádza, že „z hľadiska zápisu na štúdium druhého stupňa predstavovali absolventi z roku 2017 z celkového počtu zapísaných 88,03 %“.2 Vysoký podiel absolventov bakalárov pokračujúcich hneď po ukončení štúdia na druhý stupeň možno označiť za dlhodobý trend.3
Nezáujem študentov ukončovať svoje VŠ štúdium získaním bakalárskeho titulu dokresľujú aj odpovede študentov v bakalárskom stupni štúdia v dotazníkovom prieskume To dá rozum. Iba 5,8 % z týchto respondentov v prieskume uviedlo, že po skončení bakalárskeho štúdia neplánuje pokračovať ďalej v magisterskom alebo inžinierskom študijnom programe a takmer 17 % ešte nebolo rozhodnutých. Jasno v tom však už mali takmer ôsmi z desiatich (77,5 %) respondentov, ktorí uviedli, že na druhý stupeň štúdia plánujú pokračovať. Respondenti z verejných VŠ (80,3 %) deklarovali svoj zámer pokračovať v štúdiu častejšie ako respondenti študujúci bakalársky stupeň na súkromných (64,8 %) alebo štátnych VŠ (63,2 %). Podobný rozdiel možno pozorovať aj v odpovediach študentov na dennom (80,3 %) a externom štúdiu (67,5 %). Podľa vyjadrení niektorých prodekanov pre štúdium, ktorí boli interviewovaní počas zberu kvalitatívnych dát To dá rozum, sa malá skupina študentov denného štúdia rozhodne dorobiť si druhý stupeň štúdia v externej forme, najmä v prípadoch, ak majú už počas bakalárskeho štúdia dobrú prácu, resp. potrebujú pracovať na plný úväzok. V dotazníku však to, že by plánovalo pokračovať v inej forme štúdia než študujú, uviedlo iba minimum (3,8 %) respondentov spomedzi študentov bakalárskych programov. Z dostupných dát sa teda jasne ukazuje, že ukončiť štúdium na VŠ bakalárom nie je pre študentov atraktívnou alternatívou. Malá časť respondentov (5,8 %), ktorá v dotazníkovom prieskume To dá rozum uviedla, že po ukončení bakalárskeho štúdia neplánuje pokračovať ďalej na druhom stupni štúdia, označovala najčastejšie tieto dôvody: vysoká škola ma po odbornej stránke ničím neobohacuje (33,1 %); už pracujem a vyššiu kvalifikáciu nepotrebujem (27,4 %); bakalársky titul považujem za dostatočný na nájdenie si práce (27 %).
V porovnaní s ostatnými krajinami OECD na Slovensku ukončuje svoje vysokoškolské vzdelanie na úrovni bakalárskeho stupňa iba minimum vysokoškolsky vzdelanej populácie. Zatiaľ čo priemerný podiel dospelých vo veku 25 – 64 rokov s bakalárskym titulom ako najvyšším dosiahnutým vzdelaním sa v krajinách OECD rovná 17 %, na Slovensku sú to iba 3 %, čo je zároveň aj najmenej z krajín V4 (pozri tabuľku T_4.6.1). V priemere ukončuje v krajinách OECD svoje vzdelávanie na VŠ väčší podiel vysokoškolákov bakalárskym titulom ako titulom zo štúdia druhého stupňa. Na Slovensku je tento trend obrátený, keď až 21 % dospelých dosiahlo VŠ vzdelanie druhého až tretieho stupňa. V porovnaní s ostatnými krajinami na Slovensku nefungujú ani krátke programy VŠ vzdelávania, ktoré sú kratšie ako bakalárske programy. V krajinách OECD dosiahlo vysokoškolské vzdelanie v takýchto krátkych VŠ programoch 7% a napríklad v susednom Rakúsku až 15 % dospelých (pozri tabuľku T_4.6.1.
Tabuľka T_4.6.1: Najvyššie dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie populácie 25-až 64-ročných (2017)
4
Jednou z hlavných príčin, prečo študenti a študentky pokračujú na druhý stupeň v takom masívnom podiele, je nízka selektivita vysokých škôl pri prechode medzi prvým a druhým stupňom štúdia. V roku 2018 bolo podľa výročnej správy ministerstva školstva z 21 222 občanov Slovenska uchádzajúcich sa o štúdium na druhom stupni VŠ prijatých takmer až 95 % z nich (20 147 uchádzačov). Na štúdium sa napokon zapísalo 93 % uchádzačov.5 Analýza kvalitatívnych dát naznačuje, že kritériá, na základe ktorých sú študenti prijímaní na druhý stupeň, sa rôznia podľa školy a odboru štúdia. Viacerí respondenti uvádzali, že nie sú veľmi náročné. Na niektorých školách je na prijatie postačujúce, ak uchádzač absolvoval bakalárske štúdium v identickom alebo príbuznom odbore. Slovami jedného z respondentov individuálnych rozhovorov To dá rozum: Na magisterské štúdium sa nerobí prijímacie konanie. Tam sa predpokladá, že keď niekto má bakalársku štátnu skúšku z odboru právo, tak má predpoklady na to, aby v tom magisterskom štúdiu pokračoval. V niektorých prípadoch prijímacie konanie musia absolvovať uchádzači, ktorí prichádzajú po bakalárovi z inej VŠ. Ako uviedol jeden z interviewovaných prodekanov, ide o mechanizmus, ktorý má zabezpečiť, že študenti prichádzajúci z inej inštitúcie majú dostatočné znalostné predpoklady na druhostupňové štúdium na ich škole: V prípade magisterského štúdia môžu naši absolventi pokračovať v súčasnosti bez problémov ďalej, ale zvažujeme aj tam nejaké sprísnenie. Uvidíme aj podľa našich kapacitných možností. Externí ľudia robia prijímačky z nosných predmetov bakalárskeho štúdia. Lebo pri našich vieme garantovať, že tie znalosti by mali mať. Pri externých študentoch toto nevieme zabezpečiť, preto je potrebné, aby absolvovali nejaké prijímacie konanie.
Metodika financovania vysokých škôl môže prispievať k tomu, že verejné VŠ sa usilujú získať čo najvyšší počet študentov na druhý stupeň štúdia. Na študentov druhého stupňa majú verejné VŠ6 dlhodobo vyšší koeficient ako na študentov prvého stupňa (pozri tabuľku T_4.6.2). Vysoké školy tak na prváka denného štúdia bakalárskeho stupňa dostanú o polovicu menej prostriedkov ako na prváka druhého stupňa štúdia rovnakého študijného odboru v dennej forme štúdia. Prostriedky na výučbu externých študentov školy získavajú vyberaním školného za poskytovanie tejto formy štúdia, preto sa koeficient na výpočet dotácie na vzdelávanie externých študentov rovná nule. Externisti však v roku 2018 tvorili iba 12 % všetkých študentov verejných VŠ na prvom a druhom stupni štúdia.7 Výraznú väčšinu prostriedkov z kapitoly rozpočtu určenej na poskytovanie vzdelávania a zabezpečenie prevádzky VŠ tak školy získavajú podľa počtu zapísaných denných študentov.
Tabuľka T_4.6.2: Koeficienty na výpočet prepočítaného počtu štúdia
8
Metodika financovania verejných VŠ, na ktorých študuje 85 % celkovej populácie vysokoškolákov na prvom a druhom stupni štúdia9, je v rozpore s deklarovanou podporou bakalárskeho štúdia ako plnohodnotného vysokoškolského štúdia zo strany štátu vo viacerých strategických dokumentoch.1011 Doterajší model financovania motivoval verejné VŠ prijať, resp. udržať si na druhom stupni štúdia čo najväčší počet študentov. Školy sa najmä popri výraznom poklese študentskej populácie na VŠ za posledných 10 rokov snažia udržať si podiel finančných prostriedkov viazaných na študenta a majú záujem o to, aby študenti pokračovali na druhom stupni štúdia. Podľa poslednej metodiky financovania na rok 2019 však boli verejné VŠ ministerstvom požiadané o prípravu návrhu strategických zmien, ktorých sa dotýka aj znižovanie počtu študentov na druhom stupni štúdia.12 Dopady tohto opatrenia neboli v čase vypracovávania analýzy To dá rozum známe. To, ako sa financovanie na študenta premieta do politiky danej fakulty, opísal v individuálnom rozhovore jeden z prodekanov nasledovne: Keď je kritériom financovania počet prijatých študentov, tak sa prijme čo najviac. Ak je kritériom hodnotenia počet absolventov, tak urobí a skončí čo najviac.
Ako naznačujú kvalitatívne dáta To dá rozum, ďalším z dôvodov, prečo prevažná väčšina absolventov bakalárskeho štúdia pokračuje na druhý stupeň VŠ štúdia, je, že prvý stupeň nie je nastavený ako ucelené vysokoškolské štúdium. Slovensko sa podpisom Bolonskej deklarácie v roku 1999 prihlásilo k jej princípom, ktoré deklarovali zavedenie dvoch cyklov VŠ vzdelávania – pre- a postgraduálneho. Pregraduálne vzdelávanie, u nás nazvané ako bakalárske štúdium, malo trvať minimálne tri roky a umožniť absolventovi buď vstup na trh práce, alebo malo byť podmienkou na pokračovanie v druhom cykle vzdelávania na magisterskom a/alebo doktorandskom stupni.13 V roku 2002 boli tieto princípy Bolonskej deklarácie zakotvené aj vo vtedy novom zákone o VŠ č. 131/2002, ktorý zaviedol podmienku absolvovať najprv bakalársky stupeň a až následne magisterský alebo inžiniersky stupeň štúdia.14 Samotné bakalárske štúdium naša právna úprava poznala už od roku 1997, keď bol novelou č. 324/1996 tento druh štúdia vnesený do zákona o VŠ č. 172/1990.15 Zákon z roku 2002 stanovil, že bakalárske štúdium by malo trvať tri až štyri roky a nadväzujúce magisterské štúdium jeden až tri roky. Podľa kvalitatívnych dát To dá rozum však pravdepodobne veľká časť VŠ zaviedla a dodnes ponúka trojročné bakalárske programy, ktoré vznikli formálnym rozdelením dovtedajšieho uceleného magisterského alebo inžinierskeho štúdia na prvý a druhý stupeň. Nevyužila sa tak možnosť mať štvorročné bakalárske štúdium, ktoré by mohlo byť odpoveďou na to, že za tri roky nie je možné stihnúť prebrať potrebné učivo a ešte aj napísať záverečnú prácu. Bakalárske štúdium sa tak javí skôr ako prvé roky magisterského/inžinierskeho štúdia a nie ako plnohodnotné VŠ vzdelanie. Takýto prístup k zavedeniu povinného bakalárskeho stupňa štúdia ilustruje aj vyjadrenie jedného z prodekanov: No u nás to bude drvivá väčšina, čo pokračuje na inžinierske štúdium. Prečo si myslím, že to tak je? Nezvládlo sa zavedenie bolonského systému, že päťročné štúdium sa len rozdelilo na tri plus dva. Nejaké zásadnejšie zmeny sa v rámci celého Slovenska neurobili. Tam by som videl asi taký väčší problém. Podobne to videl aj iný prodekan: Tu sa naozaj nedá povedať, že bakalárske štúdium niečím skončilo a magisterské začína niečím iným. Ten prechod tým, že u nás to bolo umelo rozdelené, bakalársky a magisterský stupeň, je plynulý a v podstate tie predmety na seba nadväzujú. Respondent vo svojom vyjadrení zároveň poukazuje na to, že predmety štúdia na prvom a druhom stupni na seba úzko nadväzujú, čo môže byť jednou z prekážok prechodu na inú školu po absolvovaní bakalárskeho štúdia (pozri nižšie). Keďže nedošlo k preštruktúrovaniu bakalárskeho študijného programu na ucelený stupeň VŠ štúdia, jeho absolventi logicky nie sú pripravovaní na vstup na trh práce, ale na pokračovanie v druhom stupni.
Z analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum ďalej vyplýva, že formálne rozdelenie štúdia na bakalársky a magisterský, resp. inžiniersky stupeň je čiastočne i dôsledkom nepochopenia bolonských princípov, prípadne nezáujmu vedenia a učiteľov na VŠ tieto princípy akceptovať a aplikovať pri organizácii štúdia. Respondenti z radov vedúcich pracovníkov fakúlt, ako aj vysokoškolákov, vnímali ukončovanie bakalárskeho štúdia a s ním spojené štátnice či obhajobu záverečnej práce ako zbytočnú záťaž. Pod vplyvom svojich vyučujúcich to takto vnímala aj účastníčka jedného zo skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi: Podľa mňa v takýchto štúdiách, ako je pedagogika napríklad, nemá bakalárske štúdium zmysel. Nemá zmysel zdržiavať sa bakalárskou prácou, nemá zmysel zdržiavať sa bakalárskymi štátnicami, keď sa to môže súvisle odučiť a skončí sa to magisterskými štátnicami. To dokonca aj veľa našich vyučujúcich sa vyjadrilo, aspoň mojich na mojom odbore, že pre nich je bakalár úplne zbytočný výmysel. Oni nechápu význam toho. Respondentka vo svojom vyjadrení poukázala na to, že jej vyučujúci, ktorí v systéme rozdeleného VŠ štúdia fungujú, nechápu jeho účel a potenciál kvalitne pripraveného absolventa bakalárskeho štúdia.
Ďalší z problémov spojených s prechodom študentov a študentiek z prvého na druhý stupeň VŠ štúdia je, že sa tak deje prevažne v rámci školy, na ktorej študenti absolvovali bakalársky stupeň. Až štyri pätiny (81,01 %) prihlášok na druhostupňové štúdium si podali absolventi bakalárskeho štúdia na tej istej vysokej škole.16 V dotazníkovom prieskume To dá rozum viac ako tri pätiny (62,1 %) respondentov z radov študentov bakalárskeho štúdia indikovali, že po absolvovaní bakalárskeho stupňa plánujú pokračovať v štúdiu na druhom stupni na tej istej škole. Vyjadril sa tak o niečo väčší podiel respondentov z verejných (64,9 %) ako zo súkromných VŠ (53,7 %).
Mobilita v akademickom prostredí je hnacím motorom výmeny znalostí, skúseností, generovania nových myšlienok či nadobúdania nových podnetov.17 Na Slovensku však podľa dostupných štatistík prevažná väčšina absolventov bakalárskeho štúdia pokračuje v štúdiu na tej istej škole. Nízku mobilitu medzi VŠ v rámci VŠ štúdia v rozhovore vnímal aj jeden z prodekanov pre vzdelávanie: Zas tiež, tak ako našich málo odchádza a skúša pokračovanie v magisterskom štúdiu na inej škole, tak dosť málo aj k nám príde z vonku.
Jedným z dôvodov nízkej mobility medzi vysokými školami môže byť, že pokračovanie na druhý stupeň na inej škole vyžaduje viac úsilia, ako keď študent pokračuje na škole, kde ukončil prvý stupeň. Z vyjadrení študentov a učiteľov, s ktorými boli realizované rozhovory v rámci zberu kvalitatívnych dát To dá rozum, sa ukazuje, že zatiaľ čo absolventi bakalárskeho štúdia sú na tej istej škole automaticky prijímaní na študijné programy druhého stupňa, uchádzači o štúdium prichádzajúci s bakalárskym titulom z inej inštitúcie v niektorých prípadoch robia prijímačky. Dokresľuje to vyjadrenie účastníčky skupinových rozhovorov: Ja neviem, kto robil prijímačky na magisterský a inžiniersky napríklad. [...] U nás sú prijímačky, keď prídu z cudzích škôl. V rámci našej fakulty nie. Ale nepoznám absolútne nikoho, kto by bol z inej školy na inžinierovi. Aj jeden z učiteľov v rozhovore spomenul, že na druhý stupeň nerobia prijímačky, pretože v ňom študujú prevažne ich absolventi: Na bakalárskom stupni áno, na inžinierskom nie, pretože tam sú naši absolventi, po väčšine bakalári, tam to už nemá význam. Pre určitú skupinu študentov môže byť pokračovanie v štúdiu bez potreby absolvovania prijímacieho pohovoru pohodlným riešením. Zároveň pokračujú v štúdiu v prostredí, ktoré už poznajú. Ako uviedol jeden zo študentov počas rozhovorov: Ja tu plánujem ostať a pokračovať ďalej na svojej škole na druhom stupni, lebo je to taká istota pre mňa. Už poznám tam dosť ľudí a myslím si, že mám celkom šancu to už aj dokončiť.
Kvalitatívne dáta To dá rozum naznačujú, že na súkromných VŠ nemusí byť trend prijímania svojich absolventov na druhý stupeň až taký výrazný ako na verejných VŠ. V rozhovore s vedúcimi pracovníkmi súkromnej VŠ respondenti poukázali na skutočnosť, že magisterské štúdium si k nim prichádzajú robiť nielen čerství absolventi bakalárskeho štúdia z iných škôl, ale aj už pracujúci ľudia z praxe: (R1) My máme na magistrovi, samozrejme, aj študentov z iných škôl, nie sú to len naši absolventi bakalárskeho. (R2) Čo je zaujímavé, na tom magisterskom k nám prichádza vlna ľudí, ktorí majú úplne odlišné odbory, len preto, že prídu na to, že zistili, že ten manažment potrebujú, že keď chce niečo v živote dokázať, keď chce byť šéfom, tak musí mať ten manažment. Čiže k nám prichádzajú študenti, ktorí sú... veľa ich je napríklad z elektrofakulty a z fakulty informatiky. Tí proste prišli na to, že nemôže byť šéfom výpočtového strediska, keď netuší, čo je to manažment.
I keď prevažná väčšina študentov a študentiek na bakalárskom stupni štúdia plánuje po jeho absolvovaní pokračovať v štúdiu na tej istej škole, malá skupina študentov si pre štúdium druhého stupňa vyberá inú VŠ na Slovensku alebo v zahraničí. Z vysokoškolákov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum, si iba 5,4 % vybralo možnosť, že po skončení bakalárskeho štúdia plánujú pokračovať v štúdiu na druhom stupni na inej VŠ na Slovensku ako na tej, na ktorej v čase zberu dát študovali. 6,2 % respondentov odpovedalo, že v štúdiu plánujú pokračovať na VŠ v zahraničí. Tieto zistenia sú v súlade s oficiálnymi štatistikami o počte absolventov bakalárskeho štúdia pokračujúcich na druhý stupeň na rovnakej VŠ (pozri vyššie). Analýza kvalitatívnych dát To dá rozum poodhalila viacero možných dôvodov, pre ktoré určitá časť absolventov bakalárskeho štúdia, na rozdiel od väčšiny svojich spolužiakov, pokračuje v štúdiu na magisterskom alebo inžinierskom štúdiu inde. Ako ukázali výpovede niektorých účastníkov skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi, rozhodnutie absolvovať druhý stupeň VŠ štúdia na inej VŠ môže byť spôsobené skôr externými faktormi ako vnútornou motiváciou. Jednou z takýchto situácií je, keď VŠ, na ktorej študent študuje bakalársky stupeň, neponúka rovnaký odbor aj v druhom stupni štúdia. Z takéhoto dôvodu si prihlášku na inú školu podala jedna z účastníčok skupinových rozhovorov: Tak nám vlastne zrušili ten druhý stupeň na dejinách umenia, tak som si dala prihlášku na inú univerzitu tu na Slovensku. Absencia druhostupňového štúdia v odbore svojho záujmu v blízkosti miesta bydliska priviedli ďalšiu študentku rovno k výberu VŠ štúdia za hranicami Slovenska. Slovami účastníčky rozhovoru s našimi vysokoškolákmi v Českej republike: Geodézia je ponúkaná na Slovensku v Žiline bez náväznosti na magisterské štúdium. V Bratislave a v Košiciach s tým, že keď niekto skončí bakalárske štúdium v Žiline, kam som uvažovala, že pôjdem, tak nemá šancu uspieť na škole v Bratislave alebo v Košiciach, pretože tá kvalita štúdia je veľmi nízka a človek musí toho veľa doháňať. Aj ďalší študenti a študentky v rozhovoroch uvádzali, že možnosť štúdia v zahraničí je pre nich atraktívnou alternatívou, ktorú zvažujú. Napokon, aj na skupinových rozhovoroch, ktoré sa realizovali v Českej republike, sa zúčastnilo niekoľko (9 z 28) študentov s predošlou skúsenosťou so štúdiom na VŠ na Slovensku.
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Ivan Očenáš
