Slovensko sa môže pochváliť silnou tradíciou predškolského vzdelávania. Napriek tomu je jeho dostupnosť obmedzená. Účasť detí na programoch predškolského vzdelávania je v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nízka. Slovensko je výrazne vzdialené cieľu EÚ 2020, podľa ktorého má byť do roku 2020 zapojených do programov predškolského vzdelávania 95 % detí od 4 rokov do nástupu na povinné vzdelávanie. V prípade Slovenska sa v roku 2017 nachádzalo v materských školách len 76 % detí v tomto veku. Výpočty To dá rozum poukazujú na výrazné regionálne rozdiely. Za kritickú možno označiť situáciu v Košickom a Prešovskom kraji, ktorú spôsobuje najmä dlhodobo nízka účasť rómskych detí na týchto programoch. Do materských škôl dochádza približne len tretina z nich.
Na nízkej zaškolenosti detí v programoch predškolského vzdelávania sa podpisuje aj dlhodobo neriešený problém chýbajúcich kapacít miest v materských školách. Do materských škôl sa nedostanú ani deti tých rodičov, ktorí prejavili záujem. V prípade legislatívneho zavedenia právneho nároku pre deti od 3 rokov by samosprávy museli v roku 2017 vytvoriť odhadom viac než tisíc nových tried. Miesta v materských školách môžu chýbať aj v roku 2021, keď vstúpi do platnosti zákon o povinnom predškolskom vzdelávaní. Zavedením povinnosti pre deti od 5 rokov sa pravdepodobne zvýši ich účasť na programoch predškolského vzdelávania, no v niektorých krajoch sa z dôvodu chýbajúcich miest môže znížiť ich dostupnosť pre mladšie deti. Toto riziko hrozí najmä tam, kde je už dnes zvýšený záujem o materské školy. Podľa dostupných štatistík, ako aj dotazníkového prieskumu To dá rozum je takáto situácia najmä v Bratislavskom kraji. Kapacitná nedostatočnosť vyúsťuje v niektorých prípadoch do uplatňovania diskriminačných praktík pri prijímaní detí. Ohrozené sú napríklad deti, ktoré nemajú trvalé bydlisko v obci či mestskej časti, kde materská škola sídli, ako aj niektoré deti zamestnaných rodičov.
V tejto situácii sú znížené aj šance detí so zdravotným znevýhodnením. Podľa odhadov To dá rozum viac ako polovica týchto detí zostáva pred bránami materských škôl. Ich podiel na celkovej populácii detí v materských školách je desaťnásobne nižší ako v prípade základných škôl. Podľa zákona môže riaditeľ takéto dieťa neprijať v prípade, že v zariadení nie sú vytvorené vhodné podmienky. Ministerstvo však nešpecifikuje presné kritériá vhodnosti. Riaditelia a riaditeľky tak rozhodujú na základe vlastného úsudku. V tomto kontexte sú zaujímavé výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, podľa ktorých približne len pätina respondentov z materských škôl považuje svoju školu za pripravenú na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. Za najväčšie problémy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) pritom považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením a nepripravenosť učiteľov pre prácu s týmito deťmi. Neschopnosť vytvoriť vhodné podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením vedie v mnohých prípadoch k odmietaniu ich prijímania do bežných materských škôl. Z tých detí, ktoré sa do materských škôl dostanú, až dve tretiny smerujú do špeciálnych materských škôl, ktoré však v mnohých okresoch na Slovensku chýbajú. Zároveň mnohé z nich zápasia s podobnými problémami v oblasti nedostatočne zabezpečených personálnych či finančných podmienok.
Otázna je tiež pripravenosť prostredia materských škôl na prácu s deťmi so sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Výpovede respondentov z kvalitatívneho aj kvantitatívneho prieskumu To dá rozum naznačujú, že materské školy nemajú vytvorené podmienky na individuálny prístup k deťom a na zabezpečenie potrebných podporných služieb. Problémom je tiež nepripravenosť praxe na prácu s deťmi z inojazyčného prostredia. Zrejme aj z tohto dôvodu sa štvrtina učiteliek a riaditeliek materských škôl domnieva, že deti s odlišným materinským jazykom by mali byť vzdelávané v špeciálnych triedach či školách. Na nízkej miere účasti detí z vylúčených lokalít na predškolskom vzdelávaní sa môže spolupodieľať aj absencia programov, zameraných na spoluprácu s rodičmi týchto detí. Doriešená nie je ani otázka finančnej dostupnosti predškolského vzdelávania. Hoci existuje niekoľko nástrojov, zameraných na podporu detí z chudobných rodín, vďaka ich súčasnému nastaveniu nie je dochádzka do materských škôl (najmä pre mladšie deti) úplne bezplatná. Problémom je príliš nízko nastavená hranica príjmového stropu rodiny, ako aj skutočnosť, že nepokrývajú všetky náklady, spojené s dochádzaním dieťaťa do materskej školy. Ďalšou významnou bariérou je geografická nedostupnosť materských škôl, ktorá sa v čase realizácie prieskumu týkala približne pätiny vylúčených rómskych lokalít.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v týchto častiach:
Silná tradícia predškolského vzdelávania – slabá návštevnosť materských škôl
Dostupnosť predškolského vzdelávania znižuje nedostatok miest v materských školách
Pre mnohé deti so zdravotným znevýhodnením je predškolské vzdelávanie nedostupné
Deti z vylúčených rómskych lokalít čelia v prístupe do materských škôl mnohým bariéram
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
