Kritériom vstupu dieťaťa do 1. ročníka základnej školy nie je len jeho vek. Začiatok povinného vzdelávania je na Slovensku podmienený dosiahnutím školskej spôsobilosti. Dáta zo zápisov do 1. ročníka ukazujú, že toto kritérium nesplní takmer každé siedme dieťa, pričom v regiónoch, kde je najnižšia účasť detí na predškolskom vzdelávaní, je ich ešte viac. Tieto deti získavajú rok na to, aby sa v jednotlivých oblastiach školskej spôsobilosti zlepšili. Systém zlepšovania školskej pripravenosti je však dvojkoľajný. Väčšinová populácia šesťročných detí, ktoré nedosiahli školskú spôsobilosť, dostáva odporučenie na odklad povinnej školskej dochádzky (ďalej PŠD) a začnú ju teda plniť vo veku 7 rokov. Deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia mieria takmer automaticky do nultých ročníkov. Vstupom do nultého ročníka už však začínajú plniť povinnú školskú dochádzku. Nulté ročníky môžu významne zlepšiť školskú pripravenosť detí, ale ich dopad na ďalšiu vzdelávaciu dráhu a neskoršie uplatnenie sa v živote je neistý. Dostupné dáta totiž naznačujú, že veľa absolventov nultých ročníkov sa aj tak nevyhne neskoršiemu školskému neúspechu, v dôsledku čoho končia povinnú školskú dochádzku bez ukončeného základného vzdelania a ich vyhliadky na získanie pracovnej kvalifikácie sú preto slabé.
K zníženiu počtu detí s odkladom PŠD či zaradených do nultého ročníka môže významne prispieť dochádzka do materskej školy. Potenciál tejto vzdelávacej inštitúcie však nie je v tomto smere plne využitý. Jedným z dôvodov je jej slabá spolupráca so školskými poradenskými zariadeniami v niektorých mestách a obciach, ktorú spôsobujú najmä obmedzené personálne a časové kapacity poradenských zariadení. Ďalším identifikovaným problémom je slabá súčinnosť medzi rodičmi, učiteľkami a poradňou, ktorá neraz vyúsťuje do neobjektívnych záverov o pripravenosti dieťaťa pre vstup do školy. Kvalita pripravenosti detí na vstup do školy je tiež závislá od schopnosti materskej školy reagovať na individuálne rozvojové potreby detí. Tá je znížená nedostatkom odborníkov (školských psychológov, špeciálnych pedagógov...), ktorí by mohli významne prispieť k skvalitneniu diagnostikovania detí, ako aj nastavovania stimulačných programov. Takejto odbornej pomoci sa však deťom v našich materských školách nedostáva. Cieľ rozvíjať u detí dimenzie školskej spôsobilosti je teda výhradne záležitosťou učiteliek, ktoré musia prerozdeľovať pozornosť priemerne medzi dvadsať detí. Tým sa priestor na individuálny prístup zužuje a znižuje sa i šanca, že detí s odloženou školskou dochádzkou bude menej.
K preverovaniu školskej spôsobilosti dochádza aj na zápisoch do 1. ročníka. Podľa zistení To dá rozum pristupujú školy k tejto úlohe rôzne a rozdielna je dokonca i kvalita testových úloh či batérií. Na ich výsledku pritom naozaj záleží. Nerozhodujú len o tom, či dieťa dostane návrh na odklad PŠD alebo nie, ale na niektorých školách dokonca aj o tom, či bude prijaté. Tlak súťaže pri výbere najschopnejších prežívajú deti najmä v školách, o ktoré je vyšší záujem ako ich kapacitné možnosti. Istá časť detí tak dostáva rozhodnutie o neprijatí už na vstupe do povinného vzdelávania.
Napriek tomu, že školská spôsobilosť sa preveruje už na vstupe do 1. ročníka, školský zákon pripúšťa možnosť, že dieťa do školy nastúpi a už v prvom polroku ju opúšťa s dodatočným odkladom povinnej školskej dochádzky. Výpovede respondentov v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum ukazujú, že niektoré deti túto skúsenosť hlboko prežívajú. Zároveň dôvodia, že jednotlivé prípady môžu byť dôsledkom zlého posúdenia školskej spôsobilosti, ale aj zlyhania komunikácie medzi materskou školou, rodinou a poradenskými zariadeniami.
Štatistiky ďalej prezrádzajú, že nemalá skupina prvákov opakuje ročník. Túto skúsenosť majú najmä deti na východnom Slovensku. Na základe výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum môžeme usudzovať, že väčšina slovenských učiteľov opakovanie ročníka schvaľuje. Pocity zlyhania môžu prežívať aj deti, ktoré sú v prvých rokoch školskej dochádzky preradené do systému špeciálneho školstva, ku ktorému opätovne dochádza najmä vo východnej časti našej krajiny.
Výsledky analýzy kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sú detailnejšie rozpracované v týchto častiach:
Zisťovanie školskej spôsobilosti vnáša do systému prvky nerovnosti
Limity materských škôl v príprave detí na plynulý prechod do základnej školy
Prístup k prijímaniu prvákov nie je jednotný
Sklamania a zlyhania prežívajú žiaci už na začiatku vzdelávacej dráhy
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Štefan Porubský
