Súčasné snahy EÚ v súvislosti s PUŠD sa týkajú odporúčaní pre rozvoj monitorovacích systémov na vnútroštátnej úrovni, ktoré by pomohli určiť rozsah problému a vypracovať účinný systém prevencie, ako aj intervencií.1 Tento systém by sa mal premietnuť aj do práce škôl, ktorých úlohou je skoré zachytenie žiakov s rizikom PUŠD a nastavenie efektívneho systému podpory na najnižšej úrovni. Na Slovensku nie sú školy k tomu zo strany štátu vyzývané. Administratívne údaje týkajúce sa PUŠD sa nezbierajú ani na národnej úrovni, čím sa Slovensko líši od väčšiny krajín Európskej únie.2
Predčasné ukončenie školskej dochádzky je často už len vyvrcholením školských neúspechov, s ktorými žiaci často bojujú už od momentu, ako prekročia brány škôl. Nezriedka vstupujú do 1. ročníka vo vyššom veku a majú za sebou odklad školskej dochádzky alebo navštevovali nultý ročník. Mnohí majú za sebou skúsenosť s opakovaním jedného či viacerých ročníkov. Najúčinnejšou prevenciou je preto zabezpečenie príležitosti začať svoju vzdelávaciu dráhu na rovnakej štartovacej čiare s rovesníkmi. Dôležitým opatrením je tvorba dostupných a kvalitných programov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (ďalej VSRD). Je preukázané, že účasť detí na týchto programoch ich šance na školskú úspešnosť zvyšujú a zvyšujú aj pravdepodobnosť ukončenia strednej školy. Žiaľ, táto prevencia na Slovensku zlyháva. Dôkazom toho je absencia programov ranej starostlivosti o deti do 3 rokov, ktoré pochádzajú zo sociálne vylúčených lokalít . Alarmujúco nízka je aj zaškolenosť týchto detí v materských školách. V školskom roku 2017/2018 dochádzalo do materských škôl len 31,7 % rómskych detí vo veku 3 – 5 rokov, žijúcich v prostredí sociálne vylúčených lokalít4.1.1.4.5. Deti z vylúčených rómskych lokalít v MŠ , pričom do predškolského vzdelávania bolo na Slovensku zapojených 77 % detí v tomto veku.4
Keďže školy nie sú z úrovne ministerstva vedené k systematickej tvorbe opatrení na eliminovanie rizík či riešenie PUŠD, môžu tento problém vnímať ako okrajový. Najmä ak sa zoberie do úvahy fakt, že sa týka len relatívne malej skupiny detí. Aj vo vyjadreniach riaditeľov základných a stredných škôl v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum bolo badateľné, že výskyt takýchto prípadov je skôr ojedinelý. Zástupkyňa riaditeľa základnej školy sa len ťažko rozpamätávala na jednotlivé prípady: Tento rok rátam ... [zamyslenie] jeden?! Minulý rok to bol myslím... no minulý rok to bol tiež jeden. Jeden žiak, áno. Aj zástupkyňa riaditeľa inej základnej školy uviedla, že je to skôr ojedinelý jav: No tento rok máme taký rekordný počet. Dvaja nám budú končiť skôr. Ani v špeciálnej základnej škole nemajú veľa skúseností s tým, že by žiaci predčasne skončili školu: 1 % za celý čas, čo som ja tu. A to je dvadsať rokov, čo som na škole. Pracovníčka referátu škôl a školských zariadení je presvedčená, že k takýmto situáciám dochádza len zriedkavo: Ale viem, že stáva sa tak raz za 3 roky, že nám skončí niekto v nižšom ako v deviatom ročníku.
Podľa medzinárodných analýz sa PUŠD týka skôr starších žiakov na vyšších stupňoch vzdelávacej sústavy.5 No aj situácia na stredných odborných školách je rôzna. Počet prípadov zrejme súvisí aj so zameraním školy. Riaditeľ umelecky zameranej odbornej školy mal napríklad podobné skúsenosti ako jeho kolegovia a kolegyne na základných školách: Máme prípady aj také, že skončili na úrade práce. Ale to sú extrémy. Neviem, raz za 8 rokov?! Naopak, riaditeľka odbornej školy zameranej na obchod a služby sa s predčasným ukončením stretáva častejšie: Minulého roku, no bolo to vyše dvadsať. Nie všetci, ako boli vylúčení zo štúdia. Niektorí na vlastnú žiadosť odišli, keď už vôbec si neplnili povinnosti a dostali výzvu a podobne.
O nedostatočnej prevencii na školách možno usudzovať aj z výsledkov prieskumu Centra vedecko-technických informácií SR6, ktorého cieľom bolo okrem iného zistiť, aké opatrenia na elimináciu predčasného ukončenia povinnej školskej dochádzky realizujú riaditelia základných a stredných škôl, ako aj zriaďovatelia škôl. Existenciu preventívnych opatrení na zníženie počtu takýchto žiakov potvrdilo len 19 % zo 620 riaditeľov základných a stredných škôl. Približne tretina opýtaných zvolila odpoveď, že takéto opatrenia nepotrebujú.7
Podľa odporúčaní Európskej agentúry pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania sú kľúčom k zníženiu miery PUŠD vysokokvalitné školy, ktoré berú do úvahy individuálne vlastnosti žiakov a včas reagujú na ich individuálne ťažkosti. Pri riešení problému PUŠD je preto potrebné klásť dôraz na tvorbu inkluzívneho učebného prostredia, v ktorom je dostatočný priestor pre individuálny prístup.8 Tento názor zdieľali aj respondenti dotazníkového prieskumu To dá rozum, ktorí sa vyjadrovali k účinnosti jednotlivých nástrojov prevencie predčasného ukončovania školskej dochádzky.
Zaujímavým zistením je skutočnosť, že veľká skupina opýtaných k jednotlivým otázkam nedokázala zaujať postoj a využila možnosť neviem posúdiť. Výskyt tejto odpovede sa pohyboval okolo 20 %. Interpretácia tohto výsledku môže byť rôzna. Môže indikovať nezáujem o problém, nevedomosť, ale aj bezradnosť. Možno podobnú, akú cítiť aj v slovách tejto zástupkyne riaditeľky: Tomu jednému chlapcovi sa venovalo neskutočné úsilie. […] keď si predstavím, koľko času s ním triedna učiteľka strávila. Koľkokrát bola u nich doma. Ako sa ho snažila motivovať, presviedčať...Minulý rok na výlet išiel s nimi. [...] mali sme pocit, že to ide dobrým smerom. Potom zase sa niečo stalo doma v rodine. On všetko hodil a je mu všetko jedno. Takže vychádza zo siedmej triedy.
Napriek pomerne vysokému výskytu odpovede neviem posúdiť zistenia prinášajú odpoveď na otázku, v čom vidia zamestnanci základných a stredných škôl riešenia. Ako ukazuje graf G_4.4.3.3.1, viac než polovica opýtaných učiteľov základných škôl (55,1 %) a takmer polovica učiteľov a majstrov odborného výcviku stredných škôl (46,3 %)vyjadrila istú mieru súhlasu s tvrdením, že väčší počet odborníkov na školách by prispel k zníženiu počtu žiakov s PUŠD. Štatisticky významná rozdielnosť v odpovedi skôr súhlasím naznačuje, že učitelia základných škôl o niečo viac veria, že problém by pomohla riešiť lepšia personálna podpora. V skupine učiteľov stredných škôl sa medzi respondentmi z gymnázií a zo stredných odborných škôl nepreukázali štatisticky významne rozdiely.
Graf G_4.4.3.3.1: Názory respondentov bežných základných a stredných škôl na posilnenie tímu odborníkov na školách ako nástroja zníženia počtu žiakov s predčasne ukončenou školskou dochádzkou
Ako ilustruje graf G_4.4.3.3.2, tretina učiteľov základných škôl (33,5 %) a necelá tretina (28 %) učiteľov a majstrov odborného výcviku na stredných školách sa domnieva, že žiakov s PUŠD by bolo menej, ak by sa znížil počet žiakov v triedach. Aj v tomto prípade bolo významne viac odpovedí *skôr súhlasím* v skupine učiteľov základných škôl, ale signifikantné rozdiely boli zaznamenané aj pri odpovedi *úplne nesúhlasím*. Tú, naopak, volili častejšie respondenti stredných škôl. Tento rozdiel môže súvisieť s odlišnou situáciou v triedach základných a stredných škôl. Podľa posledných dostupných dát priemerný počet žiakov na učiteľa v základných školách je vyšší, ako je priemer OECD. Počet žiakov na učiteľa na stredných školách je porovnateľný (graf G_4.4.3.3.3).
Graf G_4.4.3.3.2: Názory respondentov bežných základných a stredných škôl na zníženie počtu žiakov v triedach ako nástroja zníženia počtu žiakov s predčasne ukončenou školskou dochádzkou
G_4.4.3.3.3: Priemerný počet žiakov na učiteľa na jednotlivých stupňoch vzdelávacej sústavy- porovnanie Slovenska a priemeru OECD
9
Predčasné ukončovanie školskej dochádzky je komplexný problém, ktorý si vyžaduje preventívne opatrenia nielen na úrovni vzdelávania, ale aj sociálnej pomoci. Mimoriadne dôležitá je otázka skvalitňovania života žiakov mimo školy, zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov pre rodiny, ktoré im umožnia pokračovať vo vzdelávaní.10 Boj s chudobou je kľúčový. Výsledky ďalšej dotazníkovej položky prieskumu To dá rozum ukazujú, že väčšina pedagógov pracujúcich na základných a stredných školách si nemyslí, že finančná podpora väčšej skupine žiakov by prispela k zníženiu počtu tých, ktorí predčasne ukončujú vzdelávanie. S výrokom Keby viac žiakov malo nárok na finančnú podporu (cestovné, dotácie na stravu a pomôcky), menej žiakov/-čok by predčasne ukončovalo štúdium v istej miere súhlasila len necelá tretina opýtaných. Takmer 45 % zvolilo odpoveď skôr nesúhlasím alebo úplne nesúhlasím. Ako však vidieť v grafe G_4.4.3.3.4, názory v skupine učiteľov základných škôl a pedagógov stredných škôl nie sú jednotné. Významné rozdiely v počte volieb úplne a skôr súhlasím ukazujú, že finančnú podporu pre väčšiu skupinu žiakov vníma ako riešenie viac pedagógov pracujúcich v strednom školstve. To môže súvisieť najmä s ich skúsenosťou so žiakmi, ktorí odchádzajú zo štúdia, pretože chcú čo najskôr zarábať peniaze a pomôcť tak svojim rodinám, pričom od mnohých sa to v rodine aj očakáva. Rozdielny pohľad na finančnú podporu respondentov zo základného a stredného školstva môže tiež súvisieť s vyššou nákladovosťou stredoškolského vzdelávania.
Graf G_4.4.3.3.4: Názory respondentov bežných základných a stredných škôl na poskytovanie finančnej podpory väčšej skupine žiakov ako nástroja zníženia počtu žiakov s predčasne ukončenou školskou dochádzkou
Podľa zistení prieskumu CVTI riaditelia základných a stredných škôl považujú za najúčinnejšie opatrenia na elimináciu predčasného ukončenia povinnej školskej dochádzky najmä lepšiu spoluprácu s rodičmi žiakov a spoločný pohovor s rodičmi aj so žiakmi.11 Odpovede v rozhovoroch v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum indikujú, že nie všade sa darí nadviazať zmysluplný dialóg s rodičmi. Túto skúsenosť má aj zástupkyňa základnej školy: My robíme, čo sa dá. Zase sme ju predvolali. Zase neprišla. Akože zas bola matka chorá. Tak zase si ju pozveme, zavoláme a tak. Viac nemôžeme robiť. Čo už, no. Podľa vyjadrenia riaditeľky strednej odbornej školy sa dá usudzovať, že v niektorých školách sa s rodičmi komunikuje aj prostredníctvom úradov: Vyzývame rodiča, aby doložil dôvod neprítomnosti na vyučovaní. Všetko posielame na doručenku. Jednu výzvu, druhú výzvu. Pokiaľ sa nič nezmení a tie hodiny neospravedlnené sa nabaľujú a prekročia určitý počet, tak potom už komunikujeme s oddelením sociálnych vecí a v podstate oni už začnú ten proces. Riaditeľka spojenej školy v malej obci opisovala, aké opatrenia robia preto, aby žiaci nevymeškávali hodiny: […]ale to je všetko na dobrovoľnosti našej. Že ja idem do práce, tak si obehnem [pousmiatie] a deti si ponaháňam do školy. To vo väčších mestách nie je zvykom robiť […] Ale skutočne to je daň, to je daň za malé mesto, že si takto tu monitorujeme pohyb a nedovolíme im, aby sa nejakým spôsobom flákali alebo vykrádali alebo drogovali. Jednoducho sa to tak vie udržať.
V rozhovoroch opísané situácie vypovedajú skôr o kontrole a represiách než o zmysluplnom dialógu s rodinou. Aj tu je však dôležité zmieniť potrebu personálneho posilnenia našich škôl, v ktorých nemá byť otázka vytvárania mostu medzi rodinou a školou výlučne záležitosťou učiteľov. Svedčí o tom aj tento výrok: Sociálneho pedagóga máme tretí rok a robí nám veľkú službu, pretože nám navštevuje rodiny, pomáha našim žiakom a ich rodinám, to, čo by sami neboli schopní, vybaviť si mnohé veci v oblasti sociálnej. Predtým sme to robili my, ako sme vedeli. Aj ja alebo zástupcovia, pedagógovia, a to sme neboli schopní takto robiť.
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Edita Rigová
