Cieľom kvalitatívneho prieskumu bola identifikácia najväčších problémov slovenského školstva, ich príčin a súvislostí v piatich oblastiach: individualizovaná podpora všetkých učiacich sa, príprava a rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov , obsah a forma vzdelávania, otvorenosť, flexibilita a priestupnosť vo vzdelávaní, spravovanie, riadenie a financovanie školstva vrátane hodnotenia a rozvoja kvality. Prieskum bol realizovaný s využitím metód pološtruktúrovaných individuálnych a skupinových rozhovorov. Celkovo bolo v rámci kvalitatívneho prieskumu zrealizovaných 421 rozhovorov (398 individuálnych; 23 skupinových), na ktorých sa zúčastnilo 656 respondentov z materských, zo základných a stredných škôl vrátane špeciálnych škôl, zo zariadení výchovného poradenstva a prevencie, samospráv, súkromných a cirkevných zriaďovateľov škôl, z organizácií štátnej správy v školstve – Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR (ďalej MŠVVŠ SR), okresných úradov, priamo riadených organizácií ministerstva (Štátnej školskej inšpekcie, metodicko-pedagogických centier), z vysokých škôl, akreditačnej komisie, orgánov reprezentácie vysokých škôl, agentúr pre mobility, z vedeckých grantových agentúr, mimovládnych organizácií, z personálnych agentúr a z radov zamestnávateľov. Pološtrukturované individuálne a skupinové rozhovory boli vedené na základe pripravených protokolov pre jednotlivé skupiny respondentov (napríklad riaditeľov, učiteľov, študentov, odborných zamestnancov, rektorov, dekanov, HR manažérov a mnohých ďalších). Z rozhovorov bol, v prípade súhlasu respondenta, vyhotovený zvukový záznam, ktorý bol anonymizovaný a doslovne prepísaný. Väčšina rozhovorov bola realizovaná v období od februára 2017 do marca 2018. Doplnkové rozhovory, zamerané na objasnenie niektorých konkrétnych tém, ktoré vyplynuli z kvalitatívneho aj kvantitatívneho prieskumu, sa realizovali v priebehu júla 2018 – apríla 2019. Prepisy rozhovorov boli segmentované a kódované do hlavných kategórií problémov, ich príčin a súvislostí, ktoré v súčasnom nastavení vzdelávacích politík a ich aplikačnej praxi bránia naplneniu vízie vzdelávania v roku 2040. Analýza bola robená metódou tematickej analýzy , pričom bola využitá kombinácia induktívneho a deduktívneho prístupu. Pred samotnou analýzou boli stanovené základné kategórie, ktoré odrážali štruktúru rozhovorov, ktoré boli počas analýzy ďalej dopĺňané a spresňované. Pri interpretácii získaných kvalitatívnych dát bola využitá metóda triangulácie zdrojov dát, t. j. otázky, zamerané na ten istý typ problému boli položené rôznym typom respondentov (napr. študentom, učiteľom, riaditeľom, zriaďovateľom), ktoré boli konfrontované aj s dátami z iných zdrojov. Analýza bola urobená s využitím webovej aplikácie na kvalitatívnu analýzu dát Dedoose, ktorá umožňuje tímovú spoluprácu a súbežnú prácu viacerých analytikov s rovnakými textmi.
Metodológia kvalitatívneho prieskumu je detailnejšie popísaná v nasledujúcich častiach:
Autor:
Miroslava Hapalová, Renáta Hall a Stanislav Lukáč
Oponent: Barbora Lášticová
