Dotazníkový prieskum To dá rozum medzi študentmi a študentkami prvého a druhého stupňa VŠ štúdia ukázal, že počas štúdia absolvovala prax presne polovica respondentov (pozri graf G.3.2.2.3.1). Z kvantitatívnych dát ďalej vyplýva, že ako povinnú súčasť štúdia prax absolvovali približne dve pätiny vysokoškolákov zapojených do prieskumu. Ďalších takmer 10 % respondentov prax počas štúdia absolvovalo, aj keď nebola povinná. Pod povinnou praxou sa rozumie odborná prax, ktorú študenti počas štúdia absolvujú ako jednu z podmienok ukončenia štúdia. Nepovinnú prax si študenti môžu pri rozvrhnutí svojho učebného plánu navoliť dobrovoľne, jej absolvovanie ako súčasť štúdia sa však nevyžaduje. Z ostatných respondentov sa jedna pätina vyjadrila, že prax absolvuje v neskorších fázach štúdia a viac ako štvrtina v dotazníku označila, že prax počas štúdia neabsolvovala (pozri graf G.3.2.2.3.1). Spomedzi špecialistov na ľudské zdroje, ktorí v dotazníkovom prieskume To dá rozum deklarovali spoluprácu s vysokými školami, sa viac ako polovica (52,4 %) vyjadrila, že so školami spolupracuje alebo spolupracovala pri príprave absolventov pre trh práce zabezpečovaním praxe ako súčasti vzdelávania. Tento podiel korešponduje s podielom študentov (50 %), ktorí v dotazníku označili, že prax už počas štúdia absolvovali.
Graf G_3.2.2.3.1: Absolvovanie praxe počas prvého a druhého stupňa VŠ štúdia
Vysokoškolské štúdium je však podľa názoru študentov a študentiek zo skupinových rozhovorov To dá rozum orientované príliš teoreticky, s obmedzenými príležitosťami vyskúšať si nadobudnuté poznatky v praxi. Jeden z respondentov skupinových rozhovorov zhodnotil svoje štúdium nasledovne: Strašné kvantum teoretických poznatkov, prax skoro žiadna. Za päť rokov sme mali týždeň praxe. O absentujúcej praxi počas štúdia a nevyužitých možnostiach škôl viac spolupracovať s potenciálnymi poskytovateľmi praxe hovoril aj ďalší z respondentov: Celé to štúdium je postavené na teórii a niekoľkonásobnom opakovaní tej istej teórie, ale prax sme nemali žiadnu. Máme štátnice z verejnej správy, to znamená, že absolventi politológie sa môžu zamestnať kdekoľvek vo verejnej správe, na akomkoľvek úrade, v štátnej správe, kdekoľvek v podstate. My sme nemali absolútne žiadnu prax. Ani na týždeň si skúsiť magistrát, týždeň niekde na VÚC-ke, v primátorskej kancelárii, na úrade práce, to je jedno, hocijaký úrad, vôbec. Niektorí študenti z fokusových skupín sa dokonca prikláňali k zavedeniu povinnej praxe pre všetkých. Aj odpovede vysokoškolských učiteľov v dotazníkovom prieskume To dá rozum naznačujú, že prax ako súčasť ich predmetu sa odohráva len v malom množstve prípadov. Iba pätina (19 %) vyučujúcich v dotazníku označila, že študenti trávia časť ich predmetu praxou. Téma potreby nadobudnutia praxe počas štúdia však rezonovala vo výpovediach viacerých účastníkov skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi. Prax im podľa ich vyjadrení pomáha lepšie pochopiť učivo a zároveň im pomáha cítiť sa kompetentnejšie a pripravenejšie pre trh práce . Záujem študentov o získanie praxe dokresľujú aj dáta pracovného portálu Profesia. V roku 2017 na ponuky študentskej praxe reagovalo v priemere 18,4 uchádzača, čo predstavuje mierne vyšší záujem ako o ponuky celkovo. Na tie v priemere reagovalo 17,3 uchádzača. Najvyšší počet stáží a praxí zamestnávatelia v roku 2017 inzerovali na pozície administratívneho referenta a pracovníka, asistenta, recruitera a špecialistu výberov.1
Analýza kvantitatívnych dát poukazuje na rozdiely v odpovediach respondentov študujúcich na rôznych typoch škôl, ako aj v rôznych formách a stupňoch štúdia. Na štátnych VŠ2 absolvovali prax štyri pätiny (80,5 %) respondentov. Tento podiel je v porovnaní s odpoveďami respondentov študujúcich na verejných (50,2 %) a súkromných VŠ (43 %) podstatne vyšší. Markantný rozdiel v absolvovaní praxe na rôznych typoch škôl môže byť spôsobený zameraním štúdia, ktorý štátne školy ponúkajú. Takmer všetci respondenti prieskumu študujúci na štátnych VŠ v dotazníku označili, že prax absolvovali ako povinnú súčasť štúdia. Pri porovnaní respondentov študujúcich v rôznych formách štúdia dáta ukazujú, že respondenti študujúci v dennej forme absolvujú viac nepovinnej praxe (9,5 %) ako ich kolegovia v externej forme štúdia (6,2 %). Podiel respondentov študujúcich v externej forme (34,9 %), ktorí označili, že prax počas štúdia neabsolvovali, bol väčší ako podiel respondentov študujúcich na dennom štúdiu (27,3 %). To však nemusí znamenať, že študenti externého štúdia nemajú praktické skúsenosti. Študenti, ktorí študujú externe, si túto formu vyberajú často práve preto, že už pracujú. Indikujú to aj dáta To dá rozum, podľa ktorých externí študenti, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume, pracujú v odbore, ktorý študujú, resp. v príbuznom odbore častejšie ako denní študenti (pozri nižšie).
Pri pohľade na podiely respondentov rozdelených podľa stupňa VŠ štúdia vidieť, že študenti na prvom stupni VŠ štúdia majú menej praxe ako študenti druhého stupňa. Zatiaľ čo z respondentov na bakalárskom stupni a v prvých rokoch spojeného štúdia absolvovala povinnú prax len necelá tretina (31,9 %), na magisterskom, inžinierskom či v posledných rokoch spojeného štúdia to boli takmer tri pätiny (58 %) respondentov. Podľa výsledkov prieskumu absolvoval aj nepovinnú prax väčší podiel respondentov na druhom (13 %) ako na prvom stupni štúdia (6,5 %). Necelá tretina (31,6 %) respondentov na prvom stupni prax neabsolvovala a približne rovnaký podiel (30 %) sa v prieskume vyjadril, že prax absolvuje neskôr počas štúdia. Nedostatok praxe počas prvého stupňa štúdia komunikovali aj respondenti v rámci skupinových rozhovorov: My na bakalárskom stupni budeme mať prvýkrát prax až v treťom ročníku. Že vlastne doteraz nič. Prvostupňové štúdium na VŠ je podľa vyjadrení študentov najmä o nadobúdaní teoretických poznatkoch bez možnosti ich praktickej aplikácie . Obmedzené možnosti absolvovať prax už na prvom stupni štúdia prispievajú k jeho slabej prepojenosti na trh práce. Práve pocit, že na prvom stupni štúdia nezískali dostatok zručností potrebných pre trh práce, uvádzali v dotazníku pre vysokoškolákov respondenti ako jeden z dôvodov, prečo chcú pokračovať v štúdiu na druhom stupni .
Porovnanie odpovedí študentov a študentiek s rôznym zameraním ukazuje, že najväčší dôraz na prax sa kladie v študijných programoch z oblasti zdravotníctva, učiteľstva a iných pedagogických vied. Títo študenti označovali absolvovanie povinnej praxe počas štúdia výrazne častejšie než ich kolegovia z iných odborov (pozri graf G.3.2.2.3.2). Dôraz na absolvovanie praxe počas štúdia zdravotníckych odborov ilustruje aj výrok jedného z predstaviteľov vedenia fakulty so zdravotníckym zameraním: My robíme duálne vzdelávanie odjakživa a naši študenti sú v nemocnici od začiatku, od prvého ročníka. Povolania ako lekár či farmaceut patria podľa legislatívy medzi regulované povolania, na ktorých výkon v krajinách EÚ sa vyžaduje preukázateľná prax.3 Prax tak študenti nadobúdajú už počas štúdia. Napriek tomu, že dáta ukazujú, že až dve tretiny študentov učiteľstva a iných pedagogických vied zapojených do prieskumu absolvovalo počas štúdia povinnú prax, v skupinových rozhovoroch študenti učiteľstva poukazovali, že prax a príprava na ňu nie sú dostatočné. Slovami jednej z respondentiek: Mohlo by byť viac tej praxe. Mali sme to tak, že 10 hodín sme toho učiteľa pozorovali a 5 hodín sme učili. A to sme so spolužiačkou učili napoly tie hodiny. Čiže prišlo nám to tak skromne málo. Na grafe G.3.2.2.3.2 tiež vidieť, že ak respondenti študujúci odbory z oblasti zdravotníctva či programy učiteľstva a iných pedagogických vied absolvovali prax, iba v minime prípadov išlo o nepovinnú prax.
Graf G_3.2.2.3.2: Absolvovania praxe počas prvého a druhého stupňa štúdia podľa študijného zamerania
Absolvovanie povinnej praxe počas štúdia v prieskume označili v najmenšej miere študenti IT a matematiky (pozri graf G.3.2.2.3.2). Rozdiel oproti priemeru celkovej vzorky je priepastný, keď tvorí takmer 37 percentuálnych bodov. Študenti IT a matematiky však v prieskume označovali nadpriemerne absolvovanie nepovinnej praxe. Túto možnosť v dotazníku zaškrtol jeden z piatich respondentov študujúcich IT a matematiku. Zároveň, študenti IT a matematiky v prieskume najčastejšie (36,9 %) v porovnaní s ostatnými respondentmi (20,5 %) označovali, že popri štúdiu pracujú v odbore, ktorí študujú. Prácou v odbore či absolvovaním nepovinných praxí si tak môžu kompenzovať absenciu povinnej praxe počas štúdia. Na špecifickú pozíciu študentov IT, ktorí majú tendenciu pracovať v odbore už počas štúdia, poukázal vo svojom vyjadrení počas individuálneho rozhovoru jeden z čelných predstaviteľov samosprávnych orgánov VŠ nasledovne: Na fakulte informatiky boli debaty o zavedení väčšieho množstva praxe do výučby, ale je to zbytočné, lebo všetci študenti tej fakulty už pracujú. Málo povinnej praxe v prieskume indikovali aj respondenti so zameraním štúdia na humanitné a spoločenské vedy (pozri graf G.3.2.2.3.2). Ako absolvovanú ju v dotazníku označila len o niečo viac ako štvrtina absolventov. Podľa vyjadrení študentov humanitných a spoločenských vied zapojených do prieskumu prax počas štúdia neabsolvovali takmer dve pätiny z nich.
Okrem nadobudnutia praxe v rámci štúdia či popri škole na Slovensku, študenti a študentky môžu absolvovať prax aj formou účasti na stáži v zahraničí prostredníctvom zapojenia sa do jednej z mobilitných schém (napr. Erasmus+ alebo iné). Pri pohľade na dostupné štatistiky z minulých rokov je možné pozorovať trend zvýšenej účasti študentov a absolventov slovenských VŠ na zahraničných stážach cez program Erasmus+. Zatiaľ čo v akademickom roku 2013/2014 stáže podľa výpočtov projektu To dá rozum predstavovali necelú pätinu (19,2 %) všetkých absolvovaných mobilít, v roku 2016/2017 to už bola viac ako tretina (35,3 %) mobilít. Síce záujem študentov o pracovné stáže v zahraničí každým rokom rastie, stále sa na nich zúčastňuje len zlomok vysokoškolákov (1 333 v akademickom roku 2016/2017, čo predstavuje necelé 1 % vtedajšej populácie vysokoškolákov).4 Podľa zástupkyne organizácie, ktorá ich študentom sprostredkúva, stáže v zahraničí sú pre viacerých študentov prvou príležitosťou vyskúšať si to, čo študovali v praxi. Pre niekoho býva tá stáž naozaj prvá pracovná skúsenosť v odbore. Niekedy sa stane, že tie feedbacky sú trošku menej pozitívne a to hlavne v tom ohľade, že bolo na nich vidno, že tú prax počas školy naozaj nemali. Že mentor im naozaj musel vysvetľovať základy.
No kvalitatívne dáta To dá rozum poukazujú na viacero prekážok vyššej účasti vysokoškolákov na zahraničných stážach počas štúdia. Jednou z nich je aj to, že na niektorých VŠ zahraničné stáže nie sú akceptované ako súčasť štúdia, študenti za ne nezískajú potrebné kredity, a preto sú nútení absolvovať ich v období mimo semestra. Ilustruje to aj nasledovný výrok respondentky v pozícii prodekanky pre zahraničné vzťahy: Musia ísť cez prázdniny. Alebo ako absolventi. A neuznáva sa im to ako súčasť štúdia, pretože nemáme akreditované študijné programy tak, že by sme tam mali nejaké kredity z praxe. Aj respondenti z organizácií podporujúcich mobility sa v individuálnych rozhovorov vyjadrovali, že mladí ľudia možnosť absolvovať stáž v rámci Erasmus+ často využijú až po skončení svojho VŠ štúdia.
Podľa kvalitatívnych dát je skúsenosť s tým, či si prax zabezpečuje študent alebo mu pomáha škola, či konkrétny učiteľ, zmiešaná. Sú miesta, kde aj praxe, ktoré sú súčasťou štúdia, si musia študenti zabezpečiť sami. Ilustruje to i nasledujúci výrok: My napríklad máme prax ako povinne voliteľný predmet, nemusí si to človek dať. Ale funguje to viac-menej tak, že vyrieš si to sám. Ako, myslím si, že je to v pohode, človek by mal byť schopný si takúto vec vedieť vyriešiť, ale zároveň si myslím, že škola by na to mohla mať úplne iné páky vybaviť pre študentov nejaké stáže, ako reálne ponúka. Na problém zabezpečovania praxe zo strany školy poukázala z trochu iného uhla aj ďalšia respondentka: U nás je to permanentný problém a vedenie katedry na to neustále odpovedá, že nie sú na to prostriedky, peniaze, neviem čo. Stále výhovorky. A po tom je obrovský dopyt študentov, že proste dajte nám prepojenie na prax alebo na nejaké neziskovky, organizácie. V tomto je to úplne ponechané na proaktivitu študentov. Odôvodňovanie nedostatku praxe zo strany školy kvôli nedostatku finančných prostriedkov sa počas skupinových rozhovorov objavovalo u viacerých študentov. V niektorých prípadoch si dokonca študenti, ktorí sa na rozhovoroch zúčastnili, museli za prax, ktorú absolvovali, zaplatiť.
To, že sa od študentov a študentiek očakáva, že si poskytovateľa praxe nájdu sami, potvrdili v individuálnych rozhovoroch viacerí respondenti z radov prodekanov pre vzdelávanie. Dobre to vystihuje aj tento výrok jedného z nich: V novom [študijnom programe], ono je to vlastne reakreditovaný študijný program, inovovaný, sme už v bakalárskom stupni zaviedli predmet povinná prax. A teraz bude na študentovi, aby nejakým spôsobom hľadal, že kde. Aby to nebolo len vecou školy, ale aby ten študent sám aktívne vstupoval do procesu a hľadal si nejakú možnosť praxe. Poskytovateľa praxe, u ktorého absolvujú povinnú prax v rámci štúdia, si musia študenti nájsť sami aj podľa respondentky z inej vysokej školy. Diskutovalo sa o tom, či to dať na podnose, že ty choď tam, ty tam, ty tam, ale prijali sme stratégiu, že študent sa musí naučiť obracať v prostredí trhu a toto je jedinečná možnosť, kedy si ten študent sám nájde [prax]. Hlavne cez tie letné prázdniny, my mu nekladieme medze, aby tú stáž absolvoval aj v zahraničí. Nech ide do Anglicka, kľudne. Týmto spôsobom sa snažíme, aby sa ten študent už vedel orientovať v praxi. Samozrejme, my mu dáme zadanie, že čo je potrebné, čiže on si potom podľa toho vie nájsť tú firmu. Hľadanie praxe môže študentov lepšie pripraviť na hľadanie práce v budúcnosti. No úplné prenesenie zodpovednosti na študentov bez ich usmerňovania a bez dohody o obsahu praxe s jej poskytovateľom môže priniesť riziko, že sa im ju nájsť nepodarí, resp. si nájdu prax, ktorá nie je pre ich osobnostný a profesijný rozvoj prínosom. Školy by sa preto mali aktívne zaujímať o vytvorenie siete spoľahlivých poskytovateľov praxe, ktorý študentom zabezpečia optimálnu konfrontáciu získaných znalostí a praktických poznatkov.
Z analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum je však vidieť, že niektoré školy vedia študentom pomôcť v nájdení si miesta na praxovanie. Jeden z takýchto príkladov dobrej praxe bol bližšie predstavený v individuálnom rozhovore s respondentom na vedúcej pozícii na vysokej škole: Máme stážovú kliniku. Naši študenti môžu absolvovať jeden semester stáže na súde, Najvyššom kontrolnom úrade, na Krajskej prokuratúre v [názov mesta]. Máme aj komerčnú sféru, rôzne advokátske kancelárie, podniky, tretí sektor, jednoducho naši študenti už počas štúdia môžu absolvovať aj tam stáž. Ako fakulta máme pouzatvárané zmluvy s týmito subjektmi, ktoré na tom participujú a výber sa realizuje buď tak, že oni nechajú výber toho študenta na fakultu, ale sú aj také subjekty, ktoré si prídu samé vybrať študenta, ktorý bude u nich tú stáž vykonávať. Príklady, keď škola dbá o to, aby študenti mali možnosť nájsť si a absolvovať prax počas štúdia, uvádzali aj niektorí študenti v skupinových rozhovoroch: Najviac by som vyzdvihol asi možnosť stáže popri práci. My ako katedra spolupracujeme s veľa štátnymi a neziskovými organizáciami, buď s ministerstvom zahraničných vecí, alebo s [názov neziskovej organizácie] a podobne. Máme priamo zmluvu, že každý semester môže ísť človek na stáž do nejakej organizácie a má to ako predmet. Čiže mi kompenzujú, že nemusím sedieť v škole, čo ma nebaví, že tam sedím každý týždeň tri hodiny a pozerám do blba, ale robím niečo, [v čom vidím] nejaké reálne výsledky môjho štúdia. Niečo, čo som sa učil, vlastne nejako uvádzam v praxi. To je asi to najlepšie, čo naša katedra poskytuje. Napriek snahe niektorých škôl pomôcť študentom zabezpečiť dostatok praxe je to podľa vyjadrení respondentov v niektorých prípadoch pomerne problematické. Ako ilustruje vyjadrenie jedného z prodekanov pre vzdelávanie, možnosť zabezpečiť dostatok praxe pre študentov sa môže odvíjať aj od špecifického odboru: Pokiaľ ide o našu vysokú školu, naši absolventi, keďže väčšinou ide teda o [názov študijného odboru bezpečnostných služieb] v nejakej podobe, tak získať tú takzvanú študentskú prax je dosť veľký problém.
Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum ukazujú, že absolútna väčšina respondentov spomedzi vysokoškolákov popri štúdiu pracuje. Prácou popri štúdiu sa rozumie brigáda alebo iný typ platenej práce, ktorú študenti vykonávajú. Najväčší podiel respondentov, viac ako tretina, v dotazníku označila, že pracuje v úplne inom odbore, ako študuje (pozri graf G.3.2.2.3.3). Pätina z tých, ktorí sa do prieskumu zapojili, pracuje v odbore, ktorý študuje, a takmer 15 % pracuje v príbuznom odbore štúdia. Dokopy teda podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum pracujú popri štúdiu takmer tri štvrtiny (72,5 %) respondentov spomedzi vysokoškolákov. Záujem študentov vysokých škôl pracovať popri štúdiu dokresľujú aj štatistiky pracovného portálu Profesia. V roku 2016 evidovala Profesia vo svojej databáze 4 549 životopisov študentov VŠ, čo tvorilo 4-percentný podiel na celkovom počte evidovaných životopisov.5 Najväčšia skupina uchádzačov vysokoškolákov (73,8 %) sa zaujímala o pracovný úväzok na dohodu. Približne traja z desiatich (29,9 %) vysokoškolákov evidovaných v databáze záujemcov o prácu hľadala na Profesii prácu na skrátený úväzok.6 V dotazníkovom prieskume To dá rozum medzi špecialistami na ľudské zdroje patrila ponuka brigád pre študentov k jednej z najviac označovaných foriem spolupráce medzi zamestnávateľmi a vysokými školami. Možnosť brigád pre študentov počas štúdia označili siedmi z desiatich (71,8 %) zamestnávateľov, ktorí v dotazníku vyjadrili, že spolupracujú alebo v minulosti so školami spolupracovali pri príprave absolventov pre trh práce.
Graf G_3.2.2.3.3: Práca popri vysokoškolskom štúdiu
Kvalitatívne dáta To dá rozum naznačujú, že vysoký podiel pracujúcich študentov a študentiek súvisí s pozitívnym vnímaním práce popri štúdiu študentmi a zamestnávateľmi. Vysokoškoláci v rozhovoroch uvádzali, že v práci popri štúdiu vidia možnosť, ako sa priblížiť aktuálnym potrebám praxe v prípade, že ich štúdium tieto nereflektuje. Na problém s neaktuálnym nastavením kurikula študijných programov, ktoré študentov nevedie k získavaniu zručností, ktoré prax v súčasnej dobe čoraz viac vyžaduje, poukázal vo svojom vyjadrení jeden z interviewovaných študentských zástupcov v akademickom senáte. Tým, že sa možno predmety nemodernizujú, tak sú tí študenti nútení venovať sa brigádam popri škole alebo získať už nejaké skúsenosti, lebo veľa predmetov je smerovaných dosť teoreticky. Študenti, ako aj zástupcovia zamestnávateľov tiež uvádzali, že i práca popri škole mimo odboru má pridanú hodnotu, a to v zmysle nadobúdania potrebných pracovných návykov a generických zručností.
Ako vyplýva z analýzy dát To dá rozum, práca študentov popri škole sa na Slovensku a špeciálne v niektorých odboroch stala masovým fenoménom, ktorý však môže mať aj svoje negatíva. Učitelia v rozhovoroch poukazovali na to, že študenti často hľadajú cesty, ako štúdium zladiť s pracovnými povinnosťami. Niekedy sa nám dokonca stáva, že v druhom stupni štúdia príde študent a povie, že by chcel individuálny študijný plán, lebo už má prácu. Ďalší z respondentov videl negatívny dosah práce popri štúdiu na účasti študentov vo vzdelávacom procese: Skoro všetci naši študenti robia. Kto začne robiť v prvom roku inžinierskeho štúdia, tak to už je oneskorenec. To v bakalárskom začínajú. [...] Samozrejme, má to dopad na pedagogický proces. Na prednášky chodia málo. Prvá zásadná otázka na prednáške je, kde tie materiály sú. Dám meno, heslo a na druhú [prednášku] ak mám 50 % účasť, tak som výsostne spokojný. Keď 60 %, tak som kráľ na ústave. Napriek tomu, že učitelia si uvedomovali, že práca popri škole môže kompenzovať nedostatok praxe v rámci štúdia, prevládalo medzi nimi presvedčenie, že práca by nemala štúdium posúvať na druhú koľaj záujmu študentov. Pracovná zaneprázdnenosť z ich pohľadu spôsobuje nedostatok iniciatívnosti či nedôslednosť niektorých študentov pri plnení si študijných povinností: Možno je to aj tým, že naši študenti veľa pracujú. Pracujú na polovičné, trištvrťové, na celé úväzky. Možno je to tým, že v tom zahraničí nerobia nič iné, len študujú a zabávajú sa. U nás musia študovať, zabávať sa a ešte aj pracovať. Ako problém, ktorý zásadne ovplyvňuje kvalitu vysokoškolského vzdelávania na Slovensku, vnímal veľa práce študentov popri štúdiu aj učiteľ, ktorý pred návratom na Slovensko pôsobil na vysokých školách v zahraničí. Strašne veľa študentov tu má nejakú prácu. A mnohí na plný úväzok. Akože všetka česť, že si chcú zarobiť na svoje štúdiá, ale keď má tá škola nejakú úroveň, musí to zariadiť tak, aby si [študent] nemohol dovoliť pracovať na plný úväzok. Aby si privyrobil niekde brigádou, v pohode, ale aby niekde pracoval na plný úväzok? Tá škola je tým pádom slabá. Ja som mal v podstate ľahký predmet, čo oni chápali, že len prídu, odchodia si a dostanú známku. Keď som im dal niečo, čo museli vypracovať doma, tak sa sťažovali, že nestíhajú ísť do roboty. Dostatočne rozsiahla a kvalitne nastavená prax v rámci štúdia, ktorá by v študentoch rozvíjala kompetencie potrebné na úspešné uplatnenie sa po ukončení štúdia, by mohla viesť k zníženiu intenzity práce študentov popri štúdiu.
Prácu popri štúdiu vyhľadávajú skôr študenti vo vyšších ročníkoch. Pri porovnaní odpovedí respondentov študujúcich na prvých dvoch stupňoch VŠ štúdia možno vidieť, že podiel respondentov na prvom stupni štúdia, ktorí popri štúdiu pracovali (70,2 %), bol nižší ako v prípade respondentov na druhom stupni (76,3 %). Ak študenti na prvom stupni popri štúdiu pracovali, častejšie ako pri ich kolegoch na druhom stupni (30,6 %) sa tak podľa odpovedí v prieskume dialo v úplne inom odbore, ako študovali (40,2 %). Naopak, respondenti študujúci na druhom stupni štúdia (29,2 %) pracovali častejšie v odbore, ktorý študovali. Oproti ich kolegom na prvom stupni štúdia (15,6 %) ich počet predstavuje dvojnásobný podiel respondentov.
Popri štúdiu na VŠ pracujú alebo brigádujú takmer všetci (93,6 %) respondenti, ktorí študujú v externej forme štúdia. Podľa odpovedí v dotazníkovom prieskume sa tak deje vo väčšej miere ako na dennom štúdiu (67,2 %) bez ohľadu na to, či ide o prácu v odbore, ktorý na VŠ študujú, alebo mimo neho. No takmer až polovica (47,6 %) respondentov na externom štúdiu pracuje v úplne inom odbore, ako študujú, kým v prípade denných študentov ide o tretinu opýtaných (34,1 %). Napriek tomu, že práca mimo odbor študentom externého štúdia nepomáha v odbornej príprave v rámci odboru, ktorí študujú, aj takáto pracovná skúsenosť im dáva možnosť rozvíjať si všeobecné pracovné zručnosti (napr. schopnosť organizovať si čas, zodpovednosť, komunikačné zručnosti).
Podľa vyjadrení študentov v dotazníkovom prieskume To dá rozum až deväť z desiatich (90,3 %) respondentov študujúcich na súkromných VŠ popri štúdiu pracuje. Na porovnanie, z respondentov absolvujúcich svoje štúdium na verejných VŠ podľa odpovedí v dotazníku pracujú siedmi z desiatich (70 %). Polovica (50,7 %) respondentov zo súkromných VŠ uviedla, že pracuje v úplne inom odbore ako študuje. Na verejných VŠ pracuje popri škole úplne mimo odboru svojho štúdia približne tretina (34,9 %) respondentov. Vyšší podiel respondentov súkromných VŠ, ktorí popri štúdiu pracujú úplne mimo študovaného odboru môže byť čiastočne spôsobený potrebou platiť za štúdium školné.
Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum ukázali, že ak študenti absolvujú v rámci štúdia menej praxe, vynahrádzajú si nadobúdanie praktických skúseností prácou v odbore svojho štúdia alebo v príbuznom odbore. Z porovnania odpovedí respondentov s odlišnými zameraniami štúdia možno pozorovať, že najväčší podiel respondentov pracujúcich popri štúdiu v študovanom alebo príbuznom odbore tvoria študenti IT a matematiky (pozri graf G.3.2.2.3.4). Zároveň práve táto skupina študentov v dotazníku označovala absolvovanie praxe počas svojho štúdia najmenej zo všetkých respondentov. Z výsledkov prieskumu sa teda javí, že absenciu praxe v rámci štúdia si študenti IT a matematiky kompenzujú prácou v odbore. V hodnotách nad priemer celkovej vzorky (35,7 %) v prieskume označovali, že popri štúdiu pracujú vo svojom alebo príbuznom odbore aj respondenti študujúci humanitné a spoločenské vedy. Síce študenti humanitných a spoločenských vied absolvujú počas štúdia viac praxe ako študenti IT a matematiky, ich podiel je taktiež pod priemerom celkovej vzorky (71,2 %) (pozri graf G.3.2.2.3.4).
Graf G_3.2.2.3.4: Práca popri štúdiu v študovanom alebo príbuznom odbore v porovnaní s podielom študentov, ktorí počas štúdia absolvovali alebo absolvujú prax
Naopak, študenti zdravotníckych odborov, učiteľstva a iných pedagogických vied, u ktorých absolvovanie praxe počas štúdia deklarovali až deviati z desiatich respondentov, pracujú vo svojom alebo príbuznom odbore podstatne zriedkavejšie ako ich kolegovia študujúci IT a matematiku či humanitné a spoločenské vedy (pozri graf G.3.2.2.3.4). Nadobúdanie praktických skúseností a zručností z odboru tak u tejto skupiny študentov pravdepodobne prebieha prioritne v rámci ich štúdia. Málo vo svojom alebo príbuznom odbore popri štúdiu pracujú aj respondenti študujúci prírodné vedy. V porovnaní s ostatnými študentmi majú medzi sebou študenti odborov z oblasti zdravotníctva zároveň najväčšiu skupinu študentov, ktorá popri štúdiu nepracuje. V prieskume sa tak vyjadrili viac ako dve štvrtiny (44,7 %) respondentov so zdravotníckym zameraním. Priemer celkovej vzorky predstavoval 28 % nepracujúcich respondentov. Vysoký podiel študentov zdravotníckych odborov, ktorí popri štúdiu nemajú brigádu alebo inú prácu, je spôsobený pravdepodobne charakterom a náročnosťou ich štúdia, ktoré obmedzuje ich možnosti popri škole pracovať.7
Porovnanie odpovedí študentov a študentiek na slovenských vysokých školách a našich vysokoškolákov a vysokoškoláčok v Českej republike v dotazníkovom prieskume To dá rozum ukazuje, že respondenti študujúci v ČR získavajú počas štúdia viac praxe (pozri graf G.3.2.2.3.5). Na Slovensku prax absolvovala polovica respondentov. Z vysokoškolákov študujúcich v ČR v prieskume označili, že prax už absolvovali dve tretiny respondentov. Podobne ako na Slovensku, ďalšiu približne pätinu študentov prax ako súčasť štúdia ešte len čakala. Vyššie hodnoty absolvovanej praxe v ČR môžu byť čiastočne ovplyvnené aj zložením vzorky, ktorá dotazník vypĺňala. Viac ako dve pätiny (45,4 %) respondentov, ktorí sa zapojili do prieskumu medzi našimi vysokoškolákmi v ČR, tvorili študenti odborov z oblasti zdravotníctva. U budúcich lekárov, farmaceutov či iného zdravotníckeho personálu je nadobudnutie praxe počas štúdia jeho povinnou súčasťou.8 Na porovnanie, na Slovensku tvorili študenti odborov z oblasti zdravotníctva necelú desatinu (8,7 %) všetkých respondentov. Pri všeobecnom pohľade na odpovede našich študentov študujúcich v zahraničí (vrátane ČR) je podiel respondentov, ktorí už absolvovali prax počas štúdia (61,1 %) vyšší, ako podiel študujúcich na Slovensku (50 %). Rovnaký podiel ako u nás (21,1 %) ju absolvoval alebo absolvuje neskôr počas svojho štúdia v zahraničí.
Graf G_3.2.2.3.5: Absolvovanie praxe počas štúdia študentmi na Slovensku a našimi vysokoškolákmi študujúcimi v Českej republike
Vysokoškoláci študujúci v Českej republike uvádzali v skupinových rozhovoroch viacero príkladov, ako môžu absolvovať počas štúdia prax. Ako jednu z výhod štúdia v Českej republike to vnímali viacerí zúčastnení respondenti. Slovami jednej respondentky: Chcela som mať počas vysokej školy čo najviac praxe a aj nejakú zahraničnú. A tu je vlastne povinné ísť na jeden semester na zahraničnú prax do rozvojovej krajiny. Plus som ešte mala strašne veľa tuzemských praxí, asi tri, štyri, v sociálnej sfére ako práca s ľuďmi bez domova, s drogovo závislými. V Česku je táto oblasť strašne rozvinutá. Nie strašne, ale oproti Slovensku omnoho viac. Viacerí respondenti, ktorí mali skúsenosť aj so štúdiom na VŠ na Slovensku, poukazovali na rozdiel v rozsahu, ale i kvalite absolvovanej praxe počas štúdia na Slovensku a v Českej republike. Dobre to ilustruje i nasledujúci výrok študentky: V [meste na Slovensku] som mala za celé bakalárske štúdium splniť dvadsať hodín praxe. A ešte im bolo jedno, že kde, len doneste podpísaný papier. Tu na bakalárskom, čo viem, mali prax v rôznych oblastiach, klinická psychológia, pedagogická, všetko povinné. U nás [na Slovensku] to bolo, kde si ju zoženiete, tam budete. Takže určite je v tomto rozdiel. Podľa výpovedí študentov v skupinových rozhovoroch sa javí, že respondentom študujúcim v Českej republike sú ponúkané možnosti absolvovať prax už v skorších fázach štúdia v porovnaní s ich kolegami študujúcimi na Slovensku: Na medzinárodných vzťahoch nám už ponúkajú zahraničné stáže, ktoré sú zároveň platené, aj kredity za ne dostávame a ešte sú aj bonusom k bakalárke. A zas na angličtine môžeme napríklad prekladať články už v prváku, druháku, hocikedy, skrátka, skontrolujú to po nás doktorandi alebo učitelia. Tiež máme ponuky ísť učiť do jazykových centier, takže u nás je tá prax dosť rozvinutá. Na rozdiel od Slovenska9 si v Českej republike študenti môžu bezplatne predĺžiť štandardnú dĺžku štúdia na prvých dvoch stupňoch VŠ štúdia o jeden akademický rok.10 Podľa ich vyjadrení v skupinových rozhovoroch môžu vďaka tomu absolvovať stáže, resp. iné aktivity, ktoré považujú za potrebné pre ich rozvoj (napr. mobility), bez toho, aby museli za štúdium platiť.
Autor:
Stanislav Lukáč a Renáta Hall
Oponent: Gabriela Pleschová
