Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch1 umožňuje riaditeľovi alebo riaditeľke školy zamestnať učiteľa s tým, že stačí, aby odučil tretinu (resp. od roku 2024 polovicu) svojho úväzku odborne, teda aby vyučoval predmety, na ktoré reálne získal kvalifikáciu.2 Zvyšné predmety môže učiť neodborne. To znamená, že pokiaľ napríklad učiteľka získala vysokoškolským štúdiom aprobáciu v predmetoch dejepis a etika, v praxi jej stačí, aby učila v tretine svojho úväzku buď dejepis, alebo etiku alebo oba predmety a vo zvyšku úväzku môže učiť čokoľvek, od matematiky cez fyziku až po anglický jazyk, i keby v týchto vedných oblastiach nemala žiadne odborné vedomosti a zručnosti. Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie zo školského roku 2016/2017 bola na prvom stupni v 68,6 % kontrolovaných základných škôl odbornosť vyučovania najmenej 90 %. Na druhom stupni však bola odbornosť vyučovania najmenej 90 % len v 19,5 % kontrolovaných škôl. Na stredných školách v prípade predmetov všeobecného vzdelávania bola odbornosť vyučovania aspoň 90 % na 56,3 % kontrolovaných škôl (pozri graf G_2.3.2.2.1.).
Graf G_2.3.2.2.1.: Miera odbornosti vyučovania na ZŠ a SŠ v školskom roku 2016/2017 na kontrolovaných školách Štátnou školskou inšpekciou
3
Z hľadiska jednotlivých predmetov bol v školskom roku 2016/2017 podľa správy Štátnej školskej inšpekcie4 najväčší problém so zabezpečením odborného vyučovania vo výchovných predmetoch. Na druhom stupni ZŠ boli v prevažnej miere neodborne vyučované etická, hudobná a výtvarná výchova, informatika, občianska náuka, výchova umením, svet práce, technika. Na SŠ bola najnižšia miera odbornosti vyučovania v predmetoch etická výchova, dejepis a občianska náuka. Napr. na druhom stupni ZŠ bola odbornosť vyučovania predmetov občianskej náuky na úrovni 58,3 % a informatiky 42 %. V praxi to znamenalo, že až na viac ako 35 % kontrolovaných škôl bol predmet občianskej náuky vyučovaný úplne neodborne. V prípade informatiky sa predmet vyučoval úplne neodborne až v 45 % kontrolovaných škôl (pozri graf G_2.3.2.2.2). V nasledujúcom školskom roku 2017/2018 bola situácia na kontrolovaných školách Štátnou školskou inšpekciou podobná.5
Graf G_2.3.2.2.2: Percentuálny podiel ZŠ s jednotlivými mierami vyučovania v predmete občianska náuka a informatika v školskom roku 2016/2017 na kontrolovaných školách Štátnou školskou inšpekciou
6
Na porovnanie existujú aj presnejšie, ale mierne staršie dáta o odbornosti výučby v regionálnom školstve na Slovensku z roku 2014, ktoré zbieralo Centrum vedecko-technických informácií SR.7 Podľa týchto dát (pozri tabuľku T_2.3.2.2.1.), na prvom stupni ZŠ bola najmenej kvalifikovane vyučovaná informatika (38 % neodborne vyučujúcich učiteľov, resp. 36,8 % neodborne odučených hodín) a anglický jazyk (24,1 % neodborne vyučujúcich učiteľov, resp. 18,4 % neodborne odučených hodín). Na druhom stupni ZŠ bolo neodborne vyučovaných viacero predmetov, konkrétne najmä občianska náuka (61,2 % neodborne vyučujúcich učiteľov, resp. 44 % neodborne odučených hodín), svet práce, informatika, technika, výtvarná výchova, výchova umením, hudobná výchova a etická výchova. Na gymnáziách je hlavne problém s odbornosťou výučby etickej výchovy (34,1 % neodborne vyučujúcich učiteľov, resp. 24 % neodborne odučených hodín). Na stredných odborných školách je najzávažnejším problémom výučba občianskej náuky (39,1 % neodborne vyučujúcich učiteľov, resp. 23 % neodborne odučených hodín), etickej výchovy a dejepisu.
Tabuľka T_2.3.2.2.1.: Podiel učiteľov vyučujúcich neodborne a podiel hodín odučených neodborne na základných a stredných školách z roku 2014
8
V kontexte šírenia extrémistických a protidemokratických postojov u mladých ľudí9 je táto situácia veľmi problematická, že práve predmety ako občianska náuka a etická výchova, teda predmety zamerané na rozvoj demokratického občianstva a povedomia o ľudských právach, sú na školách vyučované až v takejto miere neodborne. Napriek tomu, odbornosť výučby ešte nezaručuje, že napr. učiteľ dejepisu alebo dokonca občianskej výchovy nebude zastávať extrémistické názory. Taktiež treba vnímať šírenie extrémizmu ako problém, ktorý nesúvisí len s občianskou výchovou, dejepisom či etikou. I učiteľ informatiky alebo angličtiny podprahovo alebo aj otvorene šíriaci konšpiračné teórie a extrémistické postoje môže mať totiž na svojich žiakov a žiačky zásadný vplyv.
Vyššie zmienené kvantitatívne dáta potvrdzujú aj výpovede respondentov a respondentiek zo zberu kvalitatívnych dát projektu To dá rozum. Konkrétne vysokoškolská pedagogička v učiteľských programoch sa vyjadrila na adresu kvalifikovanej výučby nasledovne: Stačí, že má polovicu svojho úväzku [vo svojej aprobácii] a je kvalifikovaný. A potom máme také predmety, ktoré si myslíme, že nie sú dôležité? Nie je dôležité, aby učil etiku kvalifikovaný učiteľ etiky? Že stačí, že je biológ a má nejaký iný predmet, ktorému sa neprikladá taký význam ako napríklad výtvarná, hudobná alebo telesná alebo proste nejaké iné predmety. [...] Ale ono sa to potom odrazí na vzťahu našich detí k danému predmetu. Respondentka v tomto vyjadrení potvrdila, že sú to hlavne výchovy, ktoré učitelia a učiteľky dostanú, resp. prijmú vyučovať, pretože tieto predmety sa považujú za menej dôležité. V prípade stredných odborných škôl sa situácia ešte komplikuje kvôli odborných a praktickým predmetom. Riaditeľka strednej odbornej školy sa v tejto súvislosti vyjadrila: Čo sa týka odborných učiteľov, keďže sme malá škola, nemôžu byť úzko zameraní. To znamená, nájsť človeka, ktorý dokáže učiť strojárstvo, ekonomiku, elektrotechniku atď. A má na to aj nejaké vedomosti, keď nie priamo vysokoškolskú kvalifikáciu. Toto je veľmi ťažké. [...] Nejde len o to, čo by malo byť prvoradé, či má kvalifikáciu, ale aj či vám to chce zobrať, pretože nie každý chce učiť to, čo nevie. V tejto výpovedi respondentka dokonca naznačila situácie, že učiteľ alebo učiteľka nielenže nemusí mať kvalifikáciu nejaký predmet vyučovať, ale dokonca o danom predmete nemusí nič vedieť. Táto situácia je už veľmi problematická pretože o takejto výučbe možno len ťažko predpokladať, že bude kvalitná.
Vysoká miera neodbornej výučby na ZŠ a SŠ je spôsobená rôznymi faktormi, do určitej miery však práve nastavením vysokoškolskej prípravy na učiteľské povolanie. V prípade prvého stupňa ZŠ je situácia s neodbornou výučbou pomerne akceptovateľná, keďže študenti a študentky získavajú kvalifikáciu absolvovaním študijného programu „predškolská a elementárna pedagogika“, ktorý absolventov oprávňuje vyučovať okrem cudzích jazykov a informatiky všetky predmety na prvom stupni ZŠ. Problém s neodbornou výučbou nastáva hlavne na druhom stupni ZŠ a na stredoškolskej úrovni vzdelávania. Z hľadiska vysokoškolskej prípravy na učiteľstvo na druhom stupni ZŠ alebo SŠ si musia študenti zvoliť aprobáciu, buď jedného, alebo dvoch predmetov, ktoré budú ako učitelia kvalifikovaní vyučovať. Študenti a študentky majú slobodu vo výbere svojej aprobácie, teda kombinácie dvoch predmetov. Môže ísť dokonca o také netypické kombinácie ako výtvarná výchova a chémia alebo fyzika a dejepis. Niektoré predmety však možno učiť iba na veľmi obmedzenom počte škôl. Napr. absolvent aprobácie učiteľstvo pedagogiky je uplatniteľný len na stredných odborných školách pedagogických a konzervatóriách, ktorých je na Slovensku veľmi obmedzený počet. Učiteľstvo psychológie je podobne nízko uplatniteľná aprobácia, pretože predmet psychológia sa vyučuje len v relatívne malom množstve stredných škôl. Riaditeľka ZŠ sa v tejto téme vyjadrila: Proste existujú také kombinácie [aprobácií], že to by ani nemali otvárať, povedzme si na rovinu. Lebo taký človek sa nikde neuplatní. A budete ho mať stále ako nekvalifikovaného. No my ich vlastne ani neberieme. Máme x takých žiadostí. Potom sa hlásia za asistentov alebo vychovávateľov aspoň na dobu určitú. Proste zúfalí sú tí ľudia. Naozaj by tie odbory nemali ani otvárať, ponúkať ľuďom. Pretože raz, keď sa to nedá použiť v bežnom živote, je to proste neuplatniteľné, dvadsaťtri hodín z čoho mu nazbierajú? Respondentka v tomto vyjadrení explicitne prepájala neodbornosť výučby s priveľkou rôznorodosťou kombinácií aprobácií, resp. s počtom ľudí prijatých na rôzne kombinácie aprobácií, ktoré možno študovať na VŠ. V prípade jej školy dokonca takýchto učiteľov a učiteľky radšej neprijímajú, aby minimalizovali mieru neodbornej výučby.
Pri uplatniteľnosti je taktiež nutné zvažovať hodinovú dotáciu pri výučbe jednotlivých predmetov. Napr. hodinová dotácia výučby slovenského jazyka alebo matematiky je na ZŠ a SŠ výrazne vyššia než občianskej náuky alebo dejepisu. Riaditeľka gymnázia sa v súvislosti s rôznymi kombináciami učiteľských aprobácií vyjadrila: Na Slovensku budú stále aj malé školy, aj keď plnoorganizované, ale relatívne malé školy. Prišli sme na to, že pri niektorých kombináciách jednoducho nebudú riaditelia schopní urobiť tým ľuďom plný úväzok. Akonáhle ide o malú školu, tak sú predmety, ktoré keď dáte dokopy, tak ani toľko hodín, koľko je potrebných pre základný úväzok, na tej škole jednoducho nie je. Čiže je problém týchto učiteľov zamestnať. Viem, že kombinácie sa v deväťdesiatych rokoch rozbíjali, bola tam sloboda výberu a takisto vznikali rôzne divotvorné kombinácie. Ale nejakým spôsobom sa to bude musieť asi zredukovať. Respondentka v tomto vyjadrení opísala situáciu, že na menších školách sa miera uplatniteľnosti učiteľov s aprobáciou na vyučovanie predmetov, ktoré majú nízku hodinovú dotáciu na školách, radikálne znižuje. Preto taktiež navrhuje, aby sa už na úrovni vysokoškolskej prípravy kombinácie aprobácií zregulovali. Samozrejme, regulácia nemusí prebehnúť z hľadiska samotnej existencie kombinácie, ale minimálne z hľadiska počtu prijatých na danú kombináciu. Čiže by VŠ prijímali študentov vo väčšom počte hlavne na kombinácie, kde je predmet s nižšou časovou dotáciou na vyučovanie naviazaný na predmet s vyššou (napr. učiteľstvo psychológie a slovenčiny), prípadne dva predmety s vyššou dotáciou (napr. učiteľstvo slovenčiny a angličtiny) a len vo veľmi nízkych počtoch na kombinácie predmetov s nižšou dotáciou (učiteľstvo pedagogiky a psychológie).
Pri otváraní rôznych vysokoškolských programov učiteľstva sa podľa respondentov a respondentiek zberu kvalitatívnych dát nehľadí na potreby škôl, teda na aprobácie reálne potrebné na školách, ale primárne na dopyt uchádzačov o VŠ štúdium bez ohľadu na ich neskoršiu uplatniteľnosť v školstve. Riaditeľka gymnázia v tejto súvislosti upozornila na nedostatok učiteľov v určitých aprobáciách: Ja mám obavy, že napríklad o desať rokov budú určité aprobácie, pre ktoré jednoducho nenájdeme vhodných ľudí. Týka sa to predovšetkým prírodovedeckých predmetov, hlavne fyzika a chémia. Ešte biológia ako-tak funguje, zemepis je tiež v poriadku. Čo sa týka spoločenských vied, zatiaľ je to pokryté. Čo sa týka jazykov, tak zase obavy sú také, že ak napríklad ide o anglický, nemecký, či o španielsky jazyk alebo u nás je aj ruština, tak v podstate oni odídu pracovať do nejakej firmy, pretože vieme, aké sú platové podmienky učiteľov na Slovensku. Riaditeľka ZŠ tento nedostatok učiteľov v určitých aprobáciách explicitne pripísala aj vysokým školám, ktoré budúcich učiteľov a učiteľky pripravujú: Máme predsa údaje o tom, koľko ľudí absolvovalo vysokú školu, koľko ľudí robí dnes v školstve a koľko mi asi môže pokryť tú potrebu. Momentálne zohnať učiteľa na matematiku, fyziku či slovenčinu je nad ľudské sily. A tie pedagogické fakulty vôbec nereflektujú aktuálne potreby škôl. Z hľadiska vysokých škôl pripravujúcich učiteľov a učiteľky je, samozrejme, problematické otvárať študijné programy na aprobácie, na ktoré sa nikto neprihlási. Je však rovnako problematické, ak nie problematickejšie, otvárať aprobácie, ktoré sú v praxi neuplatniteľné.
V niektorých krajinách (napr. Austrália a Nový Zéland) je vysokoškolská príprava učiteľov výrazne zjednodušená z hľadiska aprobácií. Okrem niekoľkých samostatných aprobácií, ktorými sú napr. matematika, angličtina, hudobná a telesná výchova, sa študenti a študentky nepripravujú na vyučovanie jednotlivých predmetov (napr. biológia, fyzika, zemepis, dejepis) ale na skupinu spolusúvisiacich predmetov, teda na výučbu prírodných vied (natural sciences) alebo sociálnych a humanitných vied (social sciences and humanities). Vysokoškolská pedagogička učiteľstva sa v tejto súvislosti vyjadrila nasledovne: Lenže to by musel byť takýmto spôsobom zmenený už aj obsah vzdelávania na školách. My pripravujeme pre potreby praxe, teda ak sa zmení vzdelávanie a nebudú mať žiaci na základných a stredných školách vyučovanie predmetové, tak my nemáme potrebu pripravovať predmetovo. Ak sa zmení kurikulum a žiaci budú vzdelávaní v predmetových oblastiach, žiadna matematika alebo fyzika, ale bude sa predmet či oblasť volať napríklad prírodné vedy, tak potom my logicky k tomu prispôsobíme prípravu učiteľa, ktorý bude tú oblasť učiť. My nemôžeme najskôr zmeniť prípravu učiteľov, ktorí sa síce budú pripravovať v predmetových blokoch, ale predmety sa budú učiť na základnej škole alebo na strednej škole rovnako. Toto vyjadrenie je veľmi dôležité pre pochopenie súčasného nastavenia prípravy budúcich učiteľov z hľadiska rôznych predmetových aprobácií. Vysoké školy jednoducho nemôžu začať s reformou prípravy budúcich učiteľov a učiteliek v zmysle, že by ich začali pripravovať na predmetové bloky, pokiaľ v regionálnom škole nenájdu uplatnenie.
Autor:
Jozef Miškolci
Oponent: Lenka Sokolová
