Za posledných desať rokov sa populácia stredoškolskej mládeže výrazne zmenšila. V skupine 19-ročných, ktorú možno považovať za vekový ekvivalent žiakov posledných ročníkov stredných škôl, došlo k poklesu o 30 %. Tento vývojový trend sa však výrazne nedotkol počtu miest na vysokých školách. Plánované počty sa znížili len o 16 % (tabuľka VS_T_4.5.3.1).
Tabuľka VS_T_4.5.3.1: Pokles populácie 19-ročných vo vzťahu k poklesu plánovaných miest na vysokých školách v SR za posledných 10 rokov
12
Nie všetci 19-roční však ukončujú štúdium na strednej škole s maturitou a majú teda možnosť podať si prihlášku na vysokú školu. Jasnejšiu predstavu o vzťahu ponuky a dopytu preto poskytuje pohľad na počet maturantov a počet plánovaných miest na VŠ. V roku 2018 bolo v evidencii CVTI 40 055 maturantov. Vysoké školy počítali na akademický rok 2018/19 so 40 503 študentmi denného štúdia. Každý maturant mal teda možnosť získať miesto na niektorej z vysokých škôl na Slovensku. Ak sa do počtu miest na VŠ započíta aj externá forma štúdia, miest bolo ešte o 11-tisíc viac. Celkové kapacity miest na slovenských VŠ teda presahovali počet maturantov o viac než 20 %.
Vyššia ponuka miest na vysokých školách, ako je počet maturantov vytvára medzi VŠ konkurenčné prostredie, ktoré je zosilnené aj výraznejším odlivom mladých ľudí na vysoké školy v zahraničí. Keďže pri financovaní vysokých škôl zohráva nezanedbateľnú rolu aj počet študentov, každá sa usiluje svoj plán prijatia naplniť. Mnohé aj na úkor výberu tých najlepších študentov. Správanie vysokých škôl v regióne zhrnula účastníčka rozhovoru pre To dá rozum, riaditeľka strednej odbornej školy, takto: A tí [vysoké školy] berú ako po nebohom. Oni budú aj neviem koľkokrát ešte organizovať tie prijímačky. Ešte pomaly v októbri, aby doplnili stavy. No keď sme financovaní na hlavu, tak to je pochopiteľná vec.
Ako ilustruje graf VS_G_4.5.3.1, čoraz viac vysokých škôl ustupuje od prijímacích skúšok. V roku 2018 bolo týmto spôsobom kladne vybavených až 61 % prihlášok, kým pred desiatimi rokmi len necelých 50 %. V roku 2005 sa vzťahovalo rozhodnutie o prijatí na vysoké školy bez prijímacích skúšok len na necelých 36 % prihlášok.
Graf VS_G_4.5.3.1: Podiel úspešných prihlášok na vysoké školy bez prijímacej skúšky – vývojový trend
3
Ako ukazuje tabuľka VS_T_4.5.3.2., bez prijímacích skúšok vstupujú do štúdia viac študenti externej než dennej formy štúdia. Najviac študentov je prijatých bez prijímacích skúšok na súkromných vysokých školách, kde je podiel takmer stopercentný. Naopak, štátne vysoké školy z výberu uchádzačov neustupujú tak zásadne ako verejné či súkromné. Výber budúcich policajtov, lekárov či zdravotníkov stále podlieha dôslednému výberu, čo je dané najmä charakterom profesií, ale aj pomerom plánovaného počtu študentov a počtu prihlásených. Ako vidieť v tabuľke VS_T_4.5.3.3, kým v prípade verejných a súkromných vysokých škôl je záujem nižší ako ponuka, v prípade štátnych škôl počet záujemcov 2,5-krát prevyšuje plánované počty prijatých.
Tabuľka VS_T_4.5.3.2 Podiel úspešných prihlášok na vysoké školy bez prijímacej skúšky – porovnanie foriem štúdia na jednotlivých typoch vysokých škôl v SR
4
Tabuľka VS_T_4.5.3.3 Pomer plánovaného počtu študentov a počtu prihlásených na verejných, súkromných a štátnych VŠ
5
Prístup vysokej školy k výberu uchádzačov je ovplyvnený počtom uchádzačov. Ten je ovplyvnený aj tým, aké má konkrétna fakulta renomé. Významnú rolu však zohráva aj atraktivita študijných programov a profesií, na ktoré ich pripravujú, ako aj množstvom ich poskytovateľov. V prijímaní študentov na akademický rok 2018/19 bol vysoký záujem o štúdium logopédie. V tomto odbore bolo evidovaných 6 prihlášok na jednu kladne vybavenú. Dôslednejší výber uchádzačov bol možný aj v odbore zubné lekárstvo a divadelné umenie, kde na jednu kladne vybavenú prihlášku pripadlo 5. Vyšší počet prihlášok zaznamenali aj odbory dentálna hygiena, štatistika, všeobecné lekárstvo a filmové umenie a multimédiá. V týchto odboroch pripadali tri prihlášky na jednu kladne vybavenú.6
Dôkazy o tom, že na niektorých vysokých školách sa stále vyberajú tí najlepší a najtalentovanejší študenti, prinášajú aj výsledky analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum. Zástupcovia vedenia fakulty poskytujúcej umelecké programy zdôraznili význam talentových skúšok: Robia sa kvázi talentové skúšky, čiže nie je to klasický nejaký len test, nejakých všeobecných znalostí, ktorý je súčasťou, samozrejme, každého prijímacieho pohovoru. [...] V odbore [názov] prebieha vlastne prijímacie konanie v troch kolách. Prorektor ďalšej školy hovoril o náročných kritériách prijímania takto: Čo sa týka prijímacieho konania na školu, tak na prvý stupeň na bakalárske štúdium je dvojkolové. Prvé bolo teraz v apríli, kedy sa robia v podstate talentové skúšky. A potom nasledujú ten istý deň fyzické previerky, fyzické testy podľa presných tabuliek, ktoré máme spracované. Je tam päť disciplín, ktoré sa bodujú.
Ďalšie výsledky kvalitatívnej analýzy rozhovorov s riadiacimi pracovníkmi vysokých škôl ukazujú, že prijímacie skúšky v niektorých odboroch majú skôr formálnu povahu. Hoci z nich školy neustúpili, kritériá prijatia posunuli nižšie. Prodekan jednej fakulty si zaspomínal: My robíme prijímačky na túto školu už 25 rokov. Z matematiky a z angličtiny. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi bolo maximum 100 bodov z matematiky a 100 bodov z angličtiny. Na prijatie bolo treba 176 bodov. Dnes je to prakticky nula.
Na iných školách zvážili efektivitu prijímacích skúšok a zrušili ich. Takúto skúsenosť detailnejšie opísal prodekan pre študijné záležitosti: Do minulého roku sme robili prijímacie konanie normálne formou prijímacej skúšky, ktorej základom bolo stredoškolské učivo. Tohto roku sme prvýkrát zrušili prijímaciu skúšku. Rozhodol o tom akademický senát, dôvodov bolo viacero. V podstate v dnešnej dobe, pri tých počtoch uchádzačov o štúdium, sa ukazuje robiť prijímaciu skúšku v tom formáte, v akej sme na ňu boli vždy zvyknutí, ako neefektívne.
Kvalitatívne dáta To dá rozum naznačujú, že tam, kde sa prijímacie skúšky neorganizujú, zostavujú školy rebríček prijatých uchádzačov na základe študijných výsledkov zo strednej školy. To znamená, pozeráme si, aké mal výsledky zo strednej školy, pretože súčasťou prihlášky je kópia maturitného vysvedčenia plus ostatné známky z ročníkov. Viaceré odpovede respondentov však naznačovali, že kritériá sú tak nízko, že na niektorých školách cez oká „presievacieho sita“ prejde takmer každý. Potvrdzujú to aj slová tohto prodekana: Zohľadňujeme aj priemer, ale v konečnom dôsledku prijímame všetkých. Podobná situácia je podľa slov inej prodekanky na fakulte technického zamerania: Nerobíme prijímačky, to znamená študijný priemer, súťaže, ktoré absolvovali. Čiže my si robíme také, že vidíme ten rebríček, že od akého priemeru po aký priemer sa nám tuná študenti hlásia. Ale jednoducho zoberieme takmer všetkých. Situáciu na technicky zameranej fakulte zhodnotil aj zástupca študentov: Nemáme žiadne prijímačky na fakultu. Napríklad, berie sa tu iba z výsledkov vysvedčení alebo rôznych testov. Takže v podstate každý, kto sa na tú fakultu chce dostať, tak sa dostane.
Voči slabému výberu uchádzačov nie sú všetky vysoké školy ľahostajné. V niektorých rozhovoroch bolo cítiť frustráciu. Zástupkyňa školy ponúkajúcej umelecké programy to vyjadrila takto: Viete, ono teraz sa veľa hovorí o tom, že kvalita a tak ďalej. No však to je veľmi jednoduchá záležitosť, prečo je to tak. Keď budeme prijímať na vysoké školy aj bez prijímačiek, aj štvorkárov, aj všelijakých, no tak potom o akej kvalite chceme hovoriť? Keď ja sa dozviem, hej, že poznám dievča, ktoré ledva tam základnú školu skončí, hej? Potom sa dostane na gymnázium a potom sa dostane na vysokú školu študovať slovenský jazyk, hej? No tak sa zhrozíte. No našťastie, taký prípad som poznala, ale nešla našťastie učiť potom. O tom, že do štúdia sú prijímaní aj uchádzači, ktorí dosahujú podpriemerné výsledky na strednej škole, rezignovane hovorila aj prodekanka jednej z fakúlt s technickým zameraním: Nám sa napríklad aj stane, že aj teraz som podpisovala odklad zápisu, lebo nemá maturitu. Ide na náhradný termín maturity z matematiky, hej?
Respondenti prejavovali aj bezmocnosť a istú mieru rezignácie. Prodekanka vysokej školy na východe krajiny vidí problém v odchode študentov z regiónu: Tých 30 % takýchto [šikovných] študentov ide z východu preč, hej. Tak v podstate ostane nám, vieme akých 70 %. Z tých 70 %, samozrejme, potom si vyberú nie technické školy. Prodekan spoločensko-vedne zameranej fakulty zas zdôvodnil zrušenie prijímacích skúšok rozhodnutím na konkurenčných školách: Čiže v istom zmysle to treba vnímať aj tak, že jednoducho keď bratislavská fakulta zrušila prijímacie konanie, veľmi ťažko by sme vedeli my byť konkurencieschopní pre tých stredoškolákov, ak by sme naďalej trvali na tom prijímacom konaní.
Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum možno usudzovať, že snaha naplniť plánované počty kvôli získaniu finančných prostriedkov môže viesť aj k postupnému zľavovaniu požiadaviek na študentov počas štúdia. Z celkového počtu 1 317 vysokoškolských učiteľov a doktorandov, ktorí majú skúsenosť s učením, 48,6 % vyjadrilo úplný súhlas s výrokom, že systém financovania vytvára tlak na znižovanie nárokov na študentov, keďže na každom z nich záleží. Ďalších 33 % zvolilo odpoveď skôr súhlasím. Odpoveď skôr nesúhlasím a úplne nesúhlasím vybralo len 18,3 % opýtaných (graf G_4.5.3.2). Toto vnímanie financovania však nie je úplne v súlade s tým, ako sa reálne rozdeľujú finančné prostriedky. Objem celkových prostriedkov na výučbu na všetkých verejných VŠ totiž nezávisí od celkového počtu študentov, ktorí na nich študujú. Ak by všetky verejné VŠ prijali menej študentov, mohli by mať vyššiu dotáciu na jedného študenta. Celkovo by teda nemali menej prostriedkov.
Graf VS_G_4.5.3.2: Stanovisko učiteľov VŠ a doktorandov k otázke znižovania nárokov na študentov v súvislosti so systémom financovania
Z výsledkov analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum možno usudzovať, že na niektorých vysokých školách prispôsobili spôsob výučby novej cieľovej skupine. Niektorí reprezentanti fakúlt hovorili o vytváraní kurzov na doučenie chýbajúcich vedomostí. Rozprávala o tom aj prodekanka pre vzdelávanie: Momentálne musíme robiť to, že my musíme doučovať študentov z matematiky aj z deskriptívnej geometrie na to, aby oni vedeli zvládnuť to, čo my od nich vyžadujeme. S matematikou majú podľa prodekana inej fakulty problémy aj študenti technicky zameranej fakulty: Proste sú tam iné typy problémov. Keď predtým sa ľudia pozastavovali, že trebárs zopár ľudí nevedelo derivovať, hoci sa to teda učí aj na vysokých školách, a teda iným spôsobom, tak na tom štvorročnom sú problémy napríklad s úpravou zlomkov, keď sú tam písmenká. Z tohto dôvodu prestavali na tejto fakulte študijný program a zriadili prípravný ročník: A tým pádom taký de facto nultý ročník je dobiehanie matematiky. Ale s tým, že teda je to štúdium trošičku inak poňaté. Že programovanie sa tam učí hneď od začiatku, ale tiež od základov. A vlastne po prvom ročníku by mali byť, teda pardon, po tom nultom ročníku by mali byť pripravení na to, aby zvládli celé štúdium. Dobehne sa vlastne to, čo treba z matematiky pre tie vyššie ročníky.
Študenti a študentky odchádzajúci na VŠ do zahraničia nehľadajú cestu menšieho odporu. Mnohí totiž musia zvládnuť náročné prijímacie skúšky a dokázať, že patria medzi tých najlepších. Dokumentuje to aj odpoveď študentky, ktorá odišla na univerzitu do Brna: Ono je trošku zložitejšie dostať sa na to zubné lekárstvo aj v Čechách. Strašne málo ľudí berú. Takže niekedy si človek aj môže vybrať, že tam chce ísť, môže byť aj strašne dobre naučený, ale proste to nevydá, hej. Že fakt nedá tie prijímačky a skončí niekde, kde úplne nechcel. Aj výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum naznačujú, že väčšina uchádzačov a uchádzačiek o štúdium v zahraničí prešla sitom. V odpovedi na otázku *Absolvovali ste prijímacie skúšky alebo inú formu selekcie počas štúdia na vašej škole? *bolo zaznamenaných 81,2 % kladných odpovedí. Zvyšná časť opýtaných zvolila odpoveď NIE.
Študenti študujúci v zahraničí zrejme nevyčítajú svojim školám náročné prijímacie konanie. Naopak, zrušenie prijímacích skúšok na VŠ na Slovensku vnímajú skôr negatívne. V dotazníkovom prieskume To dá rozum skoro 80 % opýtaných z tejto skupiny respondentov vyjadrilo názor, že ide o krok znižujúci kvalitu našich VŠ. Takmer polovica z nich dokonca zvolila odpoveď úplne súhlasím. Ďalšia početná skupina vyjadrila presvedčenie, že zrušenie prijímacích skúšok na vysokých školách na Slovensku je signálom, že im na výbere kvalitných študentov nezáleží. V tejto skupine bolo 40,7 % tých, ktorí s tým úplne súhlasili, a 37,5 % takých, ktorí skôr súhlasili. Kladné stanovisko k výroku nie je to podstatné zaujalo len necelých 20 % opýtaných, pričom ani nie 7 % vyjadrilo silný súhlas (graf VS_G_4.5.3.3).
Graf VS_G_4.5.3.3: Vnímanie zrušenia prijímacích skúšok na slovenských VŠ študentmi, ktorí odišli na VŠ v zahraničí
Kvantitatívne dáta To dá rozum dokresľujú aj vyjadrenia študentov počas skupinových rozhovorov. Študentka, ktorá sa rozhodla pre štúdium v Brne, komentovala stratégiu prijímania všetkých, takto: Napríklad v Bratislave na informatiku. Teraz neviem, či na všetky obory. Ale minimálne na ten, čo ma aspoň zaujímal, to bolo tak, že ste nemuseli robiť žiadne prijímacie skúšky. A to osobne aspoň pre mňa bolo negatívne, lebo si myslím, že ani nestanoviť žiadnu úroveň toho, čo očakávate od študenta, je trochu zvláštne. Oni to akože odôvodňujú tým, že chcú dať šancu všetkým, ale jednoducho tento prístup sa mi nepáči. Myslím si, že keď idete na vysokú školu, tak aspoň nejaký základný návrh toho, čo sa od vás čaká, by tam mal byť. Zároveň ocenila prístup brnianskej fakulty: Čo som ja bola, že tu v Brne boli napríklad aj odborové testy aj tieto SP-čká [testy študijných predpokladov]. Ale v Bratislave len na základe maturitného vysvedčenia. Takže sa mi to tiež zdalo, že tu je aspoň nejaké výberové konanie, čo to ustáli, že kto zvláda študovať na výške a kto nie. Príliš jednoduchá cesta, akou sa uchádzači dostávajú na vysoké školy na Slovensku, však môže trápiť aj tých, ktorí neodišli študovať za hranice. Účastník skupinového rozhovoru so študentmi zhodnotil dôsledky nízkych kritérií prijatia takto: Podľa mňa by mali byť o dosť prísnejšie podmienky, ako sa prijímajú študenti. Lebo veľmi veľa, povedal by som väčšina ľudí na našej fakulte, napríklad sú ľudia, ktorí sú tam a nemajú o to záujem. Nemajú o tom hlbšiu znalosť, proste práce si pokopírujú z internetu, majú to na háku. A poviem to na rovinu, mňa to irituje, že takýto človek má skoro rovnaký diplom ako ja, čo sa o to vyslovene zaujímam a snažím sa.
Dáta To dá rozum teda naznačujú, že stratégia VŠ na Slovensku vyriešiť nedostatok dobre pripravených uchádzačov o štúdium prostredníctvom zrušenia prijímacích pohovorov je v konečnom dôsledku kontraproduktívna. Je totiž vnímaná negatívne práve tými študentmi, ktorí sú motivovaní a akademicky úspešní. Slabý dôraz na výber študentov môže podporovať ich rozhodnutie odchádzať študovať do zahraničia. Ak na Slovensku zostanú, sú frustrovaní zo svojich menej motivovaných spolužiakov, ktorí o štúdium nejavia záujem.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Ivan Očenáš
