V rozvoji žiakov na všetkých stupňoch škôl sa podľa riaditeľov a riaditeliek kladie dôraz najmä na vedomosti a čítanie s porozumením, prierezové kompetencie sú rozvíjané okrajovo
Dotazníkový prieskum To dá rozum realizovaný v roku 2018 poukázal na to, že riaditelia a riaditeľky naprieč vzdelávacími stupňami najčastejšie zaraďovali medzi 5 oblastí, na ktoré kladú najväčší dôraz v rozvoji žiakov, vedomosti z jednotlivých vzdelávacích oblastí (tabuľka T_3.1.1.1). Pomerne často bol riaditeľmi naprieč vzdelávacími stupňami zdôrazňovaný aj význam rozvoja čitateľskej gramotnosti. V materských školách riaditeľky považujú za dôležitú oblasť rozvoja tvorivosť a schopnosť spolupracovať v tíme. V základných a v stredných školách riaditelia a riaditeľky považujú za dôležité rozvíjať aj finančnú gramotnosť. Dotazníkový prieskum To dá rozum síce naznačuje rozdiely v názoroch riaditeľov škôl rôznych stupňov vzdelávania na päť vedomostí a zručností, na ktoré kladú dôraz v rozvoji žiakov ich školy, no vo väčšine prípadov tento rozdiel nie je štatisticky významný. Štatistická významnosť rozdielov sa neprejavila ani medzi materskými, základnými a špeciálnymi materskými a špeciálnymi základnými školami. Väčšie rozdiely boli medzi tým, čo uvádzali riaditelia stredných škôl ako priority vzdelávania, a tým, čo vnímali žiaci zapojení do prieskumu To dá rozum, ako školou rozvíjané zručnosti a vedomosti. Najväčší rozdiel sa pri tom prejavil pri hodnotení finančnej gramotnosti. Kým 45,3 % riaditeľov stredných škôl označovalo finančnú gramotnosť ako jednu z piatich oblastí rozvoja žiakov, len necelá desatina stredoškolákov (9,8 %) vníma, že ich škola v tejto oblasti rozvíja. Podľa žiakov stredných škôl ich škola najviac podporuje v rozvoji vedomostí z jednotlivých predmetov, ale aj v komunikácii v cudzom jazyku. Pomerne vysoký podiel žiakov stredných škôl sa domnieva, že škola u nich podporuje rozvíjanie prezentačných schopností.
Riaditelia a riaditeľky materských, základných ani stredných škôl nezaraďovali do piatich oblastí, na ktoré kladú dôraz v rozvoji žiakov v ich škole, rozvoj prierezových kompetencií, teda takých schopností, ktoré vytvárajú predpoklady na efektívne využívanie vedomostí, zručností a schopností v rozličných životných situáciách a kontextoch. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum naznačujú, že pre riaditeľov škôl nepatrí medzi priority rozvíjanie schopností žiakov pracovať v tíme, riešiť problémy, ale ani schopnosť učiť sa v súvislostiach, či prijímať odlišnosť a rôznorodosť. Len malý podiel riaditeľov označoval rozvoj kritického a analytického myslenia ako oblasti, ktoré patria do pätice tých, na ktoré kladú v škole dôraz. Tabuľka T_3.1.1.1 sumarizuje dáta z odpovedí respondentov na otázku Na rozvoj akých vedomostí a zručností kladiete vo Vašej škole najväčší dôraz? (vyberte najviac 5 možností).
Tabuľka T_3.1.1.1 Názory riaditeľov a riaditeliek bežných a špeciálnych materských, základných a stredných škôl na Slovensku na dôležitosť vedomostí a zručností v rozvoji žiakov a žiačok a pociťované oblasti rozvoja žiakov stredných škôl
Nespokojnosť učiteľov a učiteliek základných a stredných škôl s pripravenosťou žiakov a žiačok je najvýraznejšia v oblasti čitateľskej gramotnosti, vo vedomostiach z predmetov, aj v komunikačných kompetenciách
Učitelia a učiteľky v rámci rozhovorov v kvalitatívnej časti prieskumu To dá rozum konštatovali, že žiaci a žiačky nemajú pri prechode z predchádzajúceho stupňa vzdelávania dostatočné vedomosti a zručnosti z jednotlivých predmetov, Dotazníkový prieskum To dá rozum ukazuje, že naprieč vzdelávacími stupňami nie je jednoznačná zhoda v tom, čo učitelia vnímajú ako oblasť, v ktorej žiaci prichádzajú nepripravení. V konštatovaní nepripravenosti sa odrážajú aj očakávania toho, čo by mali žiaci vedieť, čo indikuje pomerne nízku mieru komunikácie medzi učiteľmi jednotlivých stupňov vzdelávania, dokonca aj v rámci jednej školy.
Takmer polovica učiteľov pôsobiacich na 1. stupni základnej školy konštatovala, že prichádzajúci prváci sú nedostatočne pripravení v oblasti ústneho vyjadrovania myšlienok. Ide zároveň o oblasť rozvoja, ktorú zaradila medzi 5 oblastí, na ktoré kladie dôraz pomerne veľká skupina riaditeliek materských škôl (42,5 %). Polovica učiteľov pôsobiacich na 2. stupni základnej školy, ktorí sa zapojili do prieskumu To dá rozum, konštatovala, že z prvého stupňa ZŠ prichádzajú žiaci nedostatočne pripravení v oblasti čitateľskej gramotnosti, teda najmä v schopnosti čítať s porozumením. Aj stredoškolskí učitelia konštatujú, že žiaci nie sú dostatočne pripravení v oblasti čitateľskej gramotnosti, pričom podiel nespokojných učiteľov bol v tejto skupine respondentov takmer o jednu pätinu väčší (67,6 %). Ide o paradoxnú situáciu, pretože deväť z desiatich riaditeľov zapojených do prieskumu To dá rozum uvádzalo, že v ich základnej škole rozvoj čitateľskej gramotnosti patrí medzi jednu z piatich kľúčových oblastí rozvoja žiakov (Tabuľka T_3.1.1.2). Viac než polovica stredoškolských učiteľov vyjadrila nespokojnosť s úrovňou vedomostí z jednotlivých vzdelávacích oblastí prichádzajúcich prvákov. Paradoxne, rozvoj vedomostí z jednotlivých vzdelávacích oblastí spolu s čitateľskou gramotnosťou patrí medzi tie oblasti rozvoja žiaka, ktorým riaditelia základných škôl pripisovali význam nielen v rámci dotazníkového prieskumu, ale často sa objavovali ako vzdelávacie priority aj počas rozhovorov s respondentmi v kvalitatívnej fáze projektu To dá rozum.
Podľa učiteľov VŠ a zamestnávateľov nemajú uchádzači o štúdium či prácu rozvinutú motiváciu k učeniu sa a k práci, chýba im aj schopnosť učiť sa v súvislostiach, vyjadrovať svoje myšlienky písomne a diskutovať
Väčšina vysokoškolských učiteľov zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum zo zoznamu spôsobilostí, ktoré nemajú prichádzajúci absolventi a absolventky stredných škôl zvládnuté, označovali písomný jazykový prejav, schopnosť učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami, ale aj motiváciu k učeniu sa a k práci a schopnosť diskutovať. Tieto schopnosti však nepatria medzi päticu vzdelávacích priorít uvádzanú riaditeľmi stredných škôl. Stredoškolskí riaditelia do pätice oblastí, ktorým venujú pozornosť, zvyčajne zaraďovali vedomosti z odboru, čítanie s porozumením či finančnú gramotnosť. Zručnosti, ktoré označili ako nedostatočne rozvinuté vysokoškolskí učitelia, považovali za dôležité aj HR-isti, ktorí sa zapojili do prieskumu To dá rozum a CELSI, a tiež zamestnávatelia zapojení do prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Respondenti spomedzi zamestnávateľov považujú rozvinuté komunikačné zručnosti, motiváciu k učeniu sa a k práci, ale aj schopnosť učiť sa za dôležité zručnosti prichádzajúcich zamestnancov. Rovnako aj oni ich však vnímajú u uchádzačov z radov absolventov stredných škôl ako málo rozvinuté.
Tabuľka T_3.1.1.2 Názory učiteľov a učiteliek na nepripravenosť detí a žiakov prichádzajúcich z predchádzajúceho stupňa vzdelávania
Zistenia vyplývajúce z analýzy kvalitatívnych a kvantitatívnych dát To dá rozum k téme obsahu vzdelávania v materských, základných a v stredných školách sú rozpracované detailnejšie a v kontexte ostatných zozbieraných dát v nasledujúcich kapitolách:
O kompetenčnom modeli sa viac hovorí ako sa v školskej praxi realizuje
Vzdelávacími prioritami v školách sú čitateľská gramotnosť a vedomosti z predmetov, matematicko-logické myslenie nepatrí medzi oblasti, ktoré považujú riaditelia za kľúčové v rozvoji žiakov
Občianske kompetencie nie sú oblasťami rozvoja, na ktoré sa kladie dôraz v ZŠ a SŠ; v materských školách a v špeciálnych ZŠ má významnejšie postavenie rozvoj etického správania
Jazykové a komunikačné kompetencie sú očakávanými spôsobilosťami podľa zamestnávateľov aj podľa učiteľov VŠ, v materských, základných a v stredných školách však nie sú dominantnými oblasťami rozvoja
Finančná gramotnosť je podľa riaditeľov materských, základných a stredných škôl jednou z tém, ktoré považujú za dôležité v rozvoji žiakov, avšak len desatina stredoškolákov pociťuje, že ich škola v tejto oblasti rozvíja
Podnikavosť a iniciatívnosť síce nepatrí medzi vzdelávacie priority, avšak tretina riaditeľov považuje rozvoj schopnosť riešiť problémy za dôležité oblasti
Motivácia k práci a k učeniu sa, schopnosť učiť sa, ale aj organizácia pracovného a voľného času sú podľa zamestnávateľov aj učiteľov na VŠ očakávanými zručnosťami, avšak v školách sa týmto oblastiam nepripisuje veľký význam
Analytické a kritické myslenie je vnímané ako súčasť rozvoja čitateľskej gramotnosti, učenie sa v súvislostiach je podľa riaditeľov marginálna oblasť rozvoja
Význam digitálnych zručností v osobnom aj v pracovnom živote narastá, avšak podľa riaditeľov nie sú kľúčovou témou v rozvoji žiakov v školách
Autor:
Petra Fridrichová
