Hoci sa väčšina Slovákov (takmer 78 %) domnieva, že všetky deti majú rovnakú možnosť navštevovať materskú školu (ďalej MŠ), nie je to tak.1 Na Slovensku existujú deti, ktoré z rôznych dôvodov do MŠ nechodia. Mnohé z nich preto, že neboli prijaté kvôli nízkym kapacitám miest. Táto situácia spôsobuje vo viacerých častiach Slovenska napätie. Tam, kde je stav kritický, prichádzajú rodičia na zápis dokonca v ročnom predstihu. Veria, že sa tak zvýšia ich šance. Potvrdila to aj respondentka v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum – zamestnankyňa referátu škôl a školských zariadení: Nemali ten vek ešte tie detičky a už mamičky boli na zápise. Išli skorej, samozrejme. V takej akože predzvesti toho, aby sa potom o rok dostali.
O neuspokojenom dopyte svedčí aj stúpajúci počet nevybavených žiadostí o prijatie do MŠ. Od roku 2006 narástol ich počet takmer dvanásťnásobne.2 V roku 2018 evidovali materské školy 12,5 tisíc nevybavených žiadostí o prijatie. Hoci ich počet nie je totožný s počtom neprijatých detí, keďže rodičia môžu dať prihlášku do viacerých materských škôl súčasne, tento trend jasne ukazuje, že do materských škôl sa nedostane pomerne veľká skupina detí. Potvrdzujú to aj výsledky reprezentatívneho prieskumu To dá rozum, v ktorom takmer polovica riaditeliek a riaditeľov MŠ súhlasila s tvrdením, že záujem o školu bol vyšší, ako dokážu prijať. Neobsadené miesta zostali podľa týchto zistení len v minimálnom počte materských škôl. Možnosť záujem bol nižší, ako dokážeme prijať zvolilo necelých 7 % opýtaných (graf G_4.1.4.2.1).
Graf G_4.1.4.2.1: Názory riaditeliek a riaditeľa MŠ na prejavený záujem o ich školu
Problém nedostatku miest v MŠ pretrváva roky a je odrazom neschopnosti štátu a samospráv reagovať na zmeny v populačnom vývoji. Pokles pôrodnosti a nárast nezamestnanosti na prelome storočí a v prvom desaťročí 21. storočia spôsobil zníženie ich počtu. Mnohé budovy MŠ začali mestá a obce využívať na iné účely, niektoré z nich zostali prázdne a rokmi schátrali. Keď začala populačná krivka v roku 2006 stúpať, štát a samosprávy nedokázali flexibilne reagovať na novú situáciu. Počet nevybavených žiadostí o prijatie dieťaťa do MŠ z roka na rok stúpal. Ak aj došlo k rozšíreniu kapacít, išlo skôr o reakciu „trhu na požiadavku klienta“.3 Na tie reagoval viac súkromný sektor a cirkev než samosprávy. Počet tried v súkromných MŠ sa medzi rokmi 2006 a 2018 päťnásobne zvýšil. Deti mali v roku 2018 k dispozícii trojnásobok tried v cirkevných MŠ oproti roku 2006. V prípade MŠ zriadených samosprávou sa v sledovanom období zvýšil počet tried len o 16 % (tabuľka T_4.1.4.2.1). Celková situácia sa teda zlepšila, ani zďaleka však nie je uspokojivá. Podľa najnovšej správy Európskej komisie nenavštevuje predškolské zariadenia z dôvodu nedostatku miest 8- až 10-tisíc detí.4
Tabuľka T_4.1.4.2.1: Počet tried v MŠ podľa zriaďovateľa v rokoch 2006-2018
5
Efekty predškolského vzdelávania pre jednotlivcov i celú spoločnosť sú vedecky potvrdené. Je teda viac ako pochopiteľné, že väčšina krajín sa snaží zlepšovať dostupnosť predškolského vzdelávania. V súčasnosti sú v Európe uplatňované dva prístupy zvyšovania účasti detí na týchto programoch: legislatívne ukotvenie právneho nároku a uzákonenie povinnosti. Krajiny, ktoré sa vybrali cestou právnej nárokovateľnosti, musia vyvinúť maximálne úsilie na to, aby boli ich programy predškolského vzdelávania pripravené prijať všetky deti bez výnimky. Právny nárok na predškolské vzdelávanie sa totiž vzťahuje na zákonnú povinnosť štátu zabezpečiť verejne dotované a cenovo dostupné miesto v programoch predškolského vzdelávania pre každé dieťa žijúce v blízkom okolí, ktorého rodičia požiadali o prijatie dieťaťa. A to bez ohľadu na ich sociálno-ekonomický status či rodinný stav.6 V prípade, že v lokalite nie je dostatočný počet miest pre všetky deti, na ktoré sa právny nárok vzťahuje, nie je právo realizovateľné. Štát je teda povinný podporiť vytvorenie dostatočných kapacít a garantovať tak miesto pre každé dieťa, ktoré žije v okolí. Cestou právneho nároku na ranú starostlivosť a predškolské vzdelávanie sa vybrali viaceré krajiny EÚ (napríklad Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Švédsko) (graf G_4.1.4.2.2). V Dánsku majú obce a mestá dokonca povinnosť zabezpečiť podmienky pre všetky deti od 6 mesiacov. V prípade, že sa im to nepodarí, hrozia im finančné sankcie. Zariadenia podobné našim materským školám však nie sú jedinou alternatívou.
Graf G_4.1.4.2.2: Garancia miesta v MŠ a povinná predškolská výchova v rámci EÚ
7
Legenda: žltá: povinné predškolské vzdelávanie, sivá: garantované miesto v predškolskom zariadení, zelená: začiatok povinnej školskej dochádzky
Na Slovensku máme v porovnaní so zahraničím veľmi zúženú ponuku programov predškolského vzdelávania. Jedinou možnosťou je materská škola (ďalej MŠ) určená pre deti od 3 do 6 rokov. Deti na ňu však nemajú zákonný nárok a mestá a obce teda nie sú nútené garantovať miesto pre každé dieťa žijúce na ich území. Preto je miest v materských školách momentálne podstatne menej ako detí, pre ktoré je predškolské vzdelávanie určené. Tento stav pretrváva dlhodobo. V roku 2011 a 2014 by si nemohlo uplatniť nárok na miesto v MŠ viac než 20 % detí. V roku 2017 bola situácia o niečo priaznivejšia. No v prípade, že by si rodičia mohli miesto pre svoje dieťa právne nárokovať (a všetci by si ho aj uplatnili), museli by obce a mestá dobudovať viac než tisíc tried (grafG_4.1.4.2.3).
Graf G_4.1.4.2.3: Chýbajúce triedy pre potreby zabezpečenia príležitosti pre všetky 3- až 6-ročné deti v rokoch 2003 – 2017
89
Vytvorenie príležitosti pre každé 3- až 6-ročné dieťa je výzvou najmä pre región východného Slovenska. Aj po zohľadnení kapacít súkromných, cirkevných a špeciálnych MŠ by museli samosprávy v tejto časti Slovenska dobudovať viac než 300 tried. V Bratislavskom a Banskobystrickom kraji by vynútiteľnosť práva na umiestnenie dieťaťa v MŠ motivovalo samosprávy a štát vytvoriť viac než 100 nových tried (graf G_4.1.4.2.4).10
Graf G_4.1.4.2.4: Odhad počtu chýbajúcich tried v roku 2018, pri zabezpečení nárokovateľnosti miesta v MŠ pre všetky 3- až 6-ročné deti a deti s odloženou školskou dochádzkou
1112
Slovenská republika zatiaľ nezvažuje cestu zvyšovania dostupnosti predškolského vzdelávania prostredníctvom stratégie právneho nároku. Súčasná vláda vidí riešenie v zavedení povinného predškolského vzdelávania. Aj uvedenie tohto opatrenia do praxe si však vyžaduje zásadné navýšenie kapacít miest v materských školách.
Cieľ uzákoniť povinné predškolské vzdelávanie je deklarovaný V Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV)13 a bol potvrdený v novele školského zákona14 , ktorá bola schválená v júni 2019. Podľa novej legislatívy bude od januára 2021 predškolské vzdelávanie povinné pre všetky 5-ročné deti.15 Do tohto termínu majú zriaďovatelia MŠ priestor na zabezpečenie potrebného počtu miest. Rozširovanie kapacít materských škôl je aj súčasťou Implementačného plánu 1, ktorým sa MŠVVŠ SR zaviazalo investovať na tento účel takmer 39 miliónov eur.16 Okrem štátneho rozpočtu majú byť využité aj európske štrukturálne a investičné fondy (ďalej EŠIF). Zo 130 miliónov eur alokovaných v programovom období 2014 – 2020 EŠIF na rozširovanie kapacít MŠ bolo k decembru 2018 zazmluvnených 68 % prostriedkov, vďaka ktorým by malo byť vybudovaných viac než 11-tisíc miest.17 Napriek tomuto pozitívnemu trendu existuje riziko, že kapacity MŠ nebudú postačujúce, a to ani po využití zostávajúcich prostriedkov EŠIF.
Kapacitná nedostatočnosť môže skomplikovať plnenie povinnej dochádzky detí najmä v niektorých obciach a mestách Bratislavského a Košického kraja. Kapacity miest v MŠ sú totiž v Bratislavskom kraji dlhodobo nízke. V súčasnosti je práve v tomto kraji evidovaných 44 % nevybavených žiadostí o prijatie do MŠ z ich celkového počtu na Slovensku.18 Na zlú situáciu poukazujú aj výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, v ktorom takmer 90 % riaditeliek a riaditeľov MŠ priznalo, že záujem rodičov je vyšší, ako sú ich reálne možnosti (graf G_4.1.4.2.5). Podľa výpočtov Útvaru hodnoty za peniaze a Inštitútu pre vzdelávaciu politiku môžu byť v nepriaznivej situácii mestské časti Bratislava-Ružinov a Bratislava-Petržalka.19 V Košickom kraji môže pri zohľadnení voľných kapacít aj po vybudovaní všetkých aktuálne zazmluvnených kapacít nastať problém v niektorých mestách a obciach okresov Trebišov, Gelnica a Michalovce. Práve tu bola totiž doteraz veľmi nízka zaškolenosť detí v materských školách, spôsobená najmä nízkou účasťou rómskych detí na predškolskom vzdelávaní.
Graf G_4.1.4.2.5: Názory riaditeliek a riaditeľa MŠ na prejavený záujem o ich školu – porovnanie krajov
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
