Presný údaj o počte detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom veku absentuje. Na základe kvalifikovaných odhadov Asociácie poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie je na Slovensku približne 14 000 detí so zdravotným znevýhodnením vo veku do 7 rokov.1 Približne 5 500 z nich je vo veku, keď by štandardne mali navštevovať materskú školu.2 Ich počet v materských školách (MŠ) je však omnoho nižší. V školskom roku 2018/2019 dochádzalo do MŠ 2 221 detí s diagnostikovaným zdravotným znevýhodnením.3 To znamená, že podľa odhadov až 60 % detí so zdravotným znevýhodnením vo veku od troch rokov do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky v súčasnosti MŠ nenavštevuje. Nízke zastúpenie detí so zdravotným znevýhodnením na úrovni predškolského vzdelávania je zjavné aj pri porovnaní podielu detí so zdravotným znevýhodnením na jednotlivých stupňoch škôl. Kým v školskom roku 2018/2019 tvorili deti so zdravotným znevýhodnením len 1,35 % všetkých detí v materských školách4, v základných školách bol ich podiel takmer desaťnásobne vyšší a dosahoval 11,07 % všetkých žiakov. Ako ukazuje graf G_4.1.4.4.1, situácia sa za ostatných 10 rokov veľmi nezmenila a podiel detí so zdravotným znevýhodnením v materských školách len veľmi mierne stúpol.6
Graf G_4.1.4.4.1. Vývoj podielu detí so zdravotným znevýhodnením na celkovej populácii detí v MŠ za ostatných 10 rokov
7
Nízke zastúpenie detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom vzdelávaní môže byť čiastočne vysvetlené administratívnymi dôvodmi, keďže zriaďovatelia bežných materských škôl (na rozdiel od základných či stredných škôl) na ich vzdelávanie nedostávajú navýšené normatívne prostriedky, a teda nie sú motivovaní oficiálne vykazovať ich počty. Potvrdili to aj viacerí respondenti rozhovorov v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum z prostredia materských škôl. Štatistiky môžu byť do istej miery skreslené aj tým, že nie všetky deti, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, majú už v tomto veku stanovenú diagnózu. Nízke percento detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom vzdelávaní však jednoznačne poukazuje aj na mnohé bariéry, ktorým tieto deti v prístupe do materských škôl čelia a kvôli ktorým je pre veľkú časť z nich predškolské vzdelávanie nedostupné.
Jedným z dôvodov nízkej miery zapojenia detí so zdravotným znevýhodnením do predškolského vzdelávania je nepripravenosť bežných materských škôl na ich vzdelávanie. Poukazuje na ňu aj skutočnosť, že bežné materské školy navštevuje len tretina (33,7 %) detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú zapojené do predškolského vzdelávania. Zvyšné dve tretiny (66,3 %) navštevujú špeciálne materské školy.8 Zároveň, z celkového počtu 3001 bežných materských škôl iba 349 (11,6 %) vzdelávalo v školskom roku 2018/2019 deti so zdravotným znevýhodnením. V prípade základných škôl je pritom tento pomer opačný – približne len 13,8 % škôl nenavštevuje žiaden žiak so zdravotným znevýhodnením.
Nepripravenosť bežných materských škôl na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením sa potvrdila aj v rámci dotazníkového prieskumu To dá rozum. Ako ukazuje graf G_4.1.4.4.2, len pätina respondentov spomedzi riaditeliek, učiteliek, asistentov učiteľa a odborných zamestnancov v bežných materských školách, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum, sa domnieva, že ich škola je pripravená na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. Nepripravenosť tohto stupňa vzdelávacej sústavy na začleňovanie detí so zdravotným znevýhodnením je ešte výraznejšia pri porovnaní s odpoveďami respondentov zo základných a stredných škôl, ktorých odpovede boli omnoho pozitívnejšie, pričom zistené rozdiely sú štatisticky významné.
Graf G_4.1.4.4.2.: Hodnotenie pripravenosti školy na vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením
Nízka miera pripravenosti materských škôl na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením môže vyústiť až do neschopnosti zabezpečiť dostupnosť vzdelávania v MŠ pre túto skupinu detí. Túto skutočnosť potvrdilo 37,1 % riaditeliek materských škôl, ktoré sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume. Zároveň na to poukazovali aj viaceré riaditeľky materských škôl v rámci kvalitatívneho zberu dát: Nemáme ani kvalifikovaný personál, ani priestory na to, aby sme poskytovali vzdelávanie deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s hendikepmi. Takže sú tu iba zdravé deti.
Neschopnosť zabezpečiť podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením môže viesť k odmietaniu ich prijímania do materských škôl. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa je v právomoci riaditeľa MŠ. Avšak ministerstvo školstva „prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neukladá ako povinnosť.“9 Riaditeľ MŠ tak môže odmietnuť prijať dieťa so zdravotným znevýhodnením, pokiaľ na jeho vzdelávanie nemá vytvorené vhodné podmienky (personálne, priestorové, materiálne a iné) alebo ich nedokáže vytvoriť dodatočne.10 Voči rozhodnutiu riaditeľa sa rodičia zároveň nemôžu odvolať, keďže sa naň nevzťahuje zákon o správnom konaní. Ako skonštatovala zástupkyňa organizácie, združujúcej rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, v prípade zamietavého rozhodnutia „nemáte možnosť sa odvolať. Vy nemáte šancu, vymožiteľnosť práva neexistuje a rodičia sú vlastne na holičkách“. Ministerstvo11 pritom nešpecifikuje, ako by „vytvorenie vhodných podmienok“ malo vyzerať v praxi. Ako uviedla štatutárna zástupkyňa organizácie, združujúcej rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, súčasné nastavenie tak vytvára pomerne veľký priestor pre subjektívne rozhodovanie riaditeľa alebo riaditeľky: Vždy to začína a končí na tých konkrétnych individuálnych osobnostiach v tom-ktorom zariadení, či ten človek chce a je nastavený v myslení, že skúsme to alebo je nastavený, že v žiadnom prípade.
V rámci dotazníkového prieskumu To dá rozum boli identifikované viaceré prekážky, ktorým materské školy čelia pri podpore vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) vrátane so zdravotným znevýhodnením. Ako je zrejmé z grafu G_4.1.4.4.3, respondenti z bežných materských škôl za najväčšie problémy považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup kvôli vysokému počtu detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením, ako aj nepripravenosť učiteľov pre prácu s deťmi so ŠVVP.
Graf G_4.1.4.4.3.: Najväčšie problémy v oblasti podpory vzdelávania detí so ŠVVP z pohľadu respondentov z materských škôl
Takmer dve tretiny respondentov (64,5 %) z materských škôl sa domnieva, že kvôli vysokým počtom detí v triedach nemajú vytvorené dostatočné podmienky na uplatňovanie individuálneho prístupu k deťom, ktorý je nevyhnutný pri začleňovaní detí so ŠVVP. Keďže v mnohých mestách a obciach sú v súčasnosti kapacity materských škôl naplnené na maximum, počet detí v jednotlivých triedach dosahuje nezriedka najvyššiu možnú hranicu (teda 20 až 22 detí v závislosti od veku detí, navýšený o ďalšie 3 deti).12 Na túto skutočnosť poukazovali viaceré riaditeľky MŠ v rámci individuálnych rozhovorov: Teraz je nedostatok miest v materskej škole. To znamená, že my máme naplnenú aj tú výnimku plus tri, takže keď môžete mať dvadsať plus tri, dvadsať jedna plus tri a dvadsať plus tri, tak je potom dosť veľký problém zabezpečiť individuálnu starostlivosť. Na nemožnosť začleniť deti so znevýhodnením do MŠ kvôli vysokému počtu žiakov poukázala aj ďalšia riaditeľka materskej školy: Ale ako to mám ja spraviť? Keď učiteľka má 23 detí v škôlke. Ako? To povedzte. Dá sa to?
Ďalším významným problémom je z pohľadu respondentov z materských škôl nedostatok asistentov učiteľa (45,8 %) a odborných zamestnancov (30,9 %) v materských školách, kvôli ktorým nemožno zabezpečiť potrebné podporné služby pre deti so ŠVVP. Ako je zrejmé z tabuľky T_4.1.4.4.1, v porovnaní so základnými školami pôsobí na úrovni bežných materských škôl len zlomok pedagogických asistentov (180) či odborných zamestnancov (18).
Tabuľka T_4.1.4.4.1.: Počet pedagogických asistentov a odborných zamestnancov v materských a základných školách
13
Vzhľadom na to, že materské školy nemajú možnosť uchádzať sa o financovanie pozície asistenta učiteľa zo zdrojov ministerstva školstva, a zároveň nie sú prijímateľom navýšených prostriedkov pre deti so zdravotným znevýhodnením zo štátneho rozpočtu, zabezpečenie asistentov a odborných zamestnancov je výhradne na pleciach ich zriaďovateľov. Ako sa však vyjadrili viaceré riaditeľky materských škôl v rámci kvalitatívneho prieskumu, ochota financovať takéto náklady je zo strany mnohých zriaďovateľov pomerne nízka: U mňa v materskej škole na asistenta nedostanem ani euro, mne by to musel dať zriaďovateľ a viete, zriaďovatelia nechcú na to dávať peniaze. [...] Na základných školách je to hradené z ministerstva školstva, keď požiadajú. Ale my, čo sme originál kompetencie, tak nám na to štát peniaze ako nedá. To by som možno privítala, keby bola taká možnosť, že naozaj keď je tam dokázateľne také dieťa, aby tam ten asistent učiteľa tam bol. Veľmi by to pomohlo.
Problematické sú tiež chýbajúce služby zdravotnej asistencie. Ako sa vyjadrila riaditeľka materskej školy, na niektorých škôlkach mám učiteľky s dvojkombináciou. Že zároveň je aj zdravotná sestra, ale má aj učiteľku materskej školy. Lenže my máme zákaz podávania nejakých liekov v škôlke. Mali sme dieťa, že mu bolo treba pichať inzulín, ale to si museli chodiť robiť rodičia do škôlky, lebo my to máme zakázané podávať hociktoré lieky.
Financovanie materských škôl ako originálnych kompetencií miest a obcí priamo z podielových daní spôsobuje problémy aj pri zabezpečení ďalších podporných opatrení (ako napríklad pomôcok či bezbariérovosti prostredia). Nedostatok financií v tejto oblasti považuje za problém až 28,5 % respondentov dotazníkového prieskumu z prostredia materských škôl. Na základe vyjadrení riaditeliek materských škôl to tvorí priamu prekážku začlenenia týchto detí: Ale ako ho má tá učiteľka alebo riaditeľka integrovať, keď nemá na asistenta, nemá na úpravu prostredia, nemá na úpravu pomôcok, nemá na vzdelávanie učiteľov, aby sa v tom smere teda vzdelávali. Tak, teraz mi povedzte, že ako ho ja mám zobrať? Zároveň, viacerí respondenti z materských škôl vyjadrili názor, že v prípade detí so zdravotným znevýhodnením by sa na financovaní ich vzdelávania v MŠ mal podieľať aj štát: Štát by sa mal venovať integrácii takýchto detí a nech to aj nafinancujú. Ja nemám na dieťa so ŠVVP navyše finančné prostriedky, ale chcú kompenzačné pomôcky, kompenzačné prostredie, asistenta a ja ho z čoho mám zaplatiť?
Prítomnosť fyzických bariér v budove materskej školy považuje za problém 35,2 % respondentov z materských škôl. Ako sa vyjadrila zástupkyňa organizácie, združujúcej rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, nezriedka to býva aj dôvodom na odmietnutie prijatia dieťaťa s telesným postihnutím: My tu máme tri schody hore, to akoby ste, my tu nemáme ani tú bezbariérovosť zabezpečenú. Na to nemáme rozpočet, aby sme toto dali. Skúste niekde inde, hej?“ Podľa vyjadrenia špeciálnej pedagogičky je to prekážkou aj pri vzdelávaní detí so zrakovým postihnutím: Tu je priestor je taký, aký je, neviem si predstaviť, že by tu fungoval nejaký zrakovo postihnutý človek. Všetky hrany, všetko je to pre mňa nebezpečné a viem, že aj kolegyne to tak vnímajú.
Ďalším problémom pri začleňovaní detí so zdravotným znevýhodnením do materských škôl je nepripravenosť učiteliek na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Deklarovalo to 28,3 % respondentov dotazníkového prieskumu a zároveň na to poukazovali aj viacerí účastníci individuálnych rozhovorov. Slovami špeciálnej pedagogičky a učiteľky v MŠ, neviem si to tu predstaviť, že kto by s nimi robil, proste tu chýba kvalifikovaný personál. Chýba to celoplošne, celoslovensky, pripravenosť tých učiteliek nie je. Na chýbajúce ďalšie vzdelávanie učiteliek materských škôl v oblasti práce s deťmi s rozmanitými potrebami poukazujú aj odpovede učiteliek MŠ v dotazníkovom prieskume projektu To dá rozum. Ako je zrejmé z grafu G_4.1.4.4.4, až 76,8 % učiteliek a učiteľov bežných materských škôl neabsolvovalo žiadne ďalšie vzdelávanie v tejto oblasti, no zároveň 66,3 %14 cíti potrebu sa ďalej vzdelávať.
Graf G_4.1.4.4.4: Hodnotenie potrieb ďalšieho vzdelávania v oblasti podpory vzdelávania detí s rozmanitými potrebami učiteľkami materských škôl
Popri bežných materských školách majú deti so zdravotným znevýhodnením možnosť navštevovať špeciálne materské školy (ŠMŠ). V školskom roku 2018/2019 do 74 špeciálnych materských škôl dochádzalo 1 667 detí, teda až 66,3 % z detí zo zdravotným znevýhodnením, navštevujúcich MŠ. Aj táto možnosť je však vo viacerých ohľadoch problematická. Dostupnosť špeciálnych materských škôl v rámci Slovenska nie je rovnaká – až v 40 % okresov sa žiadna nenachádza. V prípade záujmu o umiestnenie dieťaťa do špeciálnej materskej školy tak mnohí rodičia s deťmi musia nezriedka dochádzať desiatky kilometrov alebo musia dieťa v útlom veku umiestniť na internát. Navyše, jednotlivé ŠMŠ sú väčšinou určené pre deti s konkrétnym druhom postihnutia (napr. sluchovým, zrakovým, telesným, viacnásobným a pod.), čo podľa vyjadrenia zástupkyne organizácie, združujúcej rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, ešte zhoršuje ich dostupnosť najmä pre deti s viacnásobným postihnutím: Sú rozdelené škôlky, že máte škôlku, kde sú imobilní [...], iná je zameraná len čisto na autistov [...], ďalšia len slucháčov berú. Takže oni to tak majú rozseparované a akonáhle sú deti s viacnásobným postihnutím, je to pasé.
Zároveň, špeciálne materské školy sa na základe výpovedí respondentov v dotazníkovom prieskume stretávajú s podobnými problémami ako bežné materské školy. Rovnako pociťujú nedostatok asistentov učiteľa (49,4 % respondentov), nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí (30,0 %) a v dôsledku vysokých počtov detí nevedia vytvoriť dostatočné podmienky na individuálny prístup (34,1 %). Na rozdiel od bežných materských škôl je zároveň podľa respondentov zo ŠMŠ problematická aj rozmanitosť potrieb detí v triedach (64,9 %), keďže do nich nezriedka dochádzajú deti s rôznym stupňom, prípadne aj typom postihnutia (Graf G_4.1.4.4.5).
Graf G_4.1.4.4.5: Najväčšie problémy v oblasti podpory vzdelávania detí so ŠVVP z pohľadu respondentov zo špeciálnych materských škôl
Napriek možnosti zabezpečenia špecializovanej starostlivosti v ŠMŠ z pohľadu niektorých rodičov ako problematická vystupuje izolácia a vyčleňovanie dieťaťa od bežnej skupiny rovesníkov. Ako to zhrnula mama dieťaťa, ktoré navštevuje ŠMŠ v dotazníkovom prieskume, realizovanom v roku 2017 Platformou rodín detí so zdravotným znevýhodnením15, možnosť navštevovať bežnú školu by pre ich rodinu znamenala, že „dcérka by nebola vytrhnutá z komunity rovesníkov v obci. Tiež možnosť pre zdravé detí plynule si vytvárať vzťahy s inak obdarenými deťmi. Jednoduchší presun. Možnosť pre mňa zapojiť sa do pracovného pomeru a nielen robiť transportéra a byť stále uštvaná presunmi“.
Hoci v súčasnosti bežné materské školy prijímajú deti so zdravotným znevýhodnením len v pomerne obmedzenej miere, v prípade zabezpečenia dostatočnej podpory by sa situácia mohla zmeniť. Naznačujú to výpovede respondentov z bežných materských škôl v dotazníkovom prieskume To dá rozum, podľa ktorých je vhodnou formou vzdelávania pre deti s väčšinou typov znevýhodnia bežná materská škola (bežná alebo špeciálna trieda). Len v prípade detí s autizmom (54,2 % respondentov) a v prípade detí so stredným a ťažkým mentálnym postihnutím považujú respondenti z materských škôl za vhodnejšie vzdelávanie v špeciálnej materskej škole (graf G_4.1.4.4.6).
Graf G_4.1.4.4.6.: Názory respondentov z materských škôl na vhodné formy vzdelávania detí s rôznymi typmi zdravotného znevýhodnenia
Vyčleňovanie detí so zdravotným znevýhodnením z materských škôl teda nie je spôsobené apriórnym odmietaním tejto skupiny detí, ale skôr konkrétnymi prekážkami, ktorým materské školy čelia. Cesta k riešeniu spočíva preto v odstránení bariér a vo vytvorení podmienok pre začlenenie detí so zdravotným znevýhodnením do bežných materských škôl.
Autor:
Miroslava Hapalová
Oponent: Štefan Porubský
