Úroveň vedomostí v študovanom odbore predstavuje položku, ktorá bola v dotazníkovom prieskume To dá rozum medzi študentmi a študentkami vysokých škôl označovaná zo všetkých ponúkaných zručností a kompetencií najviac. V prieskume medzi vysokoškolskými študentmi sme zisťovali, ktoré zručnosti, kompetencie a vedomosti sú z ich pohľadu najviac rozvíjané v rámci štúdia na vysokej škole. Takmer dve tretiny (64,2%) vysokoškolákov z celkovej vzorky si myslí, že štúdiom nadobúdajú vedomosti vo svojom odbore. Zároveň bol rozvoj vedomostí jedinou možnosťou, ktorú v dotazníkovej otázke označila viac ako polovica respondentov.
Na skupinových rozhovoroch so študentmi sa niektorí z nich vyjadrovali, že rozvoj odborných vedomostí je potrebným predpokladom na pochopenie študovaných javov a problémov v širšom kontexte. Tiež sa objavovali názory, že vedomosti sú základom pre budovanie praktickej nadstavby. Potrebu osvojovať si vedomosti a poznatky odôvodnila jedna z účastníčok skupinových rozhovorov nasledovne: Teoretické vedomosti ako vysokoškolák musím mať, lebo v prípade, keď ma bude pripravovať len do praxe, tak nie som o nič lepšia ako absolvent nejakého kurzu, ktorý má len strednú školu. Tými teoretickými vedomosťami sa stávam väčším odborníkom a lepšie chápem to, čo prakticky robím. Problém však môže nastať, ak škola nedáva študentom priestor tieto znalosti aplikovať v praxi , resp. ak absolvovanie praxe neprispieva k lepšiemu pochopeniu nadobudnutých vedomostí.
Aj medzi viacerými učiteľmi, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch, zaznieval názor, že teoretické znalosti sú základom nadobúdania odborných vedomostí, no rovnako dôležitým aspektom štúdia je vedieť aplikovať tieto vedomosti v praxi. Ako často vytvárajú respondenti spomedzi VŠ učiteľov podmienky na prakticky orientovanú výučbu, ukazujú čísla z dotazníkového prieskumu To dá rozum (pozri graf G.3.1.2.1.1). Pri výbere piatich najčastejších metód a foriem výučby z ponúkaného zoznamu (12 možností) vybrali aplikáciu teoretických poznatkov na príkladoch z praxe tri pätiny učiteľov. Zároveň, viac ako dve tretiny (67 %) učiteľov v prieskume označili, že na hodinách prezentujú svoje skúsenosti z praxe. Osem z desiatich (79,3 %) učiteľov, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom zisťovaní, sa vyjadrilo, že na hodinách pracuje s príkladmi z praxe . Pri doktorandoch, ktorí učia alebo mali skúsenosť s výučbou študentov prvého a druhého stupňa VŠ štúdia, aplikáciu teoretických poznatkov na príkladoch z praxe v prieskume označila ako jednu z najčastejšie využívaných foriem výučby viac ako polovica respondentov (pozri graf G.3.1.2.1.1). Podobná otázka, no obrátene, bola s identickými možnosťami položená aj študentom. U nich však aplikáciu teoretických poznatkov na príkladoch z praxe vnímala ako jednu z najviac používaných metód vo výučbe len niečo viac ako tretina respondentov. Príklady z praxe môžu do výučby čiastočne prinášať aj samotní zamestnávatelia. Viac ako polovica (52,4 %) špecialistov na ľudské zdroje v dotazníkovom prieskume To dá rozum odpovedala, že s vysokými školami spolupracuje alebo spolupracovala pri zabezpečovaní praxe ako súčasti vyučovania.
Graf G_3.1.2.1.1: Porovnanie podielu odpovedí študentov 1. a 2. stupňa VŠ štúdia, VŠ učiteľov a doktorandov, ktorí si ako jednu z piatich najviac využívaných foriem výučby vo vzdelávacom procese vybrali „*aplikáciu teoretických poznatkov*.“
Väčšina (51,7 %) špecialistov a špecialistiek na ľudské zdroje, ktorá odpovedala na otázky prostredníctvom dotazníkov, považuje ovládanie odborných vedomostí za pomerne dôležité kritérium pri výbere budúceho zamestnanca. Pre viac ako tretinu špecialistov na ľudské zdroje (36,1%) sú odborné vedomosti až kľúčovým predpokladom. Za menej dôležité ich považovala iba desatina (12,9 %) respondentov. To, že určité penzum vedomostí špecifických pre prácu v danom odbore sa od absolventov VŠ štúdia očakáva, vyjadrovali aj respondenti počas individuálnych rozhovorov. Kvantitatívne dáta To dá rozum však ukazujú, že absolventi vysokých škôl spĺňajú očakávania zamestnávateľov v oblasti odborných vedomostí len pre jedného z desiatich respondentov spomedzi špecialistov na ľudské zdroje (pozri graf G.3.1.2.1.2). To však neznamená, že by predstavitelia zamestnávateľov považovali absolventov za úplne nepripravených. Dve tretiny respondentov medzi špecialistami na ľudské zdroje označilo, že absolventi VŠ spĺňajú ich očakávania na úroveň odborných vedomostí aspoň čiastočne. V individuálnych rozhovoroch niektorí z reprezentantov spoločností a organizácií uvádzali, že čiastočný nedostatok odborných vedomostí sa dá dobehnúť v adaptačnom období po vstupe do zamestnania.
Graf G_3.1.2.1.2: Podiely špecialistov na ľudské zdroje podľa miery, do akej absolventi spĺňajú ich očakávania v oblasti odborných vedomostí
Potrebu odborných vedomostí pri vstupe na trh práce podporujú aj zistenia Podnikateľskej aliancie Slovenska. Z prieskumu, na ktorom sa zúčastnili prevažne riadiaci pracovníci, vyplynulo, že až 70 % respondentov považuje odborné vedomosti za jedno z piatich najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať ich potenciálny zamestnanec. No viac ako polovica (55,9 %) respondentov v prieskume označila odborné vedomosti ako jednu z oblastí, v ktorej prichádzajú k nim do zamestnania absolventi vysokých škôl najmenej pripravení.1
Otázkou úrovne vedomostí však nie je len ich rozsah, no predovšetkým ich aktuálnosť. Viac ako polovica (56,4 %) dotazovaných špecialistov a špecialistiek na ľudské zdroje si nemyslí, že by vedomosti a zručnosti absolventov vysokých škôl boli aktuálne. Napriek tomu, že zamestnávatelia očakávajú, že absolventi budú na trh práce prichádzať s relevantnými vedomosťami, tak ako uviedol jeden z respondentov počas individuálnych rozhovorov, uvedomujú si, že tie znalosti sa proste dosť menia v čase. Takže asi chceme, aby sa v tej oblasti ten človek nejakým spôsobom orientoval, ale nie vždy úplne potrebujeme, aby to bol super expert na to, čo je teraz, hej? Ale skôr, že či sa to vie naučiť a či vie ďalej, ako s tým pracovať . No len každý desiaty (10,2 %) respondent spomedzi študentov bakalárskeho, magisterského a inžinierskeho stupňa v dotazníkovom prieskume To dá rozum označil, že vedomosti a zručnosti, ktoré v rámci vysokoškolského štúdia nadobúda, považuje za aktuálne na všetkých predmetoch (pozri graf G.3.1.2.1.3). Pre väčšinu (54,4 %) študentov a študentiek v prieskume sa transfer aktuálnych poznatkov a zručností uskutočňoval na väčšine predmetov. Zaujímavým poznatkom z dotazníkového prieskumu v tomto kontexte je tiež, že približne štvrtina (24,6 %) respondentov si myslí, že doktorandi ich učia aktuálnejšie a praktickejšie veci ako ich učitelia.
Graf G_3.1.2.1.3: Koľko študentov považuje svoje štúdium za aktuálne?
Zaujímavým zistením z dotazníkového prieskumu To dá rozum je rozdiel medzi vnímaním nadobúdanej úrovne vedomostí a ich aktuálnosťou pri porovnaní odpovedí študentov a študentiek denného a externého štúdia, ako aj študentov a študentiek verejných a súkromných škôl. Pri oboch týchto porovnaniach dáta ukazujú, že podiel študentov denného štúdia a študentov na verejných vysokých školách, ktorí v prieskume vyjadrili, že vysokoškolské štúdium rozvíja ich vedomosti, je približne o 10 percentuálnych bodov väčší ako podiel študentov externého štúdia a študentov súkromných VŠ (pozri tabuľku T.3.1.2.1.1).
Tabuľka T_3.1.2.1.1: Rozvoj odborných vedomostí podľa študentov a študentiek v rozdielnych formách a stupňoch štúdia a na rozdielnych typoch vysokých škôl
Pri otázke o aktuálnosti štúdia zas, naopak, vykazujú pozitívnejšie hodnoty externisti a študenti súkromných vysokých škôl. V porovnaní s dennými študentmi tvrdí až dvojnásobný podiel respondentov externistov, že vedomosti na všetkých predmetoch sú aktuálne (pozri tabuľku T.3.1.2.1.2). Vyššie hodnoty študenti v externej forme štúdia zaznamenali aj pri odpovedi „áno, na väčšine predmetov“. Ako možno vidieť v tabuľke T.3.1.2.1.2, aj študenti súkromných vysokých škôl v porovnaní s ich kolegami na verejných VŠ považujú svoje štúdium za aktuálne väčším podielom na väčšine, resp. všetkých predmetoch. Zatiaľ čo len jeden z desiatich respondentov z verejných vysokých škôl si myslí, že vedomosti, ktoré im štúdium ponúka, sú aktuálne na všetkých predmetoch, medzi respondentmi zo súkromných škôl sa tak v prieskume vyjadrila pätina študentov. Väčší podiel respondentov zo súkromných VŠ tiež označil, že vedomosti a zručnosti, ktoré štúdiom nadobúdajú, považujú za aktuálne na väčšine predmetov.
Tabuľka T_3.1.2.1.2: Aktuálnosť nadobúdaných vedomostí podľa študentov a študentiek v rozdielnych formách štúdia a na rozdielnych typoch vysokých škôl
Vzniknutá podobnosť odpovedí medzi externými študentmi a študentmi súkromných vysokých škôl môže byť spôsobená vysokým podielom študentov súkromných škôl vo vzorke externých študentov, kde tvoria takmer polovičný podiel (47,1 %). Podľa výpočtov projektu To dá rozum na základe posledných štatistík CVTI študenti súkromných škôl tvorili 41,2 % populácie externých študentov na prvom a druhom stupni VŠ štúdia.2
Pri porovnaní percentuálneho podielu študentov a študentiek pri odpovedi na otázku o rozvoji odborných vedomostí v rámci štúdia v rôznych vedných odboroch vidno, že najviac z priemerných hodnôt (64,2 %) vyčnievajú študenti prírodných vied a študenti informatiky, výpočtovej techniky a matematiky (pozri graf G.3.1.2.1.4). Hodnoty nad priemerom vykazujú aj respondenti zo skupiny technických vied a zdravotníctva. Naopak, výraznejšie pod priemerom sa v sebahodnotení rozvoja odborných vedomostí umiestnili respondenti učiteľstva a pedagogických vied.
Graf G_3.1.2.1.4: Rozvoj úrovne odborných vedomostí podľa študentov rôznych študijných zameraní
I keď z kvantitatívnych dát sa javí, že v porovnaní s respondentmi z iných študijných zameraní si respondenti študujúci informatiku a matematiku rozvíjajú podľa vlastného hodnotenia úroveň vedomostí väčším podielom, takmer až tretina z nich (31,8%) v dotazníku uviedla, že aktuálne vedomosti a zručnosti získavajú len na menšine predmetov. Vedomosti a zručnosti považujú za aktuálne na väčšine predmetov takmer tri pätiny respondentov so zameraním na technické vedy (59,6 %) , učiteľstvo a iné pedagogické vedy (57,8 %). Podobne to vnímajú aj respondenti študujúci prírodné vedy (56,5 %).
Prevažná väčšina respondentov a respondentiek z 25 krajín, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum , sa vyjadrila, že štúdium rozvíja úroveň vedomostí v odbore, ktorý študujú (pozri graf G.3.1.2.1.5). Otázku týkajúcu sa rozvoja odborných vedomostí totiž v prieskume zodpovedali tiež študenti zo Slovenska, ktorí študujú na vysokej škole v zahraničí. V porovnaní s podielom odpovedí študentov na Slovensku možno pozorovať, že v zahraničí vníma v oblasti nadobúdania odborných vedomostí štúdium ako prínosné o pätinu väčší podiel respondentov. V porovnaní naprieč krajinami3 vidieť, že rozvoj odborných vedomostí v prieskume označovali najvýraznejším podielom naši študenti v Českej republike (pozri graf G.3.1.2.1.5). Pri pohľade na vedné odbory, ktoré respondenti prieskumu študujú v zahraničí, sa ukazuje, že najviac vnímajú rozvoj odborných vedomostí študenti lekárskych vied (94,4 %)4, farmácie (93,3 %), ale aj ostatných, nelekárskych zdravotníckych vied (93,7 %). Práve študenti týchto odborov reprezentujú významnú časť študentskej populácie, ktorá študuje na českých vysokých školách a tvorili aj veľkú časť respondentov prieskumu z ČR (45,4 %). K vysokým percentuálnym podielom mohlo prispieť tiež to, že práve štúdium odborov z oblasti zdravotníctva vyžaduje obsiahnutie veľkého množstva odborných poznatkov v krátkych časových intervaloch.
Graf G_3.1.2.1.5: Rozvoj úrovne odborných vedomostí podľa študentov zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí
Porovnanie dát z dotazníka pre vysokoškolákov a vysokoškoláčky na Slovensku a ich kolegov a kolegyne v zahraničí poukazuje taktiež na rozdiely vo vnímaní aplikácie teoretických poznatkov na príkladoch z praxe ako jednej z najviac používaných výučbových metód vo vzdelávacom procese. Zatiaľ čo na Slovensku aplikáciu teoretických poznatkov na príkladoch z praxe považuje za jednu z najčastejšie využívaných metód výučby približne len jedna tretina (35,2 %) respondentov, na vysokých školách v Českej republike (53%) a vo Veľkej Británii (52%) to tak vníma viac ako polovica respondentov. V Dánsku považujú aplikáciu teoretických poznatkov na príkladoch z praxe za jednu z najviac využívaných výučbových metód dokonca až siedmi z desiatich (72,8 %) respondentov dotazníkového prieskumu. Študenti študujúci v zahraničí hodnotia okrem úrovne nadobúdaných vedomostí pozitívne aj ich aktuálnosť; viac ako 90% respondentov zo zahraničia považuje vedomosti a zručnosti, ktoré v rámci štúdia získavajú, za aktuálne na všetkých alebo väčšine predmetov.
Rozvíjať si odborné vedomosti by študentom a študentkám mohlo pomôcť tiež výraznejšie zapojenie do výskumu realizovaného na vysokých školách. Zapájanie študentov do riešenia výskumných úloh už na prvom a/alebo druhom stupni štúdia na VŠ na Slovensku sa podľa ich vyjadrení v rámci dotazníkového prieskumu To dá rozum deje len v obmedzenej miere. Naši študenti študujúci doma i v zahraničí odpovedali v prieskume na otázku, aká časť ich učiteľov pre nich v rámci svojho výskumu vytvára zaujímavé úlohy. Iba menej ako tretina (30 %) respondentov študujúcich na Slovensku uviedla, že všetci, resp. väčšina ich učiteľov pre nich takého úlohy vytvára. Spomedzi našich vysokoškolákov študujúcich v zahraničí to tak vnímala viac ako polovica (51 %) respondentov (pozri graf G.3.1.2.1.6). Z respondentov študujúcich na vysokých školách vo Veľkej Británii si to mysleli dokopy až tri štvrtiny (76,3 %) respondentov. Aj naši vysokoškoláci študujúci na vysokých školách v Českej republike sa podľa odpovedí v dotazníku k riešeniu výskumných úloh dostávajú vo väčšej miere ako ich kolegovia zo slovenských VŠ. Vytváranie zaujímavých úloh v rámci výskumu všetkými, resp. väčšinou ich učiteľov označili dve pätiny (41,5 %) respondentov študujúcich v Českej republike. Oproti podielu respondentov zo slovenských VŠ to predstavuje podiel vyšší viac ako o 10 percentuálnych bodov.
Graf G_3.1.2.1.6: Vytváranie zaujímavých úloh učiteľmi v rámci ich výskumu podľa študentov na Slovensku a vysokoškolákov zo Slovenska študujúcich v zahraničí
Obmedzený prístup k poznatkom vyplývajúcim z vedeckej práce učiteľov spomínali počas skupinových rozhovorov na Slovensku viacerí vysokoškoláci a vysokoškoláčky. Ako uviedol jeden z respondentov, akademická pôda je spojená s vedou, preto je prirodzené očakávať, že učitelia budú sledovať súčasné trendy vo svojej oblasti výskumu a študentom sprostredkúvať aktuálne poznanie. Avšak, ako odpoveď na otázku, či si študenti myslia, že sa na ich fakulte robí dostatok výskumu v jednej z fokusových skupín zaznel výrok: Výskum áno, lenže my sa k tomu výskumu nedostaneme. Prepájanie výskumu s pedagogickou činnosťou by malo byť samozrejmou súčasťou práce akademických pracovníkov aj podľa niektorých učiteľov. Ako uviedol v individuálnom rozhovore jeden z interviewovaných prodekanov pre vedu a výskum: Ak univerzita zo svojich peňazí alebo cez grantové schémy, ktoré existujú, dá peniaze na nejaký vedecký výskum, ten bádateľ ho zrealizuje, niečo zistí, tak by malo byť prirodzené a logické, že tieto informácie využije aj vo svojej pedagogickej praxi. Alebo aj spätne, ak rieši nejaký vedecký projekt, tak by bola škoda do toho nezapojiť šikovných študentov, ktorí sa niečo naučia a prinesú nejaké nové informácie. Kvalitatívne dáta To dá rozum tiež naznačujú, že naši vysokoškoláci študujúci v Českej republike majú možnosť zapojiť sa do výskumu už počas štúdia na prvých dvoch stupňoch vysokej školy. Študentom, ktorí majú záujem vyskúšať si popri štúdiu aj prácu vo výskume, vytvára škola podľa respondenta skupinového rozhovoru s našimi vysokoškolákmi v Českej republike prijateľné podmienky: Aj naša fakulta má výskumný ústav a študenti, ktorí sú aktívni a majú chuť, tam môžu popri škole pracovať. Prípadne nám v tomto výskumnom ústave ponúkajú počas leta práce na výskume.
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Emília Sičáková-Beblavá
