Rozmanitosť vzdelávacích potrieb detí
Deti a žiaci majú rozmanité vzdelávacie potreby, no systém ich priznáva len niektorým
Za účelom priznania nároku dieťaťa či žiaka na podporu vo vzdelávaní je na Slovensku, podobne ako v ďalších krajinách, používaný koncept špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb (ŠVVP). Na základe zistení To dá rozum má však viaceré limity, ktoré pramenia ako z jeho ideových východísk, tak aj z aplikačnej praxe. Prevažujúce deficitné vymedzenie ŠVVP, ktoré pripisuje ich príčiny znevýhodneniu či postihnutiu dieťaťa, prípadne jeho rodine, odvracia pozornosť od bariér na strane škôl a vzdelávacieho systému, ktorým deti môžu čeliť. V dôsledku pomerne rigidnej kategorizácie detí na základe ich znevýhodnenia či postihnutia sa nezohľadňujú individuálne odlišnosti detí v ich vzdelávacích potrebách. Zároveň sú z nároku na podporu a individualizovaný prístup vylúčené tie deti, ktoré nespadajú do súčasných kategórií ŠVVP. Ďalším problémom je stále rastúci podiel detí a žiakov so ŠVVP. Na úrovni základných škôl má priznaný nejaký typ špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby takmer až pätina žiakov, v niektorých okresoch každý tretí či dokonca každý druhý žiak. Zvyšujúci sa podiel detí so ŠVVP môže na základe zistení projektu To dá rozum súvisieť so spresňujúcou sa diagnostikou, nárokmi kladenými na deti, ale aj so súčasným nastavením financovania školstva. Poskytovanie zvýšeného normatívneho príspevku na žiaka so ŠVVP môže totiž nepriamo podporovať nadmernú diagnostiku detí a v dôsledku toho viesť k celkovému nárastu počtu detí so ŠVVP. Podmieňovanie podpory pridelením „diagnózy“ zároveň limituje možnosti preventívneho pôsobenia a môže sa taktiež spolupodieľať na vysokom zastúpení niektorých skupín (napríklad rómskych detí či detí z detských domovov) medzi deťmi s diagnostikovaným zdravotným znevýhodnením. Jedným z príkladov je ľahké mentálne postihnutie (ĽMP), ktoré má diagnostikované takmer každé piate dieťa, vyrastajúce v prostredí vylúčenej rómskej lokality. Diagnóza ĽMP však tieto deti de facto vylučuje zo vzdelávania, keďže väčšina z nich absolvuje základné vzdelanie oddelene od svojich rovesníkov a následne má len obmedzené možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole. Problémom súčasného nastavenia systému je tiež skutočnosť, že identifikácia vzdelávacích potrieb detí a žiakov sa v dôsledku personálnej a finančnej poddimenzovanosti poradenských zariadení zameriava najmä na stanovenie diagnózy a nie na nastavenie účinnej podpory, ktorá je však z pohľadu ďalšieho vzdelávania dieťaťa kľúčová.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v nasledujúcich častiach:
Limity konceptu ŠVVP
Koncept špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb má viaceré limity
Čítať viac
Podiel detí s potrebou podpory narastá
Podiel detí a žiakov s potrebou podpory vo vzdelávaní narastá
Čítať viac
Zastúpenie detí so ŠVVP je nerovnomerné
Zastúpenie detí a žiakov s potrebou podpory nie je v školách rovnomerné
Čítať viac
Problematické aspekty diagnózy ľahkého mentálneho postihnutia
Diagnóza ľahkého mentálneho postihnutia je nástrojom vylúčenia časti žiakov z hlavného vzdelávacieho prúdu
Čítať viac
Identifikácia ŠVVP ako stanovenie diagnózy, nie podpory
Identifikácia špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb je často zameraná najmä na stanovenie diagnózy, nie na nastavenie účinnej podpory
Čítať viac
Záver
Vzdelávanie by malo byť kvalitnou verejnou službou, ktorá všetkým ľuďom bez ohľadu na ich zdravotný stav či sociálnu situáciu umožňuje viesť dôstojný a zmysluplný život. Tento cieľ možno naplniť len za podmienky, že škola dokáže reagovať na rozmanité vzdelávacie potreby detí a poskytnúť im kvalitnú a na mieru šitú podporu, vďaka ktorej budú môcť prežívať úspech nielen v školských laviciach, ale aj neskôr v živote. Spôsob, akým vzdelávacia politika definuje, kto a za akých podmienok má nárok na podporu vo vzdelávaní, je kľúčový práve z hľadiska nastavenia podpory. Ako naznačujú výsledky prieskumu To dá rozum, súčasné vymedzenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb neumožňuje poskytovať podporu vo vzdelávaní všetkým deťom, ktoré by ju potrebovali, a do istej miery obmedzuje aj možnosti preventívneho pôsobenia. Zároveň ovplyvňuje aj efektivitu podporných opatrení, keďže namiesto snahy o prispôsobenie procesu vzdelávania vedie skôr k negatívnemu nálepkovaniu detí a nezriedka aj k ich vylučovaniu z tried a škôl hlavného vzdelávacieho prúdu. Ak má v súčasnosti takmer pätina žiakov základných škôl priznané špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a súčasne veľká časť detí, ktoré dodatočnú podporu z rôznych dôvodov potrebujú, no kvôli nezaradeniu do nejakej kategórie ju nedostávajú, je na mieste otázka, či namiesto investovania do „špeciálnej“ podpory pre deti so ŠVVP nemá skôr zmysel investovať do zmeny vzdelávacieho systému ako takého, aby v ňom dokázali do maximálnej možnej miery napredovať všetky deti.
Autor:
Miroslava Hapalová
Oponent: Magdaléna Špotáková
