Hoci celkový podiel detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je na Slovensku v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami veľmi vysoký, deti so ŠVVP nie sú na všetkých stupňoch vzdelávania zastúpené rovnomerne. Zatiaľ čo na úrovni základných škôl tvoria žiaci so ŠVVP až 17,93 % celkovej žiackej populácie, v materských a stredných školách je ich zastúpenie výrazne nižšie. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (G_1.1.3.1.), v materských školách tvoria deti so zdravotným znevýhodnením len 1,35 % v porovnaní s 11,07 % na úrovni základných škôl. Taktiež zastúpenie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je v materských školách výrazne nižšie (0,45 %), ako je to v prípade základných škôl (6,00 %). Na úrovni stredných škôl je celkový podiel žiakov so ŠVVP (7,67 %) v porovnaní s materskými školami (1,81 %) o niečo vyšší, no rozhodne nedosahuje podiel na úrovni základného školstva. Zo skupín žiakov a žiačok zo ŠVVP sú na stredných školách najviac zastúpení žiaci so zdravotným znevýhodnením (6,29 %), nasledovaní žiakmi s nadaním (0,51 %) a najmenšiu skupinu tvoria žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (iba 0,23 % zo všetkých žiakov stredných škôl). Vzhľadom na to, že v rámci základnej školy deti plnia povinnú školskú dochádzku, uvedené podiely pravdepodobne najviac odrážajú reálne počty detí a žiakov s potrebou podpory vo vzdelávaní z celkovej žiackej populácie.
Graf G1.1.3.1: Podiel detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na celkovom počte detí a žiakov v materských, základných a stredných školách v školskom roku 2018/2019
1
Nižší podiel detí a žiakov so ŠVVP v materských a stredných školách môže mať viacero príčin. V prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia môže byť ich reálny počet v týchto školách vyšší, no vzhľadom na obmedzenie finančnej podpory zo strany štátu iba na úroveň základných škôl, materské a stredné školy nemusia mať motiváciu iniciovať u detí a žiakov proces ich diagnostiky a zároveň ani vykazovať ich skutočný počet, čo nám potvrdili aj viacerí respondenti z kvalitatívnych rozhovorov. Na úrovni materských škôl však súčasne deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia čelia viacerým bariéram, ako je napríklad horšia dostupnosť materských škôl, finančné náklady či nižšia pripravenosť MŠ na vzdelávanie detí zo SZP, kvôli ktorým je miera ich zaškolenosti veľmi nízka a pohybuje sa iba na úrovni 31,7 %.2 Podobná situácia je aj v prípade zapojenosti žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia do stredoškolského vzdelávania, keďže po ukončení povinnej školskej dochádzky ich v štúdiu na strednej škole pokračuje len menej ako 50 %.3 Medzi možné dôvody patria finančné bariéry či chýbajúce podporné služby na stredných školách, ako aj predčasné ukončovanie vzdelávania bez dosiahnutia nižšieho sekundárneho vzdelania (základnej školy), kvôli čomu časť detí zo SZP nemôže pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole.
Nízke zastúpenie detí so zdravotným znevýhodnením na úrovni materských škôl môže byť, podobne ako v prípade detí zo SZP, čiastočne vysvetlené administratívnymi dôvodmi, keďže na ich vzdelávanie na rozdiel od základných a stredných škôl nedostávajú zriaďovatelia MŠ navýšené normatívne prostriedky. Zároveň, v predškolskom veku je ešte diagnostika niektorých typov ŠVVP obtiažna (napr. poruchy učenia, či mentálne postihnutie). No nepochybne je aj odrazom nízkej miery zapojenia detí so zdravotným znevýhodním do predškolského vzdelávania, ktorá je dôsledkom viacerých bariér, ktorým deti a ich rodiny v prístupe do MŠ čelia. Ako vidieť z nasledujúceho grafu (G_1.1.3.2), najviac sťažený prístup do materských škôl majú deti s telesným postihnutím či deti s „iným“ typom ŠVVP, kam patria aj deti choré alebo zdravotne oslabené. Na odmietanie prijímania detí s týmito typmi znevýhodnenia do MŠ poukazovali aj viacerí respondenti kvalitatívneho prieskumu. Ako sa vyjadrila matka telesne postihnutého dieťaťa: V [meste] mi ho do štyroch škôlok nevzali, prišla som teda na mesto, vynadala som im, prečo to robia, veď [meno dieťaťa] je veľmi komunikatívne, sociálne decko. Tak mi odporučili, veď skúste to v dedine vedľa. Z hľadiska nižšej účasti detí so zdravotným znevýhodnením v stredných školách vystupuje do popredia najmä skupina detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím, ktoré majú len veľmi limitované možnosti pokračovať v stredoškolskom vzdelávaní. Dáta taktiež naznačujú, že aj v prípade detí s diagnostikovaným autizmom môžu existovať prekážky pri ich prechode na stredné školy.
Graf G1.1.3.2. Podiel detí s rôznym typom zdravotného znevýhodnenia v materských, základných a stredných školách (vrátane špeciálnych škôl) v školskom roku 2018/2019
4
Prítomnosť žiakov so ŠVVP v školách nie je rovnomerná ani v rámci Slovenska. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (G_1.1.3.3.), v 53 okresoch je podiel žiakov so ŠVVP na základných školách nižší alebo rovný slovenskému priemeru, ktorý je na úrovni 17,93 %. V 25 okresoch je podiel žiakov so ŠVVP vyšší ako priemer, v desiatich z nich má diagnostikovanú ŠVVP až každý tretí žiak a v dvoch okresoch dokonca takmer každý druhý žiak základnej školy.
Graf G1.1.3.3. Podiel žiakov so ŠVVP na celkovej populácii žiakov v základných školách podľa okresov v školskom roku 2018/2019
5
Všetky okresy s podielom žiakov so ŠVVP nad 30% sa nachádzajú v Košickom, Prešovskom alebo Banskobystrickom kraji. Hoci sa na vysokom podiele žiakov so ŠVVP v týchto okresoch do veľkej miery podieľajú žiaci so sociálne znevýhodneného prostredia, ako je zrejmé z nasledujúcej tabuľky (T_1.1.3.1.) aj podiel žiakov so zdravotným znevýhodnením v nich prevyšuje celoslovenský priemer (11,07 %).
Tabuľka T1.1.3.1. Okresy, v ktorých podiel žiakov so ŠVVP v základných školách dosiahol v školskom roku 2018/2019 viac ako 30 %
6
Na úrovni základného vzdelávania dochádza ku koncentrovaniu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia na určitých školách. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu (G_1.1.3.4.), až 64,3 % základných škôl nenavštevuje žiaden žiak zo SZP. Podiel takýchto škôl je ešte vyšší v prípade cirkevných (77,6 %) a súkromných škôl (91,8 %). Na druhej strane, približne v 10 % základných škôl tvoria žiaci zo SZP viac ako 30 % všetkých žiakov. Existencia škôl, navštevovaných prevažne alebo výhradne rómskymi deťmi zo sociálne vylúčených lokalít, je problémom, na ktorý opakovane poukazujú najmä mimovládne organizácie.7 Na ich vzniku sa môže podieľať jednak nerovnomerné osídlenie jednotlivých okresov žiakmi zo SZP a aj susediacich miest a obcí, ale aj prítomná segregácia rómskych detí vo vzdelávaní a postupný odliv nerómskych žiakov v prípade vyššej koncentrácie detí zo SZP na konkrétnej škole. Ako situáciu opísala riaditeľka základnej školy, s ktorou bol realizovaný rozhovor v rámci kvalitatívneho zberu dát v projekte To dá rozum, pri zápise sa príde nerómsky rodič spýtať, že koľko si zapísal, obrazne povedané, Cigánov, keď mu poviem toľko a toľko, tak otočí sa na päte a odíde mi.
Graf G1.1.3.4. Zastúpenie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách v školskom roku 2018/2019
8
V prípade detí so zdravotným znevýhodnením je ich distribúcia medzi jednotlivými základnými školami rovnomernejšia. Ako ukazuje nasledujúci graf(G_1.1.3.5.),iba 13,8 % základných škôl nenavštevuje ani jeden žiak so zdravotným znevýhodnením. Podiel škôl, ktoré nevzdelávajú žiadneho žiaka so zdravotným znevýhodnením, je štatisticky významne vyšší v prípade súkromných zriaďovateľov, kde dosahuje 31,1 %. Približne na tretine základných škôl (29,3 %) je podiel žiakov so zdravotným znevýhodnením vyšší ako celoslovenský priemer (11,07 %). Nad 30% žiakov so zdravotným znevýhodnením má 3,1 % základných škôl, ktoré sa nachádzajú vo všetkých ôsmich krajoch, aj keď najviac sa ich koncentruje v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji (50 z celkového počtu 64 škôl).
Graf G1.1.3.5. Zastúpenie žiakov so zdravotným znevýhodnením v základných školách v školskom roku 2018/2019
9
Autor:
Miroslava Hapalová
Oponent: Magdaléna Špotáková
