Veľká časť maturantov odchádza študovať na zahraničné vysoké školy a mnohí z nich tam patria medzi tých najlepších študentov. Nedá sa jednoznačne tvrdiť, že doma zostávajú študovať len tí najhorší. Štúdium v niektorých odborov je stále podmienené dôsledným výberom uchádzačov, i keď je faktom, že väčšina vysokých škôl si študentov už nevyberá. Možno i preto je časť učiteľov nepokojná s úrovňou pripravenosti absolventov stredných škôl na štúdium. Ukazujú to aj výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum. Ako vidieť v grafe VS_G_4.5.5.1, takmer 70 % z 845 respondentov, ktorí mali skúsenosť s učením, zaradilo medzi päť najnegatívnejších faktorov najviac ovplyvňujúcich kvalitu výučby práve nízku kvalitu študentov.
Graf VS_G_4.5.5.1: Faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu výučby z pohľadu vysokoškolských učiteľov
V individuálnych a skupinových rozhovoroch To dá rozum s vysokoškolskými pedagógmi rezonovala kritika dnešnej mládeže a mnohokrát aj nostalgia za časmi, keď sa so študentmi a študentkami pracovalo lepšie. Dekanka jednej z fakúlt naznačila, že vysoké školy musia hľadať kvôli klesajúcej úrovni prichádzajúcich študentov nové spôsoby učenia: Celkovo na Slovensku klesá tá úroveň študentov. Čiže už nie sú takí šikovní ako pred štyrmi, pred piatimi, pred desiatimi rokmi. Takže je trošku problém. Aj preto sa snažíme aj modernizovať výučbu, aby sme im odovzdali čo najviac.
Kvalitatívne dáta To dá rozum ukazujú, že podľa časti vysokoškolských učiteľov je jednou z príčin slabej úrovne študentov zlá kvalita nižších stupňoch vzdelávania. Vo viacerých rozhovoroch rezonovali výčitky smerom k strednej škole. Prorektor pre vzdelávanie skonštatoval: Zrejme asi tá stredná škola nedostatočne pripraví študenta na vysokoškolské štúdium. Slabí sú. Pohľad na to, v čom stredné školy nedostatočne pripravujú žiakov, sa líšil v závislosti od očakávaní daných odborom, v ktorom pôsobia. Učiteľ pôsobiaci na technicky zameranej fakulte kritizoval učebné osnovy gymnázií, v ktorých je podľa neho položený dôraz na jazyky na úkor iných predmetov: Lebo jednoducho gymnázium to je len o jazykoch, učia sa len nejaké jazyky a stále jazyky naháňajú a na nejakú prírodnú vedu, na nejakú deskriptívnu geometriu a nebodaj matematiku a fyziku – to sa všetko okresalo a jednoducho to je katastrofa. Hotová katastrofa. Prodekanka inej fakulty však vidí veľké rezervy aj vo výučbe cudzích jazykov: Napriek tomu, že sa maturuje už dlhé roky z cudzích jazykov, tá angličtina, už by sme povedali, by mala byť. Nie sú schopní ani len konverzovať po anglicky, nieto ešte ísť s kožou na trh, ísť študovať a tak. Čiže by som povedala, že jednoducho, nie sú na to pripravení. Podobné skúsenosti komunikovali aj iní riadiaci pracovníci fakúlt: Už zo stredných škôl chodia veľmi slabí študenti. To vieme porovnať, že ozaj tá stredná škola, tá úroveň sa veľmi zhoršila, čo už sa nám až nechce veriť. Napríklad s jazykom, hej že v podstate oni by mali, keď sú z gymnázií, mať B2. A oni niekedy nevedia základné slová. Takže potom sa ťažko nadväzuje predmety v angličtine vyučované, takže ale aj celkové správanie nemajú také vhodné. Že v podstate tú prácu, čo kedysi robila stredná škola, tú ako keby sme my museli tým prvým ročníkom teraz robiť. Tak ako v tejto výpovedi, aj v niektorých ďalších bolo cítiť znechutenie z toho, že vysoká škola je nútená suplovať strednú: Vlastne suplujeme strednú školu. Že dajme tomu nemali semináre z matematiky, lebo sa rozhodli pre informatiku na poslednú chvíľu. Alebo častý prípad je aj, že stredná škola má veľmi slabú matematiku, či už je to učiteľom, alebo je to dané tým, že proste tá stredná škola sa zameriava na humanitné smery alebo na niečo v tomto zmysle. Podľa tohto VŠ učiteľa stredné školy nenaučili žiakov ani všeobecné zručnosti ako schopnosť učiť sa, hoci ako naznačuje, problém nie je z jeho pohľadu v študentoch: Ja keď dostanem prvákov, dostanem stredoškolákov, ktorí sa len učia učiť sa a tak prichádzajú na vysokú školu. A keď ich odovzdám v druhom ročníku, to je s nimi naozaj diametrálne iná komunikácia.
Názory účastníkov rozhovorov nemožno zovšeobecňovať. Z prostredia stredných škôl vychádza mnoho talentovaných mladých ľudí, ktorí študujú náročné odbory doma i v zahraničí. Aj jednotlivé stredné školy sa kvalitou svojej práce odlišujú. Ako však indikujú kvantitatívne dáta To dá rozum, na tejto úrovni vzdelávania je predsa len čo zlepšovať. Metódy a formy práce so študentmi na stredných školách nie sú dostatočne aktivizujúce a zručnosti a vedomosti, ktoré sa tu rozvíjajú, nepovažujú učitelia VŠ v mnohých oblastiach za dostatočné. Problém však nie je len na strane stredných škôl. Je omnoho komplexnejší.
Hoci je časť učiteľskej verejnosti vysokých škôl kritická voči kvalite vzdelávania na stredných školách, dáta To dá rozum ukazujú, že svoje požiadavky voči nim málo komunikujú. Na základe výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum nemožno usudzovať, že by medzi strednými a vysokými školami neexistovala žiadna spolupráca. Ako však ukazuje graf VS_G_4.5.5.2, vysoké školy vstupujú do dialógu so strednými najmä v záujme propagácie svojho štúdia. Toto potvrdzovali aj zistenia z rozhovorov s predstaviteľmi VŠ. Čo sa týka prilákania študentov, tak vlastne fyzicky chodíme do škôl. Je to propagácia, kde chodia aj študenti, aj učitelia, aj zamestnanci. Čiže robíme cielené výjazdy na stredné školy v rámci celého regiónu. Ďalej chodíme na vzdelávacie veľtrhy a nejaké také tie propagačné vzdelávacie súťaže, vzdelávacie aktivity. No a deň otvorených dverí, samozrejme, robíme, ktorý má úspech. [...] Čiže, robíme tie cielené aktivity. Riaditelia a výchovní poradcovia stredných škôl, ktorí sa zapojili do prieskumu, označili za najčastejší typ spolupráce účasť žiakov na dni otvorených dverí na VŠ (84,1 %) a osobnú prezentáciu VŠ na ich pôde (79,3 %). Vzájomná výmena skúseností pedagógov o vedomostiach a zručnostiach žiakov, ktorá otvára priestor aj na diskusiu o možnom zlepšení pripravenosti budúcich vysokoškolákov, nie je zrejme častá. Tento typ spolupráce označilo v prieskume len niečo viac ako 20 % opýtaných. Ešte menej sa učitelia stredných a vysokých škôl rozprávajú o požiadavkách na uchádzačov, resp. nastavení kritérií prijímania (11 %). Podľa výsledkov prieskumu sú metodické stretnutia, otvorené hodiny či iné spoločné aktivity učiteľov SŠ a VŠ skôr výnimkou (7,7 %). Výsledky tiež naznačujú, že ani gymnáziá, ktorých absolventi v prevažnej väčšine pokračujú v štúdiu na VŠ, nie sú aktívnejšie v spolupráci s VŠ. Štatisticky významné rozdiely medzi odpoveďami respondentov gymnázií a stredných odborných škôl (ďalej SOŠ) sa preukázali len v prípade voľby vzdelávacie aktivity pre žiakov na pôde vysokej školy a zapojenie našich žiakov do projektu Mini-Erazmus. V obidvoch prípadoch v prospech riaditeľov a výchovných poradcov z gymnázií. Zdá sa teda, že žiaci gymnázií majú o niečo intenzívnejší kontakt s prostredím vysokých škôl. Dialóg medzi gymnáziami a VŠ o požiadavkách na uchádzačov však intenzívnejší zrejme nie je.
Graf VS_G_4.5.5.2: Skúsenosti stredoškolských pedagógov so spoluprácou medzi strednými a vysokými školami
Systematická komunikácia medzi strednými a vysokými školami chýba. Učitelia na stredných školách často nevedia, v čom by mali študentov lepšie pripraviť a VŠ majú len obmedzené poznatky o tom, čo štát požaduje od stredných škôl v rámci štátnych vzdelávacích programov. Absencia tohto typu komunikácie je aj na úrovni štátnych politík, ktoré sa robia oddelene pre vysoké a pre stredné školy. Aj v rozhovoroch, ktoré sa realizovali v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum, rezonovali odpovede, ktoré odkazovali na limitovaný kontakt medzi týmito dvoma typmi škôl. Prodekan jednej z fakúlt spoluprácu so strednými školami zhodnotil slovami: Táto komunikácia je veľmi slabá. Akože funguje to skôr na osobnej báze, nie na oficiálnej báze. Že niekto pozná nejakého učiteľa, a keď sa s ním rozpráva, tak takto. Ale na oficiálnej báze to, bohužiaľ, nefunguje dobre. Ako ďalej dodal, dialóg je na jeho škole skôr vecou náhody než systematickej spolupráce: Ak nás oni náhodou niekde pozvú, tak áno. Alebo keď my náhodou pozveme ich. Ale to je veľmi náročné na organizáciu, niečo také spraviť. Na inej fakulte odpovedal prodekan na otázku, či komunikujú svoje požiadavky smerom k stredným školám takto: K tomu sme sa ešte nedopracovali. Zároveň vyjadril presvedčenie, že je to viac celospoločenský problém, ktorý nemajú kapacitu riešiť. Inými slovami, očakával, že impulz na spoluprácu príde zvonka a nevnímal, že by VŠ vôbec mali v tejto oblasti vyvíjať vlastnú iniciatívu. Toto je problematický postoj vzhľadom na to, že VŠ majú akademickú autonómiu. Samy si definujú požiadavky na uchádzačov na štúdium, ako aj konkrétny obsah výučby. Ako také teda najlepšie vedia, aké sú ich konkrétne požiadavky na budúcich študentov.
Napriek tomu, že výsledky prieskumu poukazujú skôr na nedostatočnú komunikáciu medzi strednými a vysokými školami pri príprave žiakov na VŠ, kvalitatívny zber dát To dá rozum ukázal, že už dnes existujú príklady, ktoré sú v rôznej miere systematické. V rozprávaní tejto vysokoškolskej učiteľky síce nie je zmienka o systémovej spolupráci na úrovni školy, ale je v ňom cítiť jej vlastnú iniciatívu ovplyvniť pripravenosť potenciálnych študentov: Pretože čiastočne pôsobím aj na konzervatóriu na čiastočný úväzok. Takže ich upozorním na to, čo sa bude ako od nich vyžadovať. No a viac-menej akože, a to, že hrajú dajme tomu v orchestri tí istí študenti. Lebo vlastne keď sa robí nejaký projekt, tak je ich málo. Hej? Čiže musíme si zavolať študentov z vysokej školy, opačne z konzervatória a tak ďalej. Čiže oni už na tom mieste konkrétnom sa môžu navzájom porovnať a vidia, že jednoducho aha, tak toto musím zlepšiť, lebo sa tam nedostanem. Skúsenosť tejto respondentky tiež poukazuje na pozitívny dosah kontaktu medzi stredoškolskými žiakmi a vysokoškolákmi, kde žiaci majú možnosť vidieť, čo sa očakáva na úrovni VŠ a na čo sa musia pripraviť. O snahe systematickejšie prepájať stredné a vysoké školy a vytvárať platformu pre vzájomný dialóg na úrovni samosprávy, rozprávala riaditeľka SOŠ: Teraz [dátum] som bola na porade riaditeľov, kde boli zástupcovia viacerých univerzít. […] Nemali sme ju u zriaďovateľa na [názov] kraji, ale mali sme ju na [názov] univerzite. Tam nám tí zástupcovia univerzity, aj z jednotlivých fakúlt predstavili najskôr univerzitu a potom sme si urobili tie svoje veci, v rámci porady. A potom ešte sme vlastne mali možnosť si vybrať fakultu, ktorá nám je akože najbližšia k našej strednej škole a tam nám urobili takú exkurziu. Iná riaditeľka SOŠ hovorila už o rozbehnutej spolupráci s viacerými vysokými školami pri výstavbe študijného programu: A teraz aktuálne prepracúvavame v podstate ďalšie nové zameranie [názov študijného programu], pretože to kedysi tu bolo, ale nebolo to dobre nadstavené. Ja som teraz rozbehla spoluprácu s [názov mesta] s [názov mesta], aby sme dali dohromady tie učebné osnovy práve na toto zameranie a zároveň s regionálnymi firmami. Takže toto by sme chceli od septembra budúci rok už teda rozbehnúť naplno. Samozrejme, nie je úplne žiaduce, aby stredné školy pripravovali študijný program podľa požiadaviek konkrétnej VŠ. Na Slovensko totiž prichádzajú študovať aj ľudia zo zahraničia a naši študenti, naopak, odchádzajú na VŠ v zahraničí. Je však zmysluplné, aby stredné školy mali predstavu o tom, akú úroveň a typ vedomostí a zručností sa očakáva na terciárnej úrovni vzdelávania.
Na základe analýzy kvalitatívnych dát To dá rozum možno konštatovať, že časť vysokoškolských učiteľov vidí príčiny slabej úrovne študentov v tom, že vysoké školy prijímajú aj takých absolventov stredných škôl, ktorí by v minulosti šancu nedostali. Prodekan pre pedagogickú činnosť situáciu zhodnotil slovami: Samozrejme, keď pôjdete za dnešným pedagógom, ktorý učí na tejto fakulte 40 rokov a sa ho spýtate, akí sú dnešní prváci, tak vám povedia, že pred 15 rokmi boli lepší. Tá kvalita, ktorá ku nám prichádza zo stredných škôl dnes, objektívne treba povedať, nie je taká, ako bývala pred 10-15 rokmi. Ale nemyslím si, že to má spojitosť len s tým, že stredné školy sú na nejakej slabšej úrovni. To súvisí aj s tými počtami, o ktorých sme hovorili. Jednoducho, keď sme vybrali jedného z 5, tak už pri vstupe sa ku nám dostali len študenti, ktorí boli v podstate plne spôsobilí na štúdium. Dnes tým, že je počet uchádzačov výrazne nižší, aký býval, tak sa na štúdium, nielen na našej fakulte, v podstate na všetkých fakultách, dostanú aj takí uchádzači, ktorí by sa v minulosti na štúdium nedostali. Ďalej dodal, v minulosti by sa z ďaleka nedostali k štúdiu všetci, ktorých tu máme dnes. Kým tento výrok odkazuje skôr na slabý výber študentov, rozhovor s ďalším prodekanom ukázal, že slabá úroveň študentov môže byť zdôvodnená aj tým, že na vysoké školy smeruje väčší podiel žiackej populácie ako v minulosti: Keď si zoberieme nejaké Gaussovo rozloženie inteligencie v populácii, tak to bude stále držať. Len ide o to, že populácia klesá, a pokiaľ necháme rovnaký počet študentov, aby nastupoval na vysoké školy, tak logicky sa tam musia dostávať čoraz tí horší. Masifikácia vysokoškolského vzdelávania, na ktorú odkazujú slová respondenta, je však prirodzenou reakciou spoločnosti na nové požiadavky doby a je logické predpokladať, že koncom 21. storočia bude mať podstatná väčšina obyvateľstva vysokoškolské vzdelanie.1 Okrem toho Slovensko v tomto ukazovateli zaostáva za priemerom OECD krajín, ako aj krajín EÚ. Problém teda nespočíva v tom, koľko študentov smeruje do vysokého školstva, ale v tom, do akých programov smerujú.
Otvorenie VŠ štúdia začiatkom tohto tisícročia širšej skupine študentov nebolo na Slovensku sprevádzané potrebnou diverzifikáciou vysokých škôl. Všetky verejné VŠ pokračovali ako univerzitné vysoké školy a študentom dodnes ponúkajú akademicky orientované štúdium. Zároveň veľká väčšina študentov absolvuje prvý aj druhý stupeň VŠ. V iných krajinách s vysokou účasťou populácie na VŠ štúdiu končí väčšina študentov krátkym cyklom VŠ vzdelávania, respektíve bakalárskym stupňom. Ten však, na rozdiel od Slovenska, pripravuje študentov na trh práce. Univerzitné štúdium je v týchto krajinách určené len pre menšiu časť akademicky zdatnejších študentov. Na porovnanie, vo Fínsku s podobne veľkou populáciou malo v roku 2017 vysokoškolské vzdelanie 41 % ľudí vo veku 25 – 34 rokov oproti 35 % na Slovensku.2 Fínsko má pritom len 13 akademicky orientovaných univerzít a 23 univerzít aplikovaných vied, ktoré pripravujú absolventov najmä pre potreby trhu práce.3 Na Slovensku pôsobí 22 akademicky orientovaných univerzít, 11 vysokých škôl, ktoré síce nie sú zaradené medzi univerzity, ale poskytujú akademicky orientované programy a dve odborné vysoké školy pripravujúce absolventov primárne pre trh práce.4 Systém VŠ na Slovensku má teda úplne opačnú štruktúru ako vo Fínsku či v iných krajinách. Líšia sa zrejme aj očakávania vysokoškolských učiteľov. Otvorenie vysokých škôl širšej populácii študentov bez ich nevyhnutnej diverzifikácie vyvoláva medzi učiteľmi na Slovensku frustráciu. Keďže učia na akademicky orientovaných univerzitách, očakávajú, že na ich pôdu bude vstupovať len úzka elita. Tieto očakávania sú však nereálne, najmä ak sa zoberie do úvahy predpoklad, že v roku 2020 má byť na Slovensku v zmysle strategického cieľa EÚ 40 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 30 – 34 rokov.5
Autor:
Katarína Vančíková
Oponent: Ivan Očenáš
