Prezentačné schopnosti a schopnosť diskutovať a obhajovať svoje vlastné názory patria medzi komunikačné zručnosti, ktoré podľa študentov a študentiek v dotazníkovom prieskume To dá rozum štúdium na vysokej škole rozvíja len u menej ako polovice z nich. Schopnosť diskutovať a obhajovať vlastné názory označil za rozvíjanú len každý štvrtý respondent (39,3 %) . Prezentačné zručnosti študenti vnímajú ako rozvíjané štúdiom o čosi viac. Tento balík kompetencií označilo spomedzi zoznamu zručností ako štúdiom rozvíjaný 42,3 % respondentov a respondentiek na bakalárskom, magisterskom a inžinierskom stupni VŠ štúdia.
Téma potreby komunikačných zručností a ich rozvoja v rámci vysokoškolského štúdia rezonovala aj počas skupinových rozhovorov so študentmi. Lepšiu schopnosť argumentovať a obhájiť si svoj názor študenti v rozhovoroch vnímali ako pridanú hodnotu vysokoškolského štúdia (napr. oproti absolventom stredných škôl) a jej rozvoj by mal byť podľa nich na školách viac stimulovaný. Rozvoj schopnosti diskutovať v prieskume skutočne označil menší podiel stredoškolákov (31 %). Rozdiel medzi podielmi respondentov, ktorí si v dotazníku vybrali schopnosť diskutovať ako jednu z rozvíjaných zručností na strednej a vysokej škole, je na úrovni 8,3 percentuálneho bodu .
Na nedostatočnú úroveň rozvoja komunikačných zručností na stredných školách poukazujú podľa dát projektu To dá rozum aj vysokoškolskí učitelia. Ako nepripravených v schopnosti diskutovať a obhajovať vlastné názory hodnotila čerstvých absolventov stredných škôl, ktorí prichádzajú na vysoké školy, viac ako polovica (52,3 %) učiteľských respondentov . Aj počas skupinových rozhovorov sa učitelia vyjadrovali, že v prípadoch, keď sa usilujú zaviesť do vzdelávacieho procesu viac interakcie a diskusie, ich snaha stroskotáva na ustráchanosti a pasivite študentov a študentiek aktívne sa k niečomu vyjadriť: Jeden kolega pekne povedal, že študenti dnes alebo posledných desať rokov majú hrôzu z dvoch otázok. Čo si o tom myslíte? A čo vás zaujíma? Kritika pasivity určitej skupiny spolužiakov sa ozývala v skupinových rozhovoroch aj z úst niektorých študentov: Veľakrát sa stáva, že máme nejaké cvičenie a nikto sa nehlási. Nikto proste nechce povedať, čo si myslí. Jedným z dôvodov limitovanej schopnosti študentov vyjadriť sa môže byť ich dlhodobé pôsobenie vo vzdelávacom prostredí, v ktorom sa ich len málokedy niekto opýta na ich názor. Napokon, ako indikujú aj kvantitatívne dáta projektu To dá rozum, ukazuje sa, že aj na vysokých školách prevládajú predovšetkým frontálne metódy výučby.
Podľa kvalitatívnych dát To dá rozum sa od študentov a študentiek počas vzdelávacieho procesu na vysokej škole často vyžaduje prezentovanie zadaní a výstupov ich študentskej prípravy. Je však otázne, či je možné pri každej prezentácii hovoriť o rozvoji prezentačných zručností. Vyjadrenia učiteľov počas individuálnych a skupinových rozhovoroch indikujú, že prezentácie tvoria samozrejmú súčasť seminárov a cvičení. Ich zvládnutie je overované aj pri obhajobe záverečných prác. Problém však nastáva, ak študentom po odprezentovaní nie je daná spätná väzba, a tak nevedia, čo a ako na svojich prezentačných zručnostiach zlepšovať. Vedieť prezentáciu správne naštruktúrovať, schopnosť súvisle a zrozumiteľne prezentovať a vedieť veci „predať“ považovali za dôležitú zručnosť aj samotní študenti, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch. Niektorí účastníci skupinových rozhovorov z humanitných a zo spoločenskovedných odborov v súvislosti s rozvojom komunikačných zručností kritizovali postupné prevládanie písomných skúšok nad ústnymi. Dôraz na písomné skúšanie vnímali ako obmedzovanie možností na budovanie svojich komunikačných zručností: Človek by sa podľa mňa mal vedieť vyjadriť, mal by vedieť vystúpiť, mal by aj na pracovnom pohovore vedieť komunikovať, lebo to je jediná šanca veľakrát, že zaujme ten človek tým, že sa dokáže vlastne predať. Tým, že čím ďalej, tým viac skúšok, aspoň u nás, neviem, ako je to na iných odboroch, prechádza z ústnej na písomné a deväťdesiatpäť percent skúšok v skúškovom je písomných a už pomaly ani nie písomných, ale testov, tak ja mám fakt spolužiakov, ktorí sú piataci na politológii, čo je odbor založený na komunikácii, ktorí keď majú vystúpiť len pred svojimi spolužiakmi, tak sú z toho v takom strese, že majú z toho zdravotné problémy, že sa trasú, že to nedokážu jednoducho a už, keď sa tam postavia, tak sa nedokážu vyjadriť.
Podľa študentov a študentiek prvého a druhého stupňa VŠ štúdia, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum, oveľa častejšie ako formy rozvíjajúce schopnosti diskutovať a prezentovať využívajú ich vyučujúci formy a metódy výučby, ktoré rozvoj týchto schopností nepodporujú . Z kvantitatívnych dát tiež vyplýva, že študenti označili za jednu z najviac využívaných metód výučby výklad (pozri graf G.3.1.2.3.1). Frontálne spôsoby výučby boli podporené aj formou čítania textu vyučujúcim, ktorú zaznačila takmer až tretina respondentov spomedzi študentov. Diskusiu ako jednu z najčastejšie využívaných vyučovacích stratégií vníma približne len polovica z nich. Ako možno vidieť na hodnotách grafu G.3.1.2.3.1, respondenti z radov učiteľov voľbu výučbových metód vnímajú inak ako študenti.
Graf G_3.1.2.3.1: Podiely študentov 1. a 2.stupňa VŠ štúdia, VŠ učiteľov a doktorandov, ktorí si ako jednu z piatich najviac využívaných foriem výučby vo vzdelávacom procese vybrali *„výklad“*, *„diskusiu o preberanej téme“* a *„čítanie textu, ktorý je dôležitý pre preberanú látku“*
Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu učitelia tvrdia, že výklad a diskusiu využívajú ako stratégie výučby vo vzdelávacom procese takmer rovnako často (pozri graf G.3.1.2.3.1). Podobne to vnímajú aj študenti a študentky doktorandského štúdia. V skupinových rozhovoroch s VŠ učiteľmi kládli niektorí zo zúčastnených respondentov dôraz práve na výklad a upozorňovali na jeho dôležitosť pri sprostredkovaní odborných poznatkov. Slovami jedného z učiteľov: Niektoré veci na vysokej škole určite nefungujú. Byť k študentom milý, skupinky, venuj sa študentom. A už odborná vec dakde skĺza. [...] Prijal som ešte tú formu, že človek príde a povie odborné veci. Lenže teraz ho [študenta] ja mám ešte učiť, ako sa pozdraviť, keď vojde do triedy a elementárne veci.
Zaujímavým zistením z dotazníkového prieskumu To dá rozum je aj rozdielny pohľad študentov a učiteľov na využívanie čítania pripravených textov ako jednej z najviac využívaných foriem výučby. Vyučujúci čítanie textov na vyučovaní označovali v porovnaní so študentmi v prieskume len minimálne. Jedným z možných vysvetlení rozdielu viac ako 20 percentuálnych bodov medzi odpoveďami učiteľov a študentov je, že učitelia si uvedomujú, že hlasná reprodukcia textov je zastaranou metódou, ktorá vo vzdelávacom procese už dnes nemá svoje miesto a ich odpoveď je sociálne žiaduca. Tiež však čítanie pripraveného textu môžu na rozdiel od študentov považovať za jednu z legitímnych foriem výkladu . Takúto interpretáciu čítania textov zo strany svojich kolegov príznačne ilustruje príklad, ktorý uviedla respondentka, ktorá sa zúčastnila na jednom z realizovaných skupinových rozhovorov s VŠ učiteľmi: Poviem príklad z toho, čo dala jedna moja študentka na Facebook. Mali trojhodinovú prednášku z komunikácie. A slajdy. Obrovská učebňa a stál tam človek, ktorý čítal slajdy. Vyslovene napísala: ,Číta slidy a na tých slidoch je napísané: Aktívna komunikácia, dvojbodka. Priama komunikácia so študentmi, hej? Individuálna pozornosť.‘ A chlapík je takto otočený smerom k tým slajdom. Tu sú všetci študenti [znázornenie umiestnenia učiteľa a študentov v priestore]. Tri hodiny čítal slajdy. Celý semester.
Frontálne spôsoby výučby, v ktorých sú študenti a študentky len pasívnymi poslucháčmi, nevytvárajú podmienky na rozvoj komunikačných zručností. Niektorí študenti sa v skupinových rozhovoroch vyjadrili, že práve dôraz na diskusiu ako metódu výučby vo vzdelávaní chýba. Namiesto prezentácie jednostranného a všeobecne akceptovaného názoru by radi o odborných témach diskutovali z rôznych uhlov pohľadu. Rozdiel v dosahoch frontálnych a interaktívnych foriem výučby na schopnosť študentov argumentovať v kritických situáciách opísal na porovnaní svojich študentov a študentov iného spoločenskovedného odboru počas skupinového rozhovoru jeden zo zúčastnených VŠ učiteľov nasledovne: Celé to štúdium na [názov študijného programu] bolo vedené veľmi direktívnou formou. Oni im skôr bránili, aby diskutovali. A keď prišla takáto situácia [napätá situácia, štrajk], bolo proste vidno strašne veľký rozdiel medzi tým, ako tí študenti zareagujú. Keď som to porovnával, tak oveľa zrelšie sa zachovali tí naši študenti.
Mnohí zo študentov, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch, vidia v seminároch a cvičeniach nevyužitý potenciál. Z rôznych častí vzdelávacieho procesu sa vytváranie priestoru na diskusiu a dôraz na interakciu medzi aktérmi vzdelávania podľa kvalitatívnych dát To dá rozum kládol prioritne na semináre a cvičenia. Tie by aj podľa študentov mali byť určené práve diskusii a podrobnej analýze tém, ktoré boli predstavené na prednáškach. Ako hovorí jeden z účastníkov skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi, seminár má byť skôr priestor na debatu než na vysvetľovanie. V rozhovoroch od niektorých študentov zaznievalo, že prednášky a cvičenia často splývajú v jednu výučbovú formu a odlišujú sa len minimálne. I keď všetko do veľkej miery závisí od prístupu individuálneho učiteľa, dôraz na diskusný formát nie je na školách podľa študentov dostatočný a potenciál seminárov na rozvoj komunikačných a argumentačných zručností je využitý málo. Absenciu interakcie a diskusie na niektorých zo svojich seminárov opisuje jedna z účastníčok skupinových rozhovorov nasledovne: Celý ten seminár vyzerá tak, že počas hodiny sa postavia traja ľudia a odprezentujú si nejakú prezentáciu a ten vyučujúci dokopy nepovie nič. Čo si myslím, že ten priestor na prácu s tou témou, na prácu s tými študentmi je tam obrovský. […] Človek sedí a počúva powerpointové prezentácie stiahnuté z Wikipedie.
Prezentačné zručnosti a schopnosť diskutovať a obhajovať vlastné názory patria medzi komunikačné zručnosti, ktoré zamestnávatelia považujú za dôležité. U absolventov a absolventiek vysokých škôl však podľa názoru zamestnávateľov nie sú dostatočne rozvinuté. Podľa kvantitatívnych dát To dá rozum takmer všetci (94,6 %) špecialisti na ľudské zdroje považujú komunikačné zručnosti za pomerne dôležité až kľúčové kritérium pri výbere budúcich zamestnancov. Spokojní s ich úrovňou u absolventov vysokých škôl však pravdepodobne nie sú . Len jeden z desiatich špecialistov na ľudské zdroje v dotazníkovom prieskume uviedol, že absolventi a absolventky vysokých škôl spĺňajú očakávania ich firmy v oblasti komunikácie (pozri graf G.3.1.2.3.2). Pre viac ako dve tretiny respondentov vysokoškolskí absolventi spĺňajú očakávania zamestnávateľov v rámci ovládania komunikačných zručností iba čiastočne. Medzi komunikačné zručnosti, ktorých rozvoj považujú zamestnávatelia za štúdiom zanedbávané, patrí taktiež aktívne počúvanie. Práve počúvanie s porozumením je však významným nástrojom zefektívňovania diskusie, ako aj otvárania možností na presadenie svojich názorov.
Graf G_3.1.2.3.2: Podiely špecialistov na ľudské zdroje podľa miery, do akej absolventi spĺňajú ich očakávania v oblasti komunikačných zručností
Komunikačné schopnosti označili za jedno z piatich najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať ich potenciálny zamestnanec aj takmer dve tretiny (64,4 %) respondentov v prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska. Prieskum sa zameriaval na pohľad podnikateľov na vzdelávací systém na Slovensku a zúčastnili sa na ňom prevažne riadiaci pracovníci firiem a spoločností. Viac ako polovica (56,7 %) respondentov považuje napriek svojim očakávaniam komunikačné zručnosti ako jednu z piatich oblastí, v ktorej prichádzajú absolventi vysokých škôl k nim do zamestnania najmenej pripravení.1
Rozdiely v rozvoji komunikačných zručností môžeme pozorovať aj medzi skupinami študentov s odlišnými zameraniami štúdia. Podľa kvantitatívnych dát To dá rozum vnímajú rozvoj prezentačných zručností najväčším podielom respondenti z radov študentov humanitných a spoločenských vied (pozri graf G.3.1.2.3.3). Hodnoty nad priemer celkovej vzorky (42,3 %) zaznamenali v prieskume aj študenti učiteľstva a iných pedagogických vied. V skupinových rozhovoroch využívanie prezentovania výstupov ako častú súčasť vzdelávacieho procesu spomínali práve vysokoškoláci z týchto vedných oblastí. Percentuálne podiely oboch skupín však v kontexte charakteru humanitných a spoločenských vied, z ktorých väčšina stojí práve na aktívnej komunikácii a interakcii, možno považovať za pomerne nízke. Obzvlášť v prípade budúcich učiteľov, od ktorých sa ovládanie prezentačných zručností očakáva pri preberaní látky, ako aj pri rozvíjaní týchto zručností u svojich žiakov . Graf G.3.1.2.3.3 tiež ukazuje, že v rámci štúdia programov zdravotníctva, prírodných vied a technických smerov vnímajú prezentačné zručnosti ako štúdiom rozvíjané približne len traja z desiatky respondentov. Najmenej sa tak deje podľa našich respondentov pri štúdiu IT odborov a matematiky. Prezentačné zručnosti označila ako rozvíjané len štvrtina z nich.
Graf G_3.1.2.3.3: Rozvoj komunikačných zručností podľa študentov rôznych študijných zameraní
Študenti a študentky informatiky a matematiky si však podľa sebahodnotenia v dotazníkovom prieskume To dá rozum nerozvíjajú ani ďalšiu z dôležitých komunikačných kompetencií – schopnosť diskutovať a obhajovať vlastné názory. Túto schopnosť označila ako štúdiom rozvíjanú menej ako pätina respondentov z radov študentov IT odborov a matematiky. V porovnaní s celkovou študentskou vzorkou, ktorá sa zapojila do dotazníkového prieskumu, predstavuje tento podiel dokonca menej ako polovicu (pozri graf G.3.1.2.3.3). Slabé vnímanie rozvoja schopnosti diskutovať a obhajovať vlastné názory dopĺňajú aj kvantitatívne dáta To dá rozum týkajúce sa foriem vzdelávania. V dotazníkovom prieskume boli práve študenti a učitelia IT odborov a matematiky tými, ktorí zo všetkých porovnávaných skupín respondentov označovali diskusiu ako jednu z najviac využívaných metód výučby najmenším podielom. To, že by vysokoškolské štúdium prispievalo k rozvoju ich diskusných a argumentačných zručností, vníma tiež malý podiel respondentov študujúcich odbory z oblasti zdravotníctva. No práve lekári, zdravotné sestry a iný zdravotnícky personál by mali mať pri zisťovaní príčin zdravotného stavu pacienta, ako aj pri komunikácii diagnózy a s ňou spojených lekárskych úkonov pacientovi, komunikačné zručnosti na vysokej úrovni.
Respondenti študujúci učiteľstvo a iné pedagogické vedy deklarovali, že štúdium v nich schopnosť diskutovať a argumentovať rozvíja druhým najväčším podielom, mierne nad priemerom celkovej vzorky (pozri graf G.3.1.2.3.3). Ani nie polovicu respondentov spomedzi študentov týchto odborov však opäť nemožno považovať za pozitívny indikátor. Nedostatočne rozvinutá schopnosť diskusie u budúcich učiteľov im môže spôsobovať problémy učiť žiakov a žiačky základom diskusie a argumentácie a viesť s nimi diskusiu počas samotného vyučovania . Rozvoj schopnosti diskutovať a obhajovať vlastné názory v rámci štúdia vnímajú v porovnaní s ostatnými študentmi podľa odpovedí v prieskume najviac študenti humanitných a spoločenskovedných odborov. Treba však poznamenať, že podobne ako pri študentoch učiteľstva a iných pedagogických vied, aj táto hodnota je nízka; ako rozvíjanú schopnosť diskutovať a obhajovať vlastné názory označila tiež iba necelá polovica respondentov študujúcich humanitné a spoločenské vedy. Respondenti študujúci humanitné a spoločenské vedy (vrátane učiteľstva) však diskusiu ako jednu z najviac využívaných foriem výučby označovali v dotazníkovom prieskume To dá rozum viac ako respondenti s iným študijným zameraním. Rovnako to bolo aj v prípade respondentov spomedzi VŠ učiteľov.
Prezentačné schopnosti sú podľa vyjadrení respondentov a respondentiek prvého a druhého stupňa štúdia vnímané ako rozvíjané u väčšieho podielu študentov denného než externého štúdia. Z dát To dá rozum však tiež vyplýva, že študenti a študentky v externej forme štúdia tvrdia, že majú vo vzdelávacom procese o trochu častejšie vytvorené podmienky na rozvoj schopnosti diskutovať a argumentovať v prospech vlastných názorov. V tabuľke T.3.1.2.3.1 možno vidieť, že podobné prerozdelenie v prieskume zaznamenali aj študenti na verejných a súkromných vysokých školách . Vzniknutá podobnosť percentuálnych hodnôt medzi externými študentmi a študentmi súkromných vysokých škôl môže byť spôsobená vysokým podielom študentov súkromných škôl vo vzorke externých študentov, v ktorej tvoria takmer polovičný podiel (47,1 %) respondentov. Prezentačné zručnosti sú zo všetkých typov škôl rozvíjané najmenej podľa respondentov študujúcich na štátnych vysokých školách.
Tabuľka T_3.1.2.3.1: Rozvoj schopnosti diskutovať a obhajovať vlastné názory a prezentačných schopností podľa študentov a študentiek v rozdielnych formách a stupňoch štúdia a na rozdielnych typoch vysokých škôl
Na druhom stupni štúdia a vo vyšších ročníkoch spojeného štúdia si študenti podľa odpovedí v dotazníku rozvíjajú prezentačné zručnosti viac ako v predchádzajúcich etapách štúdia. Pri schopnosti diskutovať a obhajovať vlastné názory sa medzi prvým a druhým stupňom štúdia v rozvoji tejto kompetencie nenašli zásadné rozdiely.
Diskutovať a argumentovať sa podľa porovnania odpovedí v dotazníkovom prieskume To dá rozum naprieč krajinami učia najviac respondenti a respondentky spomedzi našich vysokoškolákov v Dánsku a vo Veľkej Británii.2 Rozdiely v podieloch, ktoré v tomto ukazovateli v prieskume vykazujú respondenti študujúci v týchto krajinách a respondenti zo slovenských vysokých škôl, predstavujú viac ako 30 (UK), resp. až 40 (Dánsko) percentuálnych bodov (pozri graf G.3.1.2.3.4). Taktiež diskusiu o preberanej téme vnímajú ako jednu z najčastejšie používaných foriem výučby vo vzdelávacom procese viac ako dve tretiny respondentov vo Veľkej Británii (66,1 %) a ešte viac v Dánsku (76,8 %). Na Slovensku sa takto v prieskume vyjadrila menej ako polovica (48,5 %) respondentov.
So slovenskými vysokoškolákmi v Dánsku a v Británii neboli realizované skupinové rozhovory. Študenti, ktorí sa zúčastnili na skupinových rozhovoroch v Prahe, Brne a v Olomouci a ktorí mali skúsenosť aj so štúdiom na vysokej škole na Slovensku, oceňovali pri porovnaní svojich skúseností najmä väčší dôraz na schopnosť vyjadriť svoj názor a diskutovať: Ja som bola [na vysokej škole na Slovensku] zvyknutá sedieť niekde vzadu v lavici a teraz som fakt musela vystúpiť.“ Diskusiu o preberanej téme vnímala v dotazníkovom prieskume To dá rozum ako často využívanú formu výučby viac ako polovica (55 %) respondentov študujúcich na školách v Českej republike.
Graf G_3.1.2.3.4: Rozvoj schopnosti diskutovať a obhajovať vlastné názory a rozvoj prezentačných schopností podľa študentov zo Slovenska študujúcich na VŠ v zahraničí
Pri pohľade na graf G.3.1.2.3.4 je možné pozorovať, že okrem schopnosti diskutovať, si respondenti z radov slovenských vysokoškolákov a vysokoškoláčok v Dánsku myslia, že v nich štúdium podporuje aj rozvoj prezentačných zručností. Detailnejší pohľad na dáta po rôznych zameraniach štúdia však ukazuje, že napr. zatiaľ čo dve tretiny (58,2 %) respondentov so zameraním štúdia na prírodné vedy v zahraničí vnímajú štúdium ako rozvíjajúce ich prezentačné zručnosti, na Slovensku prezentačné zručnosti označila ako rozvíjané menej ako tretina (31,3 %) prírodovedcov spomedzi študentských respondentov. Rozdiel 20 percentuálnych bodov v prospech markantnejšieho vnímania rozvoja prezentačných zručností je u vysokoškolákov viditeľný aj pri porovnaní podielov respondentov študujúcich technické vedy na školách u nás a v zahraničí. Medzi študentmi v Česku a na Slovensku sa v rozvoji týchto zručností v dátach neukázal výrazný rozdiel.
Na lepšie komunikačné zručnosti absolventov vysokých škôl zo zahraničia poukazujú podľa kvalitatívnych dát To dá rozum aj zástupcovia zamestnávateľov. Ako poznamenala jedna zo špecialistiek na ľudské zdroje počas individuálneho rozhovoru: Zamestnanci, ktorí majú zahraničné školy, sú sebavedomejší, sú schopní viac sa predať, viac komunikovať, samozrejme, aj v tom cudzom jazyku. Je to veľmi cítiť, pretože pokiaľ tam pracujú trošku samostatnejšie, viac sa zapájajú do toho študijného procesu aktívne, potom sú zvyknutí prezentovať seba a svoje názory.
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Emília Sičáková-Beblavá
