Vysokoškolská príprava budúcich učiteľov
Nevyužitý potenciál vysokých škôl kvalitne pripraviť budúcich učiteľov
Vysokoškolská príprava na učiteľské povolanie do veľkej miery vplýva na celkovú kvalitu výučby na školách v regionálnom školstve. Pri zohľadňovaní kvality prípravy na učiteľské povolanie je v prvom rade potrebné vhodne nastaviť spôsob výberu a prijímania študentov a študentiek do VŠ učiteľských programov. Z kvalitatívnych zistení projektu To dá rozum vyplynulo, že na mnohé z takýchto programov neprebieha žiaden výber a prijímaní sú všetci prihlásení. Táto skutočnosť spôsobuje veľké rozdiely v odbornej či osobnostnej spôsobilosti študentov a študentiek učiteľstva, na čo VŠ pracoviská pripravujúce budúcich učiteľov reagujú rôzne. V niektorých prípadoch VŠ tieto rozdiely ignorujú, v iných znižujú nároky na študentov alebo sa, naopak, snažia obsahovo rozvíjať i také vedomosti a zručnosti, ktoré by už absolventi stredoškolského štúdia mali ovládať. V súčasnosti je vysokoškolské štúdium v učiteľstve rozdelené na bakalársky a nadväzujúci magisterský stupeň, pričom veľký podiel didaktiky a pedagogickej praxe bol v mnohých prípadoch bakalárskych programov presunutý až na úroveň magisterského štúdia. Pre absolventov neučiteľských VŠ programov systém poskytuje možnosť získať učiteľskú kvalifikáciu alternatívnou cestou cez tzv. doplňujúce pedagogické štúdium. V nezanedbateľnej miere však toto štúdium poskytujú aj VŠ pracoviská, ktoré nemajú akreditované bakalárske a magisterské učiteľské programy, čo vnáša pochyby o odborných kapacitách týchto pracovísk poskytnúť kvalitnú prípravu na výkon učiteľského povolania. Z kvalitatívnych a kvantitatívnych dát To dá rozum vyplynulo, že vysokoškolská príprava na učiteľské povolanie je v prevažnej miere zameraná na získavanie teoretických vedomostí na úkor praktických zručností v tom, ako vyučovať. Vo VŠ programoch učiteľstva a iných pedagogických vied prevláda výklad ako metóda výučby. Mnohí študenti učiteľstva pociťujú nedostatky v ich príprave hlavne v oblasti všeobecnej alebo predmetovej didaktiky, teda práve v oblasti poznania a praktického ovládania rôznych foriem a metód výučby. Mnohí z nich identifikovali ako obzvlášť dôležitú tému začleňovania detí s rôznymi druhmi znevýhodnenia, v ktorej sa tiež cítia nedostatočne pripravení.
Výber študentov
„Bárskto“ sa môže stať učiteľom
Čítať viac
Študijné programy učiteľstva
Nastavenie učiteľských študijných programov málo prispieva k pripravenosti absolventov
Čítať viac
Obsah a formy vzdelávania vo VŠ programoch učiteľstva neodrážajú žiaduci stav, na ktorý by mali ich absolventov pripraviť
Čítať viac
Záver
Kvalitní učitelia a učiteľky sú zanietení, vedia rozpoznať vlohy učiacich sa a ovládajú širokú škálu metód, z ktorých v spolupráci s ďalšími odborníkmi vedia pre každého vybrať tú optimálnu. Okrem pedagogických a didaktických vedomostí a zručností ako vyučovať a individualizovať svoju výučbu jednotlivým žiakom, kvalitní učitelia musia byť aj odborníkmi v predmetoch, ktoré vyučujú. Táto kvalita učiteľskej práce závisí od mnohých premenných, pričom vysokoškolská príprava na učiteľské povolanie nepochybne patrí medzi ne. Zo zistení To dá rozum vyplynulo, že na Slovensku systém prípravy na učiteľské povolanie najmenej rozvíja získavanie praktických didaktických zručností ako vyučovať a prevažne sa zameriava na získavanie teoretických poznatkov. Pokým sa nezmení samotná príprava na učiteľské povolanie, teda pokým samotní študenti učiteľstva nezažijú, ako by ich budúca učiteľská práca mala vyzerať, len ťažko možno od nich očakávať, že sa stanú skutočne kvalitnými učiteľmi.
Autor:
Jozef Miškolci
