Poznatky z neurovedy, biológie či psychológie vykresľujú rané detstvo ako obdobie obrovských príležitostí, ale i rizík. Výskumy opakovane potvrdzujú, že účasť detí na kvalitných programoch vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (ďalej VSRD) môžu byť pre deti prínosom. Tieto programy môžu vo významnej miere pozitívne ovplyvniť aj ich neskoršie úspechy vo vzdelávaní. Mimoriadne dôležitá je dostupnosť VSRD pre deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia (ďalej SZP), ako aj pre deti so zdravotným znevýhodnením či rizikovým vývinom. Sú pre ne obrovskou príležitosťou postaviť sa na vstupe do školského vzdelávania spolu so svojimi rovesníkmi na rovnakú štartovaciu čiaru. Prínos programov VSRD však do veľkej miery závisí od ich kvality. Viaceré krajiny sa v snahe zlepšiť ranú starostlivosť a vzdelávanie vybrali cestou tvorby integrovaného systému, ktorý má zabezpečiť nielen kontinuitu, ale aj komplexnú pomoc a podporu všetkým deťom. Slovensko tomuto trendu odoláva. Zotrváva na vnútorne fragmentovanom systéme, ktorý sa prejavuje najmä účasťou viacerých rezortov na koordinovaní jednotlivých programov, a to bez náležitej previazanosti a spolupráce. Táto roztrieštenosť ovplyvňuje najmä tie najzraniteľnejšie skupiny detí, ktoré nemôžu čerpať všetky výhody vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve tak ako ich rovesníci. Sektorová fragmentácia sa prejavuje najmä v nesystémovom riadení programov ranej starostlivosti o deti do troch rokov, ktoré u nás nie sú vnímané ako základný predpoklad kvalitného predškolského vzdelávania. Systém VSRD vo väčšine krajín zahŕňa starostlivosť o deti od narodenia až po nástup do školského vzdelávania. V našich podmienkach sa síce venuje pozornosť otázke predškolského vzdelávania, ktoré sa týka najmä detí od 3 rokov, no otázka ranej starostlivosti o mladšie deti stojí skôr na okraji pozornosti. Vo verejnom diskurze rezonuje téma tzv. detských jaslí, ktorá reflektuje rastúci záujem rodičov o inštitucionálnu starostlivosť. Možností však veľa nemajú. Kapacity materských škôl v niektorých mestách a obciach ledva stačia na pokrytie potrieb starších detí a verejných detských jaslí je málo. Ceny v neverejných väčšinou presahujú výšku štátneho príspevku, ktorý môže rodič získať na tento účel a navyše je ich v dôsledku tzv. jasličkového zákona stále málo.
O tom, že starostlivosť o deti do 3 rokov nie je ponímaná ako súčasť systému VSRD, svedčí aj fakt, že je definovaná ako sociálna služba. V prípade detských jaslí dokonca ako ambulantná sociálna služba. Ich regulácia sa v zmysle príslušného zákona týka najmä bezpečnosti, ochrany detí a hygieny. Pedagogická činnosť s deťmi nie je monitorovaná a ani metodicky usmerňovaná. O vnímaní otázky ranej starostlivosti o deti do 3 rokov ako okrajovej témy možno usudzovať aj na základe obmedzenej dostupnosti programov pre tie najzraniteľnejšie skupiny detí – deti so zdravotným či sociálnym znevýhodnením. Rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením sa môžu zapojiť do dlhodobo budovaného systému včasnej intervencie. Tieto služby sú však v dôsledku nízkej finančnej, regionálnej, ako i informačnej dostupnosti pre mnohé rodiny neprístupné. Rodiny s deťmi, ktoré žijú v podmienkach sociálneho vylúčenia a chudoby, nemajú žiadnu príležitosť zapojiť sa do programu ranej starostlivosti o deti do 3 rokov. Inštitucionálna starostlivosť nie je pre tieto rodiny riešením ani možnosťou a v portfóliu programov starostlivosti o tých najmenších sa s nimi nepočítalo.
Bezproblémový však nie je ani prístup k programom predškolského vzdelávania, ktoré sú určené najmä pre deti od 3 rokov. Svedčí o tom celkovo nízka zaškolenosť detí v materských školách. Slovensko je zatiaľ výrazne vzdialené cieľu EÚ 2020, podľa ktorého má byť do roku 2020 zapojených do programov predškolského vzdelávania 95 % detí od 4 rokov do nástupu na povinné vzdelávanie. V prípade Slovenska sa v roku 2017 nachádzalo v materských školách len 76 % detí v tomto veku. Výpočty To dá rozum poukazujú na výrazné regionálne rozdiely. Za kritickú možno označiť situáciu v Košickom a Prešovskom kraji, ktorú spôsobuje najmä dlhodobo nízka účasť rómskych detí na týchto programoch. Do materských škôl dochádza približne len tretina z nich.
Na nízkej zaškolenosti detí v programoch predškolského vzdelávania sa podpisuje aj dlhodobo neriešený problém chýbajúcich kapacít miest v materských školách. Do materských škôl sa nedostanú ani deti tých rodičov, ktorí prejavili záujem. Kapacitná nedostatočnosť vyúsťuje v niektorých prípadoch do uplatňovania diskriminačných praktík pri prijímaní detí. Ohrozené sú napríklad deti, ktoré nemajú trvalé bydlisko v obci či mestskej časti, kde materská škola sídli, ako aj niektoré deti zamestnaných rodičov. V tejto situácii sú znížené aj šance detí so zdravotným znevýhodnením. Podľa odhadov To dá rozum viac ako polovica týchto detí zostáva pred bránami materských škôl. Ich podiel na celkovej populácii detí v materských školách je desaťnásobne nižší ako v prípade základných škôl. Podľa zákona môže riaditeľ takéto dieťa neprijať v prípade, že v zariadení nie sú vytvorené vhodné podmienky. Ministerstvo však nešpecifikuje presné kritériá vhodnosti. Riaditelia a riaditeľky tak rozhodujú na základe vlastného úsudku. V tomto kontexte sú zaujímavé výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, podľa ktorých približne len pätina respondentov z materských škôl považuje svoju školu za pripravenú na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. Za najväčšie problémy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) pritom považujú nedostatočné podmienky na individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením a nepripravenosť učiteľov pre prácu s týmito deťmi. Neschopnosť vytvoriť vhodné podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením vedie v mnohých prípadoch k odmietaniu ich prijímania do bežných materských škôl. Z tých detí, ktoré sa do materských škôl dostanú, až dve tretiny smerujú do špeciálnych materských škôl, ktoré však v mnohých okresoch na Slovensku chýbajú. Zároveň, mnohé z nich zápasia s podobnými problémami v oblasti nedostatočne zabezpečených personálnych či finančných podmienok.
Otázna je tiež pripravenosť prostredia materských škôl na prácu s deťmi zo SZP. Výpovede respondentov z kvalitatívneho aj kvantitatívneho prieskumu To dá rozum naznačujú, že materské školy nemajú vytvorené podmienky na individuálny prístup k deťom a na zabezpečenie potrebných podporných služieb. Problémom je tiež nepripravenosť praxe na prácu s deťmi z inojazyčného prostredia. Zrejme aj z tohto dôvodu sa štvrtina učiteliek a riaditeliek materských škôl domnieva, že deti s odlišným materinským jazykom by mali byť vzdelávané v špeciálnych triedach či školách. Na nízkej miere účasti detí z vylúčených lokalít na predškolskom vzdelávaní sa môže spolupodieľať aj absencia programov, zameraných na spoluprácu s rodičmi týchto detí. Doriešená nie je ani otázka finančnej dostupnosti predškolského vzdelávania. Hoci existuje niekoľko nástrojov zameraných na podporu detí z chudobných rodín, v dôsledku ich súčasného nastavenia nie je dochádzka do materských škôl (najmä pre mladšie deti) úplne bezplatná. Problémom je príliš nízko nastavená hranica príjmového stropu rodiny, ako aj skutočnosť, že nepokrývajú všetky náklady, spojené s dochádzaním dieťaťa do materskej školy. Ďalšou významnou bariérou je geografická nedostupnosť materských škôl, ktorá sa v čase realizácie prieskumu týkala približne pätiny vylúčených rómskych lokalít.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v týchto častiach:
Prečo sa oplatí venovať pozornosť vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve
Systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve je výrazne fragmentovaný
Raná starostlivosť o deti do 3 rokov nie je na Slovensku témou. Je to problém?
Predškolské vzdelávanie nie je pre všetkých
Úlohou štátu je garantovať rovný prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Krajiny, ktoré túto úlohu berú vážne, venujú mimoriadnu pozornosť otázke zvyšovania dostupnosti a skvalitňovania programov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Kvalita týchto programov je daná najmä tým, v akej miere je systém VSRD schopný reagovať na komplexné potreby všetkých detí a ich rodín a podieľať sa tak na zlepšovaní životných šancí všetkých ľudí. Preto sa do popredia dostáva otázka tvorby integrovaného systému, ktorý je koordinovaný tak, aby sa deti a ich rodiny dostali k všetkým službám, ktoré potrebujú a to skôr ako vo veku 3 rokov. Integrované systémy VSRD zabezpečujú potrebnú kontinuitu cieleného rozvoja dieťaťa od narodenia až po nástup do školského vzdelávania. Programy ranej starostlivosti o deti do 3 rokov nie sú v týchto systémoch len službou pre zamestnaných a študujúcich rodičov. Ich úlohou je tiež reagovať na rozmanité potreby detí a ich rodín, ktoré môžu vyplývať aj zo sociálneho či zdravotného znevýhodnenia. Integrované systémy VSRD zabezpečujú plynulý prechod do predškolského vzdelávania, ktoré je ponímané ako základný predpoklad úspešného školského vzdelávania. Preto je dostupné pre všetkých a v mnohých krajinách aj právne nárokovateľné. Ak štátne politiky nedokážu vytvoriť príležitosť pre všetky deti zapojiť sa do programov VSRD, vysielajú signál, že otázke rovnosti šancí vo vzdelávaní sa v danej krajine nevenuje náležitá pozornosť.
Autor:
Katarína Vančíková
