Dôvodov, prečo študentky a študenti po skončení bakalárskeho štúdia väčšinou pokračujú na druhý stupeň VŠ štúdia, je viacero. V dotazníkovom prieskume To dá rozum si študenti na bakalárskom stupni, ktorí označili, že po absolvovaní bakalárskeho štúdia plánujú pokračovať v štúdiu na druhom stupni, mali možnosť vybrať zo zoznamu odpovedí dôvody, pre ktoré sa tak rozhodli. Možnosti vznikli na základe rozhovorov s vysokoškolákmi, VŠ učiteľmi a zamestnávateľmi, ktoré boli realizované v rámci zberu kvalitatívnych dát To dá rozum. Podobne, študenti magisterských a inžinierskych študijných programov v prieskume indikovali dôvody, pre ktoré sa po získaní bakalárskeho titulu rozhodli v štúdiu na VŠ pokračovať. Tabuľka T_4.6.1.1 zobrazuje odpovede respondentov študujúcich na oboch stupňoch štúdia vo vzájomnom porovnaní. Pri interpretácii rozdielov je však treba brať do úvahy fázu štúdia, z ktorej na túto otázku študenti v dotazníku odpovedali. Je veľmi pravdepodobné, že odpovede respondentov študujúcich na druhom stupni, boli ovplyvnené reálnou skúsenosťou so štúdiom na druhom stupni, zatiaľ čo odpovede respondentov v bakalárskom štúdiu boli informované predstavami a očakávaniami spojenými s ďalším štúdiom.
Tabuľka T_4.6.1.1: Dôvody študentov pokračovať v štúdiu na druhom stupni VŠ štúdia
Jedným z významných dôvodov, ktorý rezonoval počas skupinových rozhovorov To dá rozum s vysokoškolákmi na prvom a druhom stupni VŠ štúdia, bolo prílišné teoretické zameranie bakalárskeho štúdia. Študenti a študentky považovali bakalárske štúdium za priveľmi všeobecné a v pokračovaní na druhom stupni videli možnosť konečne sa špecializovať v témach, ktoré ich zaujímajú. Jeden z účastníkov rozhovorov to pomenoval takto: Vlastne už len čakám na ten druhý stupeň, kde sa už rozhodnem, čo chcem študovať konkrétnejšie, lebo toto je naozaj také všestranné, teoretické zatiaľ. Študentom na bakalárskom štúdiu chýba väčšie prepojenie ich štúdia s praxou. V druhom stupni štúdia majú podľa vyjadrení niektorých z nich často prvýkrát možnosť absolvovať odbornú prax. Aj podľa dotazníkového prieskumu To dá rozum absolvovali prax iba necelé dve pätiny (38,4 %) respondentov študujúcich na bakalárskom stupni. Z vysokoškolákov na druhom stupni štúdia mali v čase prieskumu absolvovanú prax siedmi z desiatich respondentov. Viac príležitostí na prax v druhom stupni štúdia videla aj študentka tlmočníctva a prekladateľstva, ktorá sa zúčastnila na jednom zo skupinových rozhovorov: Ja si myslím, že v tom magisterskom štúdiu je tej praxe ešte viac, lebo teraz ešte stále máme nejaké teoretické predmety, veľa literatúry, veľa histórie a je to zaujímavé, ale s tou praxou to nemá nič spoločné. V magisterskom štúdiu je aj prax, ktorú musíme absolvovať mimo školy a tam je to myslím tak, že musíme normálne predložiť, ja neviem, sto strán preložených niekde v nejakej firme.
Nedostatok praktických znalostí získaných počas bakalárskeho štúdia je tiež jedným z dôvodov, prečo študenti chcú pokračovať v štúdiu ďalej na druhom stupni. Štvrtina (25,9 %) študentov na bakalárskom stupni označila v prieskume nedostatok zručností potrebných pre trh práce ako jeden z dôvodov, pre ktoré plánujú po absolvovaní bakalára pokračovať v štúdiu (pozri tabuľku T_4.6.1.1). Práve študenti, ktorí absolvovali počas štúdia odbornú prax, vnímali za jeden z jej najväčších prínosov získanie lepších odborných znalostí a zručností, ako aj lepšie pochopenie teoretických vedomostí. Ako ďalej v rozhovore uviedla vyššie citovaná študentka, aj ju motivuje pokračovať v štúdiu na druhom stupni možnosť získať viac praktických skúsenosti a prehĺbiť si nadobudnuté vedomosti v bezpečnom prostredí školy pod supervíziou učiteľov: Keby som teraz hneď skončila a chcela si nájsť zamestnanie, tak v podstate, si myslím, že ešte nemám toľko odtlmočené a toľko odprekladané, že by to bolo také kvalitné, ako to ešte môže byť, keď budem ďalej trénovať. A v tom magisterskom, keď teda pracujeme pre školu a prekladáme, ešte stále sú tam za nami tí učitelia, ktorí nám môžu poradiť a pomôcť. Myslím si, že preto je dobré pokračovať ďalej.
Kvantitatívne dáta z prieskumu To dá rozum ukázali, že ďalší rozvoj v odbore štúdia je jedným z dôvodov, pre ktorý chcú študenti bakalárskeho štúdia po jeho absolvovaní pokračovať v štúdiu na druhom stupni až pre sedem z desiatich (70,2 %) respondentov. Zaujímavým pozorovaním v tabuľke je tiež rozdiel medzi respondentmi na prvom a na druhom stupni štúdia v položkách, ktoré vyjadrovali ich pocit pripravenosti na trh práce v oblasti vedomostí a zručností. Zatiaľ čo nedostatok vedomostí a zručností potrebných pre trh práce bol jedným z dôvodov pokračovať v štúdiu približne pre štvrtinu respondentov v bakalárskom štúdiu, študenti na druhom stupni, pravdepodobne aj pod vplyvom nadobudnutých skúseností počas druhostupňového štúdia, označovali tieto dôvody menej často (pozri tabuľku T_4.6.1.1).
Z analýzy kvalitatívnych a kvantitatívnych dát To dá rozum sa teda javí, že študenti a študentky sa svojím bakalárskym štúdiom necítia dostatočne pripravení pre trh práce, chýbajú im praktické zručnosti a sebaistota, že prácu vo svojom odbore budú vykonávať kompetentne. Teoretická orientácia bakalárskeho štúdia a nedostatok príležitostí odskúšať si nadobudnuté znalosti v praxi sú dôsledkom formálneho rozdelenia súvislého štúdia na prvostupňové a druhostupňové štúdium bez zásadnejšej zmeny koncepcie študijných programov na oboch stupňoch. Slabý dôraz na nadobúdanie praktických zručností v prvom stupni štúdia môže tiež prispievať k pocitu vysokoškolákov, že bakalársky titul nikto neberie vážne. V dotazníkovom prieskume to ako jeden z dôvodov, prečo pokračovať, uviedla polovica respondentov na bakalárskom stupni a viac ako polovica respondentov na druhom stupni štúdia (pozri tabuľku T_4.6.1.1). Ako povedal jeden z účastníkov skupinových rozhovorov: Bc. si pred menom nenapíšeš. To nie je také, že ,Ó, Bože, máš bakalára, to je super.‘ Nie, to nikto tak nevidí. Nikto ťa nepotľapká po pleci, že dobre. Dôvodom, prečo to tak je, je podľa ďalšieho účastníka celospoločenská neakceptácia bakalárskeho titulu. Nepovažujú to za vysokoškolské vzdelanie. Tí, čo už chodia do piateho ročníka, že už končia školu, toho už majú plné zuby. Vyslovene už len z povinnosti to proste nasilu dokončujú v tom piatom ročníku. Ako vyplýva z uvedeného výroku, chýbajúce uznanie bakalárskeho vzdelania v spoločnosti je silným motivátorom pre študentov pokračovať na druhý stupeň štúdia aj v prípadoch, keď sami nemajú vnútornú motiváciu k štúdiu. Motivácia a chuť učiť sa a pracovať patrí podľa prieskumu To dá rozum k oblastiam, ktoré v porovnaní respondentov z radov študentov na prvom a druhom stupni štúdia, štúdium na VŠ rozvíja u menšej časti vysokoškolákov na druhom stupni. Takéto zistenie indikuje, že motivácia študentov k štúdiu a práci sa pribúdajúcimi rokmi štúdia na VŠ znižuje.
Potrebu pokračovať v štúdiu na druhom stupni VŠ štúdia vnímali viacerí respondenti skupinových rozhovorov. Jeden zo študentov prirovnal bakalárske štúdium kvôli svojmu všeobecnému charakteru k stredoškolskému vzdelaniu s maturitou: Ono je to podľa mňa podobný prípad ako gymnázium, že proste je to nejaké všeobecné vzdelanie, hej, ale ak chce človek teda už niečo do praxe použiteľné, tak sa proste musí nejakým spôsobom na tom magistrovi alebo inžinierovi na to špecializovať. Výrok respondenta ukazuje, že bakalárske štúdium v jeho očiach nie je plnohodnotnou VŠ kvalifikáciou.
Ďalšia účastníčka skupinových rozhovorov však poukázala na to, že keby bolo bakalárske štúdium orientované viac prakticky, jeho absolventi by boli jednoduchšie uplatniteľní na trhu práce a nadobudnuté znalosti použiteľnejšie do života: Podľa mňa ten náš bakalár by sa dal úplne v pohode využiť v nejakej klasickej spoločnosti pre nejaké easy back office a také veci. Len keby to bolo viac praktické. Ja mám napríklad dva semestre účtovníctva a ja som teda viedla neziskovku a neviem si zaúčtovať. To nás tam neučili. Ale nejaké cashflow, súvahy, to sme všetko vedeli. Proste niekedy tam unikajú také základné veci. Keby to bolo viac orientované do praxe a možno menej rozvetvené, trošku špecifickejšie, tak by sa to dalo. Lebo v podstate ja už mám takého bakalára, aj právo, aj účtovníctvo, aj jazyky, aj tri semestre matiky, všeličo. Čiže ono to je celkovo použiteľné do života, len keby sa to nejako praktickejšie berie.
Ďalším z možných dôvodov pokračovania na druhom stupni je skutočnosť, že bakalársky titul nie je dostatočným kvalifikačným predpokladom pre výkon určitých profesií. Viac ako dve pätiny študentov bakalárskeho štúdia a takmer polovica študentov na druhom stupni štúdia v prieskume uviedla ako jeden z dôvodov, prečo chcú, resp. sa rozhodli pokračovať v štúdiu na druhom stupni, to, že na profesiu, ktorú chcú robiť bakalársky titul, nestačí (pozri tabuľku T_4.6.1.1). Takýto názor sa ozýval z radov vysokoškolákov aj počas skupinových rozhovorov. Študentka psychológie sa vyjadrila, že bakalársky titul v jej odbore nerobí absolventa uplatniteľným: Takisto by sa mal [absolvent – pozn.autora] vedieť niekde po tom bakalárovi uplatniť, lebo načo je potom fakt ten koniec, keď sa nedá. V našom odbore sa nedá. Na nedostatočnú uplatniteľnosť po absolvovaní bakalárskeho štúdia v odbore právo poukázal vedúci pracovník jednej z právnických fakúlt: Každý vie, že bakalár práva nemôže v reálnej praxi robiť takmer nič. Môže robiť podnikového právnika, ale viete, to je méta, ktorá neláka väčšinu našich študentov alebo by som povedal, že takmer žiadnych. Z tohto dôvodu respondent považoval rozdelenie štúdia práva na bakalársky a magisterský stupeň za zbytočné: Podľa môjho názoru, aj podľa väčšinového názoru kolegov z odboru právo, nielen z našej fakulty, je to umelá prekážka, pretože za existencie súčasnej právnej úpravy, ktorá všade vyžaduje druhostupňové vzdelanie v odbore právo, to rozdelenie na bakalárske a magisterské je podľa nášho názoru umelé. Opäť však ide o nepochopenie cieľov oboch stupňov vzdelávania, ktoré by mali absolventov pripravovať na odlišné pracovné dráhy. Aj samotná Bolonská deklarácia stavia druhostupňové štúdium na úroveň postgraduálneho štúdia, ktoré by malo svojich absolventov čiastočne pripravovať i na akademickú dráhu. Bakalári by mali byť pripravovaní na vstup na trh práce.1
Reálne prekážky lepšej uplatniteľnosti s bakalárskym titulom kladie aj zákon o štátnej službe2 či zákon o odmeňovaní zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme.3 Konkrétne, vzdelanie prvého stupňa VŠ štúdia oprávňuje uchádzača o prácu v štátnej službe iba na funkcie do piatej platovej triedy z deviatich. Na zvyšné pozície, ako napríklad funkciu hlavného radcu, ktorej náplňou je „špecializovaná činnosť v príslušnom odbore štátnej služby spočívajúca najmä v analytickej a syntetickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov“ sa vyžaduje už vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.4 Podobne, pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme sa na štyri z desiatich platových tried vyžaduje ukončené VŠ vzdelanie druhého stupňa.5 Štát ako zamestnávateľ, ktorý v roku 2017 poskytoval prácu v sektore verejnej správy viac ako 413 000 ľuďom6 (z toho 39 000 v štátnej službe, 37 000 v ústrednej verejnej službe a 76 000 prácou pre samosprávy), tak napriek deklarovanej podpore rozdelenia VŠ štúdia na prvý a druhý stupeň stavia absolventom bakalárskeho štúdia kvalifikačné bariéry pre prácu vo verejnej správe.
Dáta To dá rozum ukazujú, že bakalárske štúdium sa často nevníma ako plnohodnotná VŠ kvalifikácia ani medzi zamestnávateľmi. Ako možno vidieť na grafe G_4.6.1.1, deväť z desiatich personalistov a špecialistov na ľudské zdroje v dotazníkovom prieskume uviedlo, že na vysokokvalifikované pozície prijímajú predovšetkým absolventov druhého stupňa VŠ štúdia. Iba 5,5 % respondentov prijíma na takéto pozície najčastejšie absolventov bakalárskeho štúdia. Ako vo svojom vyjadrení indikoval špecialista na ľudské zdroje, s ktorým bol realizovaný individuálny rozhovor, bakalárske vzdelanie je pre neho neúplným vysokoškolským vzdelaním: Dnes sú v tých odboroch informácie väčšinou rozdelené do 5 rokov. Čiže ak toho bakalára považujeme za určitý druh, nechcem povedať polotovar, nájdime nejaké vhodnejšie slovo, tak v tej odbornosti vlastne vysokoškolského vzdelania nedosiahne nejaký, nejaký verifikovaný stupeň. Tento výrok podporuje zistenia, ktoré naznačujú, že bakalárske programy nie sú nastavené tak, aby ich absolventi mohli vstúpiť na trh práce a sú len prípravou na druhý stupeň štúdia.
Graf G_4.6.1.1: Obsadzovanie vysokokvalifikovaných pracovných pozícií podľa dosiahnutého VŠ vzdelania
Pracovný portál Profesia v analýze dát, ktorú pripravil na účely projektu To dá rozum, uvádza, že len 2 % zo všetkých inzerovaných pozícií v roku 2016 boli určené špecificky pre uchádzačov s ukončeným VŠ vzdelaním prvého stupňa. Ponuky práce, ktoré boli vhodné okrem iných uchádzačov aj pre uchádzačov s bakalárskym vzdelaním, tvorili 55 %.7 V rozhovoroch však niektorí predstavitelia zamestnávateľov uvádzali, že v prípadoch, keď si môžu vyberať medzi uchádzačmi s bakalárskym titulom a uchádzačmi s VŠ vzdelaním druhého stupňa, pred bakalármi uprednostnia uchádzačov s vyššou kvalifikáciou: Pokiaľ majú na výber bakalára a magistra, uprednostnia magistra. Ten človek o dva roky dlhšie študoval a je o dva roky starší. [...] Keď mám na výber dvoch porovnateľných, vezmem toho staršieho vždycky. A zvlášť, ak je ten starší ochotný pracovať za mzdu toho bakalára. V dotazníkovom prieskume uviedla tretina (34,2 %) respondentov z radov špecialistov na ľudské zdroje, že na pozície pre absolventov bakalárskeho stupňa vo zvýšenej miere prijímajú uchádzačov s VŠ vzdelaním druhého stupňa. Polovica z nich uviedla ako dôvod na takého konanie to, že nie je núdza o uchádzačov s vyšším vzdelaním, a preto ich uprednostňujú (pozri tabuľku T_4.6.1.2). Tretina uviedla, že nie je dostatok absolventov relevantného nižšieho stupňa. Bakalárov je však na trhu práce skutočne menej, keďže takmer až 90 % z nich pokračuje po získaní bakalárskeho titulu v štúdiu na druhom stupni.8 V inom prieskume medzi zamestnávateľmi, a to v prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska, do ktorého boli zapojení predovšetkým riadiaci pracovníci firiem a spoločností, sa viac ako tretina (35,9 %) respondentov vyjadrila, že bakalársky titul nevníma ako plnohodnotné VŠ vzdelanie.9
Tabuľka T_4.6.1.2: Dôvody, pre ktoré zamestnávatelia prijímajú na bakalárske pozície absolventov druhého stupňa
V individuálnych rozhovoroch špecialisti na ľudské zdroje uvádzali viaceré dôvody, pre ktoré pri prijímaní do práce uprednostňujú magistrov a inžinierov pred bakalármi. Jedným z pomerne často opakovaných dôvodov bol rozdiel v osobnostnej zrelosti uchádzačov. Roky navyše strávené štúdiom po absolvovaní bakalárskeho stupňa boli respondentmi vo všeobecnosti vnímané pozitívne. Jedna z respondentiek tiež identifikovala rozdiel medzi absolventmi prvého a druhého stupňa VŠ štúdia v úrovni osobnostnej zrelosti: Vyzretosť, presne. Je iné pracovať s dvadsaťročným než, hádam, s dvadsaťtriročným. Tie tri roky urobia mierny rozdiel. Podobne to vnímala aj ďalšia respondentka z personálnej agentúry: To sú ľudia nie ešte tak pripravení osobnostne, hej? Tie očakávania, to sú mladí ľudia, s ktorými potrebujete veľa pracovať. Tá tímová spolupráca, oni majú ako keby ešte nedozretú osobnosť, hej? Kvalitatívne dáta To dá rozum dokresľujú aj odpovede špecialistov na ľudské zdroje v dotazníkovom prieskume. Polovica respondentov, ktorí v prieskume označili, že na pozície pre absolventov prvého stupňa VŠ bežne prijímajú aj uchádzačov s vyšším vzdelaním, tak robí, pretože ich považuje za osobnostne vyzretejších (pozri tabuľku T_4.6.1.2). Tento faktor však s obsahom toho, čo sa na oboch stupňoch štúdia študenti učia, priamo nesúvisí.
Iní respondenti v rozhovoroch poukazovali na nedostatok praktických skúseností u absolventov bakalárskeho štúdia. Ako uviedol jeden zo špecialistov na ľudské zdroje, bakalári majú síce dobrý teoretický základ, no majú problém s aplikáciou týchto vedomostí v praxi: On síce v škole počul, že existuje tento spôsob, takýto výpočet, takto toto robím, ale nemal absolútne možnosť si to niekde skúsiť. To je ako prirovnanie, že niekde som to už videl a počul, ale nemám to ohmatané, nerobil som s tým. Akonáhle sa to začne správať trochu inak, ako je to popísané v teoretickom modeli, tak zrazu neviem, ako na to. Čiže on ako keby nevie tie teoretické veci aplikovať na konkrétne praktické situácie, ktoré mu nastanú. Vyjadrenie tohto respondenta možno chápať aj vo svetle dát projektu To dá rozum, podľa ktorých sa vysokoškoláci dostávajú do kontaktu s praxou viac až na druhom stupni štúdia. Zároveň, lepšie zručnosti u absolventov s vyšším vzdelaním, ako aj menej času potrebného na ich zaškoľovanie uviedlo ako jeden z dôvodov ich uprednostňovania pred absolventmi bakalárskeho štúdia 30 % respondentov dotazníkového prieskumu, ktorí označili, že na pozície pre absolventov prvého stupňa VŠ prijímajú absolventov druhého stupňa (pozri tabuľku T_4.6.1.2). Na skutočnosť, že prax študenti získavajú zväčša až na druhom stupni, však nie je dôvod a je chybou vzdelávacieho systému, ak im možnosť absolvovať prax už na prvom stupni štúdia neprináša.
Okrem chýbajúcich zručností niektorí respondenti vnímali dobrovoľné ukončenie VŠ štúdia bakalárom ako signál, že študent nemá motiváciu na sebe ďalej pracovať. Takéto vnímanie však vyplýva z chápania bakalárskeho štúdia ako nekompletného vysokoškolského vzdelania. Slovami respondenta, ktorý sa venuje výberu nových zamestnancov: Ten bakalár, to je v podstate ešte málo. To nemáte školu dokončenú.
Pri súčasnej štruktúre absolventov VŠ vstupujúcich na trh práce, ktorá sa skladá predovšetkým z magistrov a inžinierov, nemajú zamestnávatelia veľkú motiváciu vytvárať zmysluplné pracovné pozície pre absolventov bakalárskeho štúdia. Na to, že niektorí zamestnávatelia nemusia byť pripravení na vytváranie pozícií pre takýto typ absolventov, narážal vo svojom vyjadrení počas individuálnych rozhovorov aj jeden z dekanov: My sme mali taký jeden projekt, kedy sme chceli urobiť bakalára ako koncový projekt. Bolo to dávnejšie, ešte sa vtedy nehovorilo o profesijnom bakalárovi, ale o bakalárovi, ktorý by po tých troch rokoch odišiel do praxe a bol by kvalifikovaný. Takže urobili sme taký študijný program, kde bolo viacej tých technických vecí na úkor nejakého základného prírodovedného vzdelania. Z tých bakalárov sa ale 90 % hlásilo na druhý stupeň. Proste ten priemysel ich nebol schopný absorbovať. Viete, lebo on už keď má ten bakalársky diplom, tak je vysokoškolák, on už potrebuje mať proste iné zaradenie ako stredoškolák s maturitou. A na to ten priemysel nie je pripravený, nemali na to možno ani tabuľky. Rozumiete. To znamená, že prakticky všetci, ktorí skončili po troch rokoch tohto bakalára, pokračovali do druhého stupňa. Kvalitné bakalárske vzdelanie by mohlo rýchlejšie priniesť na trh práce ľudí s vyššou kvalifikáciou. Ako riešenie na mnohé výzvy, ktorým v súčasnosti trh práce čelí, ho vnímala aj jedna z interviewovaných respondentiek z personálnej agentúry. Podľa jej názoru však bakalár nie je pre zamestnávateľov dostačujúci. V mnohých profesiách by nám dnes reálne stačil bakalársky titul, ale nedarí sa zmeniť to vnímanie firiem a povedomie o tom, že ten bakalár by im úplne stačil. Bolo by to riešenie na mnohé boliestky súčasného trhu práce, pretože by sme mali zrazu viacej ľudí, ktorí by tam boli. Tak ako keby sa možno zrušil deviaty ročník, tak vieme behom štyroch rokov dostať väčšie množstvo ľudí na trh práce. Rovnako to využívanie bakalárov je cesta, firmy to dnes už začínajú robiť. Robia rôzne stáže pre študentov, aby ich už vlastne počas štúdia využili.
Pocit, že zamestnávatelia nechcú bakalárov, majú podľa dát To dá rozum aj samotní vysokoškoláci. V dotazníkovom prieskume to ako jeden z dôvodov, prečo chcú pokračovať v štúdiu na druhom stupni, označili dve pätiny respondentov v bakalárskom štúdiu. Medzi respondentmi na druhom stupni to ako dôvod prečo sa po dosiahnutí bakalárskeho titulu rozhodli pokračovať ďalej v štúdiu označil ešte o niečo vyšší podiel študentov (pozri tabuľku T_4.6.1.1). Omnoho viac to však takto vnímali študenti študujúci v dennej forme štúdia. Pri pohľade na odpovede respondentov na bakalárskom stupni v dennej a externej forme možno vidieť, že rozdiel medzi podielom denných (42,7 %) a externých (29 %) študentov v označovaní tejto položky tvorí viac ako 10 percentuálnych bodov. Dôvodom tohto štatisticky významného rozdielu je pravdepodobne skutočnosť, že študenti študujúci externe prichádzajú študovať na VŠ už často z praxe.
Dôvodom, prečo sa študenti a študentky rozhodujú po absolvovaní bakalárskeho štúdia pokračovať v štúdiu na druhom stupni, môže byť aj rozdielne platové ohodnotenie absolventov VŠ. Zatiaľ čo bakalári zarobili podľa dát Štatistického úradu SR v roku 2018 mesačne v priemere 1255 eur v hrubom, absolventi magisterského a inžinierskeho štúdia si našli na výplatnej páske v priemere 1641 eur (pozri tabuľku T_4.6.1.3). Napriek tomu, že v dotazníkovom prieskume boli častejšie označované iné dôvody, prečo pokračovať v štúdiu na druhom stupni, skutočnosť, že bakalári zarábajú menej ako vysokoškolskí absolventi druhého stupňa, označila viac ako štvrtina respondentov na bakalárskom stupni (pozri tabuľku T_4.6.1.1). Fakt, že bakalári sú lacnejšou pracovnou silou v individuálnych rozhovoroch, uvádzali aj špecialisti na ľudské zdroje.
Tabuľka T_4.6.1.3: Priemerná hrubá mesačná mzda v roku 2018 podľa vzdelania
10
Podobne ako pri položke zamestnávatelia nemajú záujem o bakalárov, aj pri položke bakalári zarábajú menej ako absolventi 2.stupňa vnímal tento aspekt ako prispievajúci k ich rozhodnutiu pokračovať v štúdiu na druhom stupni až dvojnásobný podiel respondentov v dennej (31 %) ako v externej forme štúdia (14,3 %).
Na rozhodnutie študentov pokračovať po získaní bakalárskeho titulu v štúdiu na druhom stupni vplývajú aj viaceré faktory, ktoré sa priamo netýkajú ich uplatniteľnosti či záujmu o štúdium. Medzi dôvody, ktoré označovali v prieskume výrazne častejšie respondenti na druhom stupni štúdia ako respondenti na bakalárskom stupni, patrili očakávania rodiny (pozri tabuľku T_4.6.1.1). Tlak rodiny môže podľa vyjadrenia účastníčky skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi pôsobiť ako silný faktor najmä v prípadoch, ak študentom chýbajú iné formy motivácie, predovšetkým vnútorná motivácia k ďalšiemu štúdiu: Ja mám strašne veľa spolužiakov teraz, ktorí sú na magistrovi len preto, že ,Tak rodičia chceli. Budem sa hádať doma s našimi, keď to proste chcú?‘ Oni už vedia, že to pre nich nemá význam a už vôbec ich to neteší, nič im to nedáva a keby to bolo na ich rozhodnutí, tak fakt skončia po bakalárovi. Očakávania rodinných príslušníkov sa javia ako súčasť celospoločenského nepochopenia cieľov bakalárskeho vzdelania a z neho prameniacej neakceptácie bakalárskeho titulu ako plnohodnotného vysokoškolského vzdelania. Slovami ďalšieho účastníka skupinových rozhovorov, nenaplnenie spoločenských očakávaní vnímajú študenti ako ohrozenie: Je tam aj tlak rodičov, samozrejme. Podľa mňa ten tam bol vždycky. A ešte aj taký psychologický, že keď teraz neskončím, tak som o niečo slabší ako moji spolužiaci, ktorí pokračujú. Pritom, aj keď ma to nebaví, tak tam ostanem. Napríklad ja toto teraz úplne prežívam, že neviem, čo ďalej. Neviem, kam by som prestúpil, neviem, či chcem pokračovať, neviem, aký odbor chcem a stále to riešim.
Štatistické spracovanie dát z dotazníkového prieskumu To dá rozum ukázalo, že pri porovnaní odpovedí študentov s rôznym študijným zameraním bolo očakávanie rodiny ako jeden z dôvodov, pre ktorý chceli, resp. sa rozhodli pokračovať v štúdiu, označované najčastejšie študentmi IT a matematiky. Pri študentoch IT a matematiky na bakalárskom stupni označila tento dôvod takmer jedna štvrtina (23,1 %) respondentov, pričom priemer všetkých respondentov v bakalárskom štúdiu bol o desať percentuálnych bodov nižší (13,5 %). Na druhom stupni štúdia zaznamenali očakávania rodičov ešte výraznejší podiel. Zatiaľ čo priemer celkovej vzorky bol 23,9 %, z radov študentov IT a matematiky si ich vybrala ako jeden z dôvodov, pre ktoré študujú na magisterskom alebo inžinierskom štúdia, takmer polovica (46,5 %) respondentov. Vnímanie bakalárskeho vzdelania ako neplnohodnotného vzdelania spoločnosťou považoval za dôležitý dôvod, prečo študenti informatiky, ktorí nemajú problém nájsť si zamestnanie v odbore už počas bakalárskeho štúdia, pokračujú po jeho skončení na druhý stupeň, aj prodekan jednej z fakúlt s ponukou štúdia informatiky: Môžeme si nahovárať, že sa medzi nich rozšíri, že na tom inžinierskom sú niektoré predmety ozaj zaujímavé. [...] Podľa mňa je to do veľkej miery aj stereotyp na Slovensku, že treba dosiahnuť inžiniera alebo magistra, až potom je človek absolvent vysokej školy. To by som bral ako veľký stereotyp, že asi pre toto [pokračujú v štúdiu]. Dáta pracovného portálu Profesia ukázali, že z pracovných pozícií, ktoré boli v roku 2016 inzerované iba pre absolventov s bakalárskym vzdelaním, tvorili najväčší podiel práve ponuky z kategórie informačných technológií.11 Študenti informatiky označovali v porovnaní s respondentmi s iným študijným zameraním najviac ako dôvod pokračovania v štúdiu aj to, že si chcú, resp. si chceli udržať status študenta.
Štvrtina študentov a študentiek na druhom stupni štúdia, ktorá sa zapojila do dotazníkového prieskumu To dá rozum, považovala za jeden z dôvodov, pre ktoré sa rozhodli pokračovať vo VŠ štúdiu, absenciu akejkoľvek prekážky zo strany VŠ. Na druhostupňové štúdium boli prijatí automaticky. Najčastejšie zo všetkých respondentov na druhom stupni štúdia to ako dôvod opäť označovali študenti IT a matematiky. Ako dôvod, prečo pokračovať po skončení štúdia ďalej na druhom stupni, to v porovnaní so študentmi magisterského a inžinierskeho štúdia vnímal polovičný podiel všetkých respondentov v bakalárskom štúdiu (pozri tabuľku T_4.6.1.1). Niektorí respondenti uvádzali automatické prijatie na druhý stupeň ako dôvod pokračovania aj v skupinových rozhovoroch: No, taký rozdiel je možno aj to, že my vlastne nemáme žiadnu prekážku ako prijímačky a podobne. To nás ovplyvnilo v tom, že fakt sme do toho magistra a inžiniera šli, že: ,Dobre, však idem, však čo.
Malé percento študentov v prieskume indikovalo, že k ich rozhodnutiu pokračovať na druhom stupni štúdia prispeli aj učitelia. Možnosť učitelia ma nabádajú, resp. nabádali k pokračovaniu označilo v prípade študentov na prvom, ako aj na druhom stupni štúdia menej ako 10 % respondentov (pozri tabuľku T_4.6.1.1). Jedna z prodekaniek pre vzdelávanie v individuálnom rozhovore vyjadrila názor, že pokračovanie v štúdiu môže študentom iba pomôcť: Neprikláňala by som sa k tomu, aby sa štúdium ukončovalo len bakalárskym štúdiom. Myslím si, že tá kvázi nadstavba, hej, tie ďalšie dva roky im môže len pomôcť v ich práci. Klesajúci počet študentov na VŠ za posledné roky vedie ku konkurenčnému boju škôl o študenta. Menej študentov zároveň znamená menej výučby, čo vytvára tlak na znižovanie pedagogických zamestnancov na VŠ. Vysokoškolskí učitelia tak môžu v udržaní študentov na škole čo najdlhšie, a teda aj na druhom stupni štúdia, vidieť prostriedok na pokrytie svojich pracovných úväzkov. Kvalitatívne dáta To dá rozum naznačujú, že časť učiteľov stále odmieta prijať koncept vysokoškolského vzdelávania s oddeleným prvým a druhým stupňom štúdia, vníma ho ako umelý krok a záťaž pre študentov i učiteľov. Ilustruje to výrok vysokoškoláčky počas skupinových rozhovorov so študentmi na prvom a druhom stupni štúdia: Aj veľa našich vyučujúcich sa vyjadrilo, že pre nich je bakalár úplne zbytočný výmysel. Oni nechápu význam toho. Napríklad v mojom odbore bakalár a bakalárske štátnice, celé to predelenie toho štúdia, ani pre nás ako študentov, ale ani pre vyučujúcich na našom odbore nemá zmysel. Oni v tom nevidia význam. Preto sa tomu ani neprikladá žiadna váha v podstate. Ani vyučujúca ďalšej študentky neprikladala bakalárskemu stupňu význam vysokoškolského vzdelania. Ja som počula aj od vyučujúcej, že bakalár je teraz už ako maturita.
Uprednostňovanie magistrov a inžinierov pred bakalármi na pracovnom trhu, očakávania rodiny, či aj motivácia zo strany školy patria medzi faktory, ktoré prispievajú k tomu, že po absolvovaní bakalárskeho štúdia pokračujú jeho absolventi v štúdiu na druhom stupni. V skupinovom rozhovore to výstižne pomenovali respondenti z radov študentov: (R1): Mám pocit, že spoločnosť to vníma tak, že to je divné, keď niekto skončí na bakalárovi. Že akože zlyhal. (R2): Že sa jednoducho muselo stať niečo, prečo ste nepokračovali. Ukončenie VŠ štúdia bakalárom je teda vnímané ako zlyhanie.
Študenti a študentky na druhom stupni štúdia vnímajú pri porovnaní ich štúdia so štúdiom na bakalárskom stupni najväčší rozdiel v možnosti špecializovať sa v tom, čo ich zaujíma, učení sa viac do hĺbky či v osobnejšom vzťahu s učiteľmi. Niektorí z respondentov skupinových rozhovorov so študentmi na druhom stupni štúdia oceňovali, že štúdium je oproti veľmi teoretickému bakalárskemu štúdiu orientované viac prakticky a výučba sa im zdala zaujímavejšia. Zároveň so štúdiom na druhom stupni často prichádza prvá možnosť pre študentov špecializovať sa v témach svojho záujmu. Jedna z účastníčok rozhovorov to vyjadrila nasledovne: U nás napríklad je magisterské oveľa zaujímavejšie. My všetci tí biológovia sme sa v podstate tak pekne rozliezli medzi genetiku, botaniku, zoológiu a ja osobne som normálne s radosťou chodila do školy. Štvrtý ročník, to už boli krásne špecializované predmety. My sme mali terénne cvičenia, v jaskyniach sme boli zlaňovať. Fakt sme sa motali kade-tade, mali sme aj špecializované predmety s terénnymi cvičeniami, normálne sme písali práce, nejaké eseje. Akože toto už bola fakt väčšia sranda a fakt zaujímavé. Asi som už v štvrtom ročníku ani nenadávala na žiadnu skúšku. Magisterské je u nás posun k lepšiemu. V dotazníkovom prieskume To dá rozum mali študenti magisterských a inžinierskych programov možnosť vybrať najviac päť oblastí, v ktorých sa podľa nich ich druhostupňové štúdium najvýraznejšie odlišuje od ich štúdia na prvom stupni. Možnosť špecializovať sa v tom, čo ich zaujíma, označili traja z desiatich respondentov. Štvrtina respondentov uviedla, že na druhom stupni má v porovnaní s bakalárskym štúdiom menej teórie a viac praktických vecí. Aplikácia nadobudnutých poznatkov v praxi či na príkladoch z praxe pomáha študentom podľa ich vyjadrení učivo lepšie pochopiť. Práve možnosť učenia sa viac do hĺbky bola v prieskume označovaná najčastejšie. Za jeden z najvýraznejších rozdielov štúdia na oboch stupňoch ju považovala viac ako tretina respondentov (pozri tabuľku T_4.6.1.4).
Tabuľka T_4.6.1.4: Rozdiely medzi štúdiom prvého a druhého stupňa podľa študentov na druhom stupni VŠ štúdia
Tretina respondentov prieskumu považovala za jeden z najvýraznejších rozdielov pri porovnaní VŠ štúdia na prvom a druhom stupni osobnejší vzťah so svojimi vyučujúcimi (pozri tabuľku T_4.6.1.4). Podľa vyjadrení viacerých vysokoškolákov počas skupinových rozhovorov To dá rozum majú vyučujúci k študentom na druhom stupni partnerskejší prístup. Ilustruje to aj výrok jednej zo zúčastnených študentiek: Povedala by som, že teraz na tom magisterskom štúdiu tak 90% vyučujúcich, čo ma učia, sú takí v pohode. Že majú k nám taký dobrý prístup. Berú nás viac-menej ako rovnocenných, proste sa nad nás nevyvyšujú, že nedáme vám tu skúšku alebo tak. Uvoľnenejšiu atmosféru vo vzťahu s vyučujúcimi počas štúdia na druhom stupni zhodnotila vo svojom vyjadrení aj iná študentka: Pristupovali k nám už tak benevolentnejšie. Zase, mali nároky, museli sme niečo urobiť, ale tým, že nás poznali a že nám vlastne ostali tí istí vyučujúci presne, čo z bakalára, tak už sa dalo s nimi viac fungovať aj na tej báze človek-človek, nielen študent-vyučujúci. V niektorých odboroch sa postupujúcim štúdiom študenti špecializujú a výučba prebieha v menších skupinách. Učitelia a študenti sa tak navzájom lepšie poznajú a majú možnosť vytvoriť si rovnocennejší a menej formálny vzťah. Lepší prístup učiteľov k študentom bol však u viacerých respondentov skupinových rozhovorov spájaný so zhovievavosťou vyučujúcich. Na menšie skupiny, zvoľnené tempo až nižšie nároky na druhom stupni poukázal ďalší účastník skupinových rozhovorov takto: Ešte keď som študoval bakalársky stupeň, tak bol veľký dôraz kladený na známky, na to, aký výkon sme podávali na hodinách. A ešte druhá vec. Začínalo nás tridsať a je nás teraz päť v ročníku, hej? Sme veľmi špecifický ročník. Sú ročníky s väčším počtom ľudí, no nás je takto málo. Ale odkedy som na magisterskom stupni, mám pocit, že tá škola je pre mňa taká, že idem tam, odsedím si to, tak mi zapíšu známku, prejdem to určite a ako keby tým, že už nás poznajú, ešte dupľom, že nás je päť, tak nie že by už nekládli tie nároky, to nechcem povedať, určite niečo od nás chcú. Ale sú oveľa benevolentnejší a nemám pocit, že by až tak prispievali k tomu, že by sme sa niekam dostávali. Výpoveď respondenta naznačuje nielen pozitíva bližšieho vzťahu učiteľov a študentov. Z jeho skúsenosti nižšie nároky na študentov môžu viesť k menšiemu prínosu školy pre ich odborný rast.
Rozdiel v náročnosti štúdia na prvom a druhom stupni indikovala aj skupina študentov zapojená do dotazníkového prieskumu To dá rozum. Približne jeden z piatich respondentov si myslel, že jeho alebo jej štúdium na druhom stupni je menej náročné ako bakalárske štúdium, ktoré už absolvovali (pozri tabuľku T_4.6.1.4). Rozdiel v pociťovanej náročnosti štúdia na bakalárskom a na magisterskom či inžinierskom stupni rezonoval aj počas skupinových rozhovorov. Svoje magisterské štúdium vnímal ako menej náročné aj tento respondent: [Počas bakalárskeho štúdia – pozn. autora] sme proste sedeli nad labákmi, na jeden sme sa museli pripraviť jeden deň, druhý deň sme museli odovzdať neviem čo a všetky tie povinnosti, veľa voľného času nezostalo. Bakalár bol naozaj náročný. A teraz už v porovnaní s tým, ako sme sa nadreli, nerobíme nič a priestor by bol. Proste tam sedíme, pomaly zaspávame, občas sa niekto niečo opýta a hotovo. Štúdium na druhom stupni by podľa cieľov vzdelávania definovaných v zákone o vysokých školách nemalo byť menej náročné, skôr by malo mať iné ciele. U študentov magisterských a inžinierskych programov by sa okrem získavania teoretických a praktických poznatkov mal klásť dôraz i na „rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu“.12 Druhostupňové štúdium by tak malo vytvárať viac priestoru na tvorivú, analytickú prácu, zvládanie výskumných metód a tvorbu nového poznania.
Malá skupina respondentov v dotazníku ako jeden z najvýznamnejších rozdielov označila, že na vyučovaní počas štúdia na druhom stupni trávi menej času ako na predošlom bakalárskom štúdiu (pozri tabuľku T_4.6.1.4). Menej výučby a času stráveného v škole ilustruje aj výrok študenta magisterského štúdia, ktorý sa zúčastnil na jednom zo skupinových rozhovorov To dá rozum: Práveže u nás to magisterské bolo úplne, že leháro doslova, pretože jednak nás brali už ako kolegov a aj tie predmety. Mali sme školu tri dni do týždňa v štvrtom ročníku, potom boli nejaké dva dni a teraz v piatom sme mali tiež nejaké dva dni a jeden deň, lebo tak sa dalo dať predmety. Podľa odpovedí študentov v dotazníkovom prieskume bol podiel respondentov, ktorí mali v priemere šesť a menej predmetov za semester na druhom stupni (44,4 %) väčší takmer o desať percentuálnych bodov ako na prvom stupni (35,4 %). Od študentov na druhom stupni sa môže očakávať už viac samostatnej práce. Zároveň niektorí študenti v rozhovoroch hovorili, že v porovnaní s ich bakalárskou prácou sa na záverečnú prácu na druhom stupni kladie väčší dôraz. Kvantitatívne dáta To dá rozum mapujúce využívanie foriem a metód výučby na VŠ nepreukázali zásadný rozdiel vo využívaní samoštúdia ako jedného z najvyužívanejších spôsobov vzdelávania na oboch stupňoch štúdia. Štatisticky významný rozdiel však bol zaznamenaný pri využívaní konzultácií s učiteľmi. Tie boli ako jedna z piatich najvyužívanejších foriem výučby označované častejšie respondentmi na druhom (19 %) ako na prvom stupni štúdia (15,9 %).
Napriek menovaným rozdielom však viac ako štvrtina študentov v magisterskom alebo inžinierskom štúdiu v prieskume uviedla, že medzi svojím štúdiom na prvom a druhom stupni nevidí rozdiel (pozri tabuľku T_4.6.1.4). Vnímala to tak aj respondentka jedného zo skupinových rozhovorov, ktorá akurát končila magisterské štúdium v spoločenskovednom odbore: Na politológii nie je rozdiel. Fakt, absolútne žiadny. My sme na bakalárovi dokonca mali predmety, ktoré sa volali základy niečoho. Základy politológie, základy sociológie, základy dejín politického myslenia. A na magistrovi sa to volalo dejiny politického myslenia. Robili sme v podstate to isté, tú istú teóriu sme preberali, len do väčšej hĺbky. Na bakalárovi sme mali o Aristotelovi desať strán a teraz som sa musela naučiť tridsať strán. Ale fakt to pre mňa bolo také zopakovanie, len ešte viac vecí sa nabalilo, viac informácií. Ale systém štúdia úplne rovnaký. Síce študentka nevidela pri porovnaní oboch stupňov štúdia rozdiel v spôsobe, akým bola výučba organizovaná, uznala, že na druhom stupni sa učili väčší rozsah poznatkov, čo môže indikovať učenie sa viac do hĺbky. Učenie sa viac do hĺbky bolo napokon aj najoznačovanejším rozdielom medzi prvým a druhým stupňom v dotazníkovom prieskume.
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Ivan Očenáš
