Kvalita života ľudí, ktorí neukončili ani základné vzdelanie (nižšie stredné vzdelanie), je výrazne znížená. Títo ľudia si len ťažko hľadajú prácu a často sa nevedia dostať z bludného kruhu chudoby. Trpia najvyššou mierou nezamestnanosti. Kým v populácii osôb s neukončeným nižším stredným vzdelaním bol nezamestnaný takmer každý druhý jednotlivec (45 %), v populácii osôb s ukončeným nižším stredným vzdelaním išlo o každého tretieho jednotlivca (31 %).1 Neukončené základné vzdelanie je hlavnou prekážkou získania kvalifikácie a sťažuje prechod zo základných do stredných škôl. Žiaci, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku (ďalej PŠD) ešte pred 9. ročníkom základnej školy, majú totiž menšiu šancu zapojiť sa do stredoškolského vzdelávania.
Otázka neukončeného základného vzdelania sa týka veľkej časti žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia (ďalej SZP). V školskom roku 2017/18 takto ukončila PŠD tretina detí v systéme pomoci v hmotnej núdzi2 a viac ako tretina detí z prostredia MRK.3 Aj údaje Svetovej banky naznačujú, že v skupine mladých ľudí s nedosiahnutým základným vzdelaním je veľká časť Rómov. V roku 2011 nedosiahlo ani nižšie stredné vzdelanie 20 % Rómov vo veku 17 – 23 rokov, ktorí žili na území Slovenska.4
V porovnaní s ostatnými stredoškolákmi žiaci so sociálnym znevýhodnením, ktorí pokračujú v štúdiu po ukončení základnej školy, v oveľa väčšej miere navštevujú odborné učilištia a praktické školy určené pre žiakov s mentálnym postihnutím. Keďže táto diagnóza je často prisudzovaná najmä rómskym deťom z vylúčených lokalít, takáto vzdelávacia dráha sa týka mnohých Rómov z vylúčených lokalít. Ako ukazuje graf G_4.4.5.1, na stredných školách určených pre mentálne postihnutú mládež bolo v školskom roku 2017/18 takmer 13 % žiakov z MRK, ktorí neboli v systéme hmotnej núdze a necelých 19 % žiakov z MRK z rodín, ktorým bola zároveň táto pomoc poskytnutá. V skupine žiakov, ktorí nemajú tieto charakteristiky, študovalo na tomto type škôl len niečo viac ako 1 %.
Tieto skutočnosti spôsobujú výrazné odlišnosti v prerozdelení stredoškolákov medzi druhmi škôl podľa ich sociálnej situácie. Zaujímavý je pohľad na opačnú stranu grafu, ktorá ilustruje podiel žiakov na gymnáziách. Na tomto type školy študovala v školskom roku 2017/18 skoro tretina stredoškolákov, ktorí stoja mimo systému poberateľov hmotnej núdze a nepochádzajú z marginalizovaných rómskych komunít. Naopak, v skupine stredoškolákov z prostredia MRK, ktorí sú v systéme PHN, menej ako 1 %.5 Aj toto rozloženie žiactva naprieč rôznymi druhmi škôl naznačuje, že mladí ľudia, ktorí žijú v sociálne znevýhodňujúcom prostredí, končia stredoškolské vzdelávanie skôr ako ich lepšie situovaní rovesníci.6 Podľa dát UNDP a Svetovej banky bolo v roku 2011 v populácii 18- až 22-ročných až 95 % Rómov, ktorí už neboli zapojení do vzdelávania a nedosiahli viac než stredné odborné vzdelanie s výučným listom oproti 60 % Nerómov, ktorí žili v ich blízkom okolí.7
Graf G_4.4.5.1 Rozdelenie stredoškolákov medzi druhmi škôl podľa sociálnej situácie v školskom roku 2017/18
8
Zo skupiny tých žiakov zo SZP, ktorí smerujú na stredné odborné školy, veľká časť navštevuje 2-ročné učebné odbory bez výučného listu. Ich uplatniteľnosť na trhu práce je slabá. Podľa sekundárnych dát v F-odboroch vo väčšej miere študujú žiaci z rodín, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a z prostredia vylúčených rómskych lokalít. V systéme PHN9 je odhadom 59 % žiakov F-odborov a z prostredia MRK10 pochádza podobne okolo 59 %.11 Väčšina programov v rámci štúdia F-odborov je koncentrovaná v Košickom (30,6 %) a Prešovskom kraji (25 %) (pozri tabuľka T_4.4.4.2.2). Práve v týchto regiónoch sa totiž nachádzajú elokované pracoviská, ktoré boli zriadené s cieľom zvýšiť podiel stredoškolsky vzdelaných Rómov z vylúčených lokalít.12 Ako však konštatujú odborníci, vzdelávanie v týchto školách sa stalo pre mnohých Rómov takmer automatickou voľbou a začali ich vnímať ako „školy pre nich“. Takúto voľbu urobia dokonca aj žiaci a žiačky, ktorí mali v základnej škole vynikajúce výsledky a mohli by pokračovať v štúdiu napríklad na gymnáziu alebo v maturitných odboroch stredných odborných škôl.13 Podľa výsledkov terénneho výskumu Centra pre výskum etnicity a kultúry si rómski žiaci celkom prirodzene vyberajú najľahšiu alternatívu, ktorá je im dostupná. Rozhodujúcu rolu v ich rozhodovaní nezohráva len geografická blízkosť, ale tiež motivácia pokračovať v návšteve školy ďalej so svojimi spolužiakmi.14 A keďže mnohé rómske deti sa v základných školách vzdelávajú v etnicky homogénnych triedach, aj ich ďalšie vzdelávacie dráhy sú podobné.
Predčasné ukončovanie vzdelávania je späté s chudobou. Keďže chudoba sa vo veľkej miere týka rómskeho obyvateľstva, je zaujímavé vidieť, aké sú rozdiely v miere predčasného ukončovania vzdelania medzi nimi a majoritou.
Žiaci, ktorí pochádzajú zo SZP, vstupujú často do 1. ročníka ZŠ starší, ako sú ostatní prváci, častejšie opakujú ročník a niektorí aj viackrát. Logickým vyústením týchto skutočností je vyššie riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky. Tento problém sa týka na Slovensku najmä rómskeho obyvateľstva, ktoré žije v podmienkach sociálneho vylúčenia. V roku 2015 predčasne ukončilo vzdelávanie a odbornú prípravu takmer 60 % Rómov vo veku 18 – 24 rokov, pričom v celkovej populácii sa vyskytovalo len 7 % prípadov.15
Rómovia opúšťajú vzdelávanie často už po naplnení povinnej školskej dochádzky. Podľa výsledkov výskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva opustili v sledovanom období vzdelávací systém pred dosiahnutím 16 rokov až dve tretiny rómskych respondentov. V prípade Slovenska išlo o 59 % Rómov v kontraste s 11 % Nerómami z ich blízkeho okolia. Aj vďaka tomu dosiahla minimálne vyššie stredné vzdelanie (všeobecné alebo odborné) podstatne menšia časť Rómov než Nerómov16 (G_4.4.5.2).
Graf G_4.4.5.2: Porovnanie Rómov a Nerómov na Slovensku v ukazovateľoch súvisiacich s predčasným ukončením školskej dochádzky
17
Rómovia nepokračujú vo vzdelávaní po dosiahnutí povinného vzdelávania z rôznych príčin. Medzi najčastejšie uvádzané dôvody patrí napríklad skoré manželstvo a pôrod, potreba prispievať na chod domácnosti, ale aj obavy o bezpečnosť svojich detí, najmä dcér.18 Aj podľa staršieho slovenského prieskumu ukončujú mladí Rómovia štúdium na strednej škole na základe individuálnych príčin. Väčšina respondentov, ktorá sa doň zapojila, však hodnotila s odstupom času toto rozhodnutie ako zlý krok.19 Podľa medzinárodných zistení takmer tretina (30 %) Rómov na Slovensku zdôvodnila odchod zo školy pred ukončením stredoškolského vzdelávania tým, že vo vzťahu k práci, ktorú môžu získať, je ich vzdelanie dostatočné. Druhou najčastejšie uvádzanou príčinou (20 %) bola potreba nájsť si prácu a zarábať.20 Tieto zistenia poukazujú na paradox. Je zrejmé, že snaha Rómov uspokojiť aktuálne potreby súvisiace s chudobou limituje ich možnosti dosiahnuť lepšie vzdelanie a získať kvalifikovanú prácu v budúcnosti. Presvedčenie mnohých Rómov o tom, že aj základné vzdelanie postačuje, je aj odrazom nízkych ambícií. Ako totiž indikujú výsledky kvalitatívneho výskumu Centra pre výskum etnicity a kultúry, postoje rómskych ľudí k stredoškolskému vzdelávaniu sú formované na pozadí stigmatizácie tejto etnickej skupiny a jej diskriminácie na trhu práce. Rómski rodičia sa domnievajú, že ich šance získať dobré zamestnanie sú výrazne nižšie ako u Nerómov, a dosiahnuté vzdelanie na tom veľa nezmení.21 Tieto zistenia korešpondujú s výsledkami iného prieskumu, v ktorom len polovica rodičov žiakov, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie, prejavila vieru v to, že vzdelanie zabezpečí ich deťom lepšiu budúcnosť.22 Žiaľ, ako ukazujú výsledky experimentu Inštitútu finančnej politiky, obavy rodičov sú na mieste. K diskriminácii na trhu práce na základe etnicity skutočne dochádza.23
Jednou z možných príčin predčasného ukončovania vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia môže byť aj klíma škôl a ich nepripravenosť reagovať na špecifické vzdelávacie potreby tejto skupiny žiakov. Inak povedané, žiaci môžu vynechávať vyučovanie či definitívne odísť zo školy aj preto, lebo sa tam necítia komfortne. V intenciách tohto predpokladu je zaujímavý pohľad na to, či sa stredné školy cítia pripravené na prácu s touto cieľovou skupinou. Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum to tak je. Takmer polovica (47,6 %) z 1 098 opýtaných učiteľov, riaditeľov, asistentov učiteľa, výchovných poradcov, majstrov odborného výcviku a odborných zamestnancov stredných škôl zvolilo odpoveď úplne súhlasím a viac než 40 % skôr súhlasím vo vzťahu k výroku Škola, v ktorej pôsobím, je pripravená vzdelávať deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. S výrokom, ktorý odkazoval na pripravenosť školy na prácu s deťmi rôznych národností či etnicity, súhlasila o niečo menšia skupina respondentov. No aj v tomto prípade prevládalo presvedčenie o zvládnutí tejto úlohy (graf G_4.4.5.3).
Isté pochybnosti o pripravenosti stredných škôl na prácu so žiakmi zo SZP vyvolávajú výsledky dotazníka v odpovedi na otázku Aká forma vzdelávania je najvhodnejšia pre žiakov bez znalosti, resp. s obmedzenou znalosťou vyučovacieho jazyka? Keďže mnoho žiakov zo SZP používa iný než slovenský materinský jazyk, pripravenosť školy sa týka aj schopnosti jej zamestnancov pracovať s takýmito deťmi. Odpovede v dotazníkovom prieskume To dá rozum však naznačujú, že na túto rolu stredné školy nemusia byť celkom pripravené. Štvrtina respondentov sa totiž domnieva, že najvhodnejšou formou vzdelávania pre deti s iným jazykom je špeciálna trieda v bežnej škole. Takmer tretina nedokázala k tejto otázke zaujať stanovisko. Vzdelávanie v bežnej triede so zabezpečenou podporou vnímalo ako najlepšiu cestu len 28 % pedagogických a odborných zamestnancov stredných škôl.
Graf G_4.4.5.3: Názory respondentov stredných škôl na pripravenosť ich školy na vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a detí rôznych národností a etník
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Edita Rigová
